Energetika a zdroje jej financovania v SR do roku 2002

Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Energetika a zdroje jej financovania v SR do roku 2002

Energetika Slovenskej republiky
1. Úvod

Posledný dokument podobného významu a zamerania, Aktualizovaná energetická koncepcia pre SR do roku 2005, bol prijatý dňa 30.9.1997 uznesením vlády č.684/97. Nové trendy v liberalizácii energetiky v Európe, súčasné ťažkosti v elektroenergetike a teplárenstve, ako aj aplikácia zákona č.70/1998 Z.z. o energetike, si vyžaduje prijatie novej energetickej politiky. Nová energetická politika stanovuje hlavné ciele, smery a rámec rozvoja energetiky a nástroje na podporu dosiahnutia týchto zámerov. Rozdiel oproti predchádzajúcim koncepciám spočíva hlavne v tom, že energetická politika je vypracovaná všeobecnejšie, s prioritou prípravy na vstup na jednotný vnútorný trh Európskej únie.
Dôležitou zmenou v prístupe k príprave bola verejná diskusia k energetickej politike. Začala v júni 1999 ustanovením pracovnej komisie na prípravu energetickej politiky (za účasti odborníkov zo sektoru energetiky aj zástupcov mimovládnych organizácií), pokračovala verejným pripomienkovaním v júli a auguste 1999 a zakončená bola verejným prerokovaním dňa 23.septemra 1999. Návrh energetickej politiky bol širokej verejnosti prístupný na regionálnej úrovni, v masmédiách, ako aj na internete.

2. Celkový pohľad na energetiku Slovenskej republiky

Energetická náročnosť, vyjadrená podielom celkovej primárnej spotreby energie a hrubého domáceho produktu, má od vzniku Slovenskej republiky neustále klesajúcu tendenciu. Stále je však v porovnaní s priemerom krajín v Európskej únii 7,7 krát vyššia použijúc výmenný kurz a pri použití parity kúpnej sily je 2,3 krát vyššia. Dôvodom sú najmä nízka produktivita práce v porovnaní s krajinami Európskej únie, ale aj vysoký podiel priemyslu na tvorbe hrubého domáceho produktu a vysoký podiel energeticky náročných odvetví priemyslu. Spomalenie rastu hrubého domáceho produktu v posledných rokoch bolo sprevádzané miernym poklesom spotreby primárnych energetických zdrojov, poklesom konečnej spotreby energie ako aj spotreby elektriny. Spotreba primárnych energetických zdrojov na obyvateľa je v SR na úrovni cca 85 % priemeru krajín Európskej únie.



Možno predpokladať, že štruktúra spotreby primárnych energetických zdrojov (PEZ) sa bude meniť v prospech vyššieho využitia zemného plynu v priemysle aj v domácnostiach, ako aj pre účely výroby elektriny a tepla. Tento trend zaznamenávame aj v okolitých krajinách.

Spotreba pevných palív bude stagnovať až klesať v dôsledku sprísnených emisných limitov (týka sa najmä hnedého uhlia). Podiel jadrovej energie na celkovej spotrebe primárnych energetických zdrojov sa zvýši po spustení 1.a 2. bloku JE Mochovce do trvalej komerčnej prevádzky. V oblasti kvapalných palív možno očakávať mierny nárast v doprave.



Z hľadiska spotreby energie dominuje priemysel v spotrebe všetkých jej druhov a príznačná je aj relatívne nízka spotreba u obyvateľstva v porovnaní s vyspelými krajinami. Energetický systém je do značnej miery determinovaný prírodnými podmienkami a predovšetkým jeho historickým, spoločenským a ekonomickým vývojom, najmä zdedenou, nevyhovujúc ou, materiálovo, energeticky a surovinovo náročnou štruktúrou hospodárstva.

3. Hlavné piliere novej Energetickej politiky Slovenskej republiky

Nová energetická politika stanovuje rámec pre cestu zmeny energetiky a má tri hlavné piliere:
I. príprava na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie,
II. bezpečnosť zásobovania energiou
III. a trvalo udržateľný rozvoj. Vstup do Európskej únie zahŕňa súčasne viacero opatrení. Vyžaduje reštrukturalizáciu energetiky, nový princíp regulácie energetiky, nápravu cien, liberalizáciu a otvorenie trhu.
Pri stanovovaní časových harmonogramov sa použil rok 2003 ako rok predpokladaného vstupu Slovenska do Európskej únie. Týmto rokom môže byť, pri dodržaní stanovených časových harmonogramov, naša energetika plne kompatibilná a konkurencieschopná na Európskom trhu s energiou.




4. Príprava na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie

Hlavným cieľom v príprave na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie je transformácia energetiky na konkurencieschopný sektor hospodárstva schopný a pripravený zapojiť sa do jenotného európskeho trhu. Transformácia bude závisieť na splnení štyroch dôležitých prvkov: reštrukturalizácii a privatizácii energetických podnikov, ustanovenia nezávislého regulačného orgánu, zreálnenia cien energie pre všetky skupiny odberateľov a z dokončenia legislatívneho rámca upravujúceho energetiku. 4.1. Reštrukturalizácia a privatizácia energetiky

Odvetvie energetiky má najmä v elektroenergetike a plynárenstve zmonopolizovanú štruktúru. Táto štruktúra je bez primeranej regulácie prirodzene neefektívna a vedie často k nesprávnym rozhodnutiam. Napríklad doterajší systém regulácie nebol efektívny v tom, že nedokázal zabrániť neprimeranej úverovej zaťaženosti v elektroenergetike.

Tento stav vedie k snahe prenášať ťažkosti vo výstavbe nových výrobných kapacít nielen na prenosovú sústavu, ale aj preniesť úverové zaťaženie z výstavby zdrojov na distribučné podniky. Toto konanie je v rozpore s pravidlami vnútorného trhu s elektrinou v Európskej únii. V oblasti plynárenstva je situácia opačná, keď sa rozvoj distribučnej siete realizuje zo zdrojov získaných z tranzitu plynu. Je preto nevyhnutné prijať bezodkladne opatrenia na organizačné a účtovné oddelenie výroby, prenosu (tranzitu) a distribúcie (rozvodu). Z hľadiska prípravy na vnútorný trh EÚ je neprijateľné aby sa medzi jednotlivými základnými aktivitami prelievali zisky alebo straty. Najvhodnejším riešením v elektroenergetike, ktoré vykonali aj vo všetkých okolitých krajinách, je okrem oddelenia distribúcie, ktoré sme už realizovali, aj oddelenie prenosovej sústavy od výroby. Distribučné podniky je potrebné transformovať na akciové spoločnosti, z ktorých sa vyčlenia aktivity nesúvisiace s distribúciou elektriny. Ďalším krokom riešiacim problém zbytočného zmonopolizovania elektroenergetiky je otvorenie trhu pre tzv."oprávnených zákazníkov". V plynárenstve, kým ceny pre obyvateľov nepokrývajú náklady na rozvoj plynofikácie, je vhodné ponechať SPP, š.p. v súčasnej vertikálne integrovanej podobe. Oddeliť je nutné riadenie a účtovníctvo pre distribúciu a tranzit a ďalšie činnosti. Tým sa dosiahne požadovaný reťazec a splní sa podmienka oddeleného riadenia a účtovníctva jednotlivých samostatných činností. Rovnako dôležitým prvkom reštrukturalizácie energetiky je založenie nezávislého regulačného orgánu, ktorý by sústredil doterajšie kompetencie v regulácii, ktoré malo Ministerstvo financií SR pri cenotvorbe, Ministerstvo hospodárstva SR pri vydávaní licencií a súhlasov na výstavbu nových zdrojov a Protimonopolný úrad SR.

4.2. Nezávislý regulačný orgán

Problematika regulácie prirodzených monopolov v energetike bola doteraz na Slovensku riešená len málo efektívne. O ich regulácii sa začalo síce hovoriť už v roku 1992, avšak v tom čase návrhy nemali podporu zástupcov energetiky. Od roku 1993 sa však ceny energie dostali pod silný politický vplyv, ceny sa nedvíhali ani tak, aby pokryli infláciu, cenové deformácie sa prehĺbili a dnes môžeme hovoriť o kríze v elektroenergetike a zásobovaní teplom. V súčasnosti ustanovuje výkon štátnej regulácie v energetike zákon č.70/98 Z.z. o energetike.

Podľa tohto zákona Ministerstvo hospodárstva SR štátnu reguláciu v oblasti podmienok podnikania v energetických odvetviach vykonáva najmä tak, že vydáva licencie na podnikanie v energetike a vydáva predchádzajúci súhlas na výstavbu, rekonštrukciu alebo zrušenie energetického zariadenia alebo zmenu palivovej základne energetického zariadenia v súlade s energetickou politikou. Ministerstvo financií SR má však najdôležitejšiu kompetenciu v oblasti regulácie, pretože reguluje ceny energie.
Zásadný obrat sa očakáva po schválení pripravovaného návrhu zákona o regulácii prirodzených monopolov, ktorý vytvorí podmienky pre zriadenie samostatného regulačného orgánu. Hlavné zásady pri jeho ustanovení sú:
 Neprimeraná závislosť systému regulácie na politických subjektoch môže vytvárať tlak na ekonomicky zlé rozhodnutia. Je nevyhnutné zabezpečiť nezávislosť regulačného subjektu. Je neprijateľné, aby malo Ministerstvo financií SR posledné slovo pri úpravách cien energie, čo potvrdzujú skúsenosti pri zakladaní regulačného úradu v okolitých krajinách.  Systém regulácie musí byť zrozumiteľný nielen regulovaným subjektom, ale aj verejnosti. Tá musí mať právo prístupu ku všetkým relevantným informáciám, pokiaľ netvoria predmet štátneho alebo obchodného tajomstva. Regulačný rámec musí byť transparentný.  Regulované subjekty, ako aj zákazníci by mali mať možnosť odvolania sa proti rozhodnutiam regulátora napríklad na Najvyšší súd, čo zabezpečí väčšiu istotu najmä potenciálnym strategickým partnerom.  V prípade, že by podliehal regulačný rámec častým zmenám, privatizácia, a efektívne fungovanie regulovaných subjektov by boli ohrozené. Preto je nevyhnutná stabilita a dlhodobosť koncepcie regulačného rámca. Najmä pre účely privatizácie je potrebné maximálne predĺžiť účinnosť regulačného rámca, avšak vzhľadom na deformáciu viacerých parametrov prirodzených monopolov sa nedá vylúčiť, že jeho zmena bude potrebná v relatívne krátkom čase.  Najmä technologické a globalizačné zmeny spôsobujú relatívne rýchle zmeny v postavení subjektov na trhu. Bolo by preto vhodné aby regulačný rámec umožňoval reflektovať tieto zmeny čo najrýchlejšie, ba dokonca, aby ich stimuloval.  Regulačný subjekt by mal mať možnosť stanoviť kategórie zákazníkov podľa rôznych kritérií a zamedziť diskrimináciu zákazníkov pokiaľ regulačný subjekt nestanoví ich klasifikáciu.  Pokiaľ je regulovaný subjekt vo vlastníctve štátu, mala by byť jeho regulácia vykonávaná subjektom, ktorý je relatívne od štátu izolovaný.

Vlastník regulovaného subjektu a regulátor musia byť rozdielne právnické osoby
 Regulácia by mala nielen vytvoriť podmienky pre účelne rýchly vstup konkurencie na trh, na ktorom subjekt stratil charakter prirodzeného monopolu, ale aj pre efektívne organizačné a ekonomické rozdelenie vytypovaných subjektov, najmä oddelenie výroby, prenosu a distribúcie.  Vzhľadom na zlyhanie trhu v dôsledku monopolného postavenia môže byť nevyhnutné arbitrážne vynútenie zabezpečenia produkcie. Náročnosť na rozsah kompetencií a finančná náročnosť nového regulačného orgánu je úmerná miere vertikálnej integrácie regulovaných subjektov. Preto bude mimoriadne dôležité pre tento orgán ako bude navrhnutá transformácia v elektroenergetike a plynárenstve a z toho vyplývajúci trhový rámec. Na spôsob regulácie nebude mať zásadný vplyv forma vlastníctva regulovaných subjektov. Časový horizont prípravy regulačného rámca predpokladá založenie regulačného orgánu v priebehu roku 2000. Niektoré prvky regulačného rámca je možné pripraviť relatívne rýchlo. Kvalitný regulačný rámec však vzniká až po niekoľkých rokoch a v našich podmienkach bude jeho implementácia brzdená kým ceny elektriny, plynu a tepla pre obyvateľov nedosiahnú úroveň pokrývajúcu náklady a primeraný zisk.

4.3. Ceny energie

Po voľbách v roku 1998 sa začal proces nápravy deformovaných cien energie, ktorý bol nezodpovedne prerušený v roku 1993 s dôsledkami najmä v sektore elektroenergetiky a zásobovania teplom. Predchádzajúca vláda neriešila ceny energie systematicky a tak sú, na rozdiel od Českej republiky, Poľska, Maďarska, ale aj Rumunska, ceny pre obyvateľov SR hlboko pod výrobnými nákladmi a sú jednou z príčin súčasných ťažkostí v energetike. Zdravý vývoj cien všetkých druhov energie pre podnikateľskú sféru aj pre obyvateľstvo je jedným z kľúčových momentov nielen pre transformáciu energetiky, ale aj pre urýchlenie štrukturálnych reforiem, nevyhnutných pre vybudovanie efektívneho trhového mechanizmu, s cieľom znížiť vysokú energetickú náročnosť hospodárstva SR. Deformované ceny majú za následok neefektívnu alokáciu spoločenských zdrojov, prispievajú k deformácii mikrosféry (zhoršuje sa štruktúra odberateľov) i k makroekonomickej nerovnováhe (dopyt domácností po elektrovykurovaní nie je dostatočne tlmený nárastom cien). Roztváranie nožníc cien vstupov a výstupov u produktov s regulovanými cenami spôsobuje pokles ziskovosti subjektov (nedostatočná tvorba vlastných zdrojov spôsobuje nevyhnutnosť financovania prevažne z úverov), neschopnosť splácať záväzky, za ktoré ručí štát, aj pokles odvodov do štátneho rozpočtu. Deformované ceny energie negatívne ovplyvňujú podnikateľské prostredie v SR, pretože sú netransparentné, dávajú falošné signály pre výrobcov, dodávateľov aj spotrebiteľov energie, ťažko sa robia správne investičné rozhodnutia.

Financujú sa výroby, ktoré by boli pri vyšších cenách energie neefektívne a vytláčajú tak projekty, ktoré by boli efektívne pri plne trhových podmienkach.
Pre racionálne fungovanie trhu (aj z hľadiska nášho očakávaného vstupu do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj a Európskej Únie) sa preto ukazuje nevyhnutným čo najskôr odstrániť (sociálne únosným spôsobom, s možnou kompenzáciou sociálne slabším vrstvám) všetky druhy dotácií k cenám energie (vrátane tzv. krížových) a zosúladiť tento proces nápravy cien s nápravou tarifných sústav tak, aby každý odberateľ hradil náklady, ktoré svojim odberom vyvoláva. Za tým účelom bol vypracovaný tzv. kalendár úpravy regulovaných cien, vrátane energie, na obdobie do roku 2002. Kalendár má za cieľ transparentne informovať o zámeroch v tejto oblasti, aby poskytol východisko pri investičných rozhodnutiach. Nižšie uvedená tabuľka uvádza minimálnu potrebu rastu cien na dosiahnutie pokrytia nákladov a primeraného zisku u dodávateľov energie. Postup úprav cien je bez zahrnutia inflácie a uvedené hodnoty bude potrebné priebežne vyhodnocovať s ohľadom na ceny vstupov. Od roku 2000 bude túto činnosť vykonávať nezávislý regulačný orgán. Na tento orgán prejdú kompetencie v cenotvorbe, vrátane podrobnej nákladovej regulácie regulovaných subjektov. Založenie tohto orgánu si vyžiada zmenu súčasného legislatívneho rámca v energetike.


1.1.2000
zvýšenie v [%] bez inflácie 1.1.2001
zvýšenie v [%] bez inflácie 1.1.2002
zvýšenie v [%] bez inflácie
Elektrina Domácnosti 40 20 10
Podnikatelia 10 10 10
Zemný plyn Domácnosti 30 15 9
Podnikatelia 10 10 6
Teplo Domácnosti 25 - -

K termínu 30.3.2000 bude pripravený Návrh na úpravu odberateľských kategórií a taríf v plynárenstve a v elektroenergetike, ktorý bude diferencovať odberateľské kategórie a tarify tak, aby objektívnejšie odrážali podiel skutočne vynaložených nákladov pre jednotlivé skupiny odberateľov, početnosť týchto skupín, charakter odberu a účel využitia energie a súčasne by pôsobili na racionalizáciu spotreby energie. 4.4. Legislatíva v energetike

V procese prípravy Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie je jednou z kľúčových úloh aproximácia energetiky. V minulom roku bola prijatá základná energetická legislatíva, menovite zákon č.70/1998 Z.z. o energetike a zákon č.130/1998 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie. V najbližšom čase je potrebné prijať zákon o regulácii prirodzených monopolov energetike, zákon o racionálnom využívaní energie a znovelizovať zákon o energetike. Prijatá legislatíva SR zohľadňuje zásady obsiahnuté v medzinárodných dokumentoch ako sú Dohovor energetickej charty, Protokol energetickej charty o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch, Dohovor o jadrovej bezpečnosti, Rámcový dohovor OSN o zmene klímy a aproximuje úplne alebo čiastočne aj právny rámec platný v Európskej únii.

Výrazné rozdiely v legislatíve existujú v oblasti povinných zásob ropy a ropných produktov, v oblasti liberalizácie trhu s elektrinou a zemným plynom a v oblasti energetickej štatistiky. Takisto je potrebné dokončiť harmonizáciu energetickej štatistiky, kde otvorená ostáva najmä oblasť mesačného výkazníctva o rope a ropných produktoch a o zemnom plyne a ďalších mesačných dotazníkov.
Najvýznamnejšími smernicami Európskej únie v oblasti energetiky sú smernice týkajúce sa spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou - č.96/92/E a pre vnútorný trh s plynom - č.98/30/EC. Smernice predpisujú alternatívne niekoľko rôznych organizačných štruktúr trhu, ako aj právnych foriem jeho účastníkov. Hlavným princípom je liberalizácia trhu, čím sa rozumie najmä: transparentnosť a nediskriminácia pri povoľovaní nových zdrojov, právo na nediskriminačný prístup do sietí pri transparentných poplatkoch pre nezávislých výrobcov, liberalizácia trhu pre tzv. oprávnených zákazníkov, sloboda budovať prenosové linky, transparentnosť cien, oddelené organizačné členenie, oddelené transparentné účtovníctvo pre rôzne druhy činností a založenie odvolávacieho orgánu. Zákon o energetike aproximuje uvedené požiadavky len čiastočne a bude musieť byť novelizovaný. Najzávažnejším jeho nedostatkom je zavedenie systému jednotného výkupcu v elektroenergetike a plynárenstve. V čase jeho prípravy nebola smernica o vnútornom trhu s plynom ešte schválená a v oblasti plynárenstva tento pojem nebol v Európskej únii zavedený. Navyše ani v elektroenergetike sa systém jednotného výkupcu väčšinou neujal, dokonca ani vo Francúzsku, kde bol najväčší predpoklad, že bude uplatnený. Pre náš trh sa javí najvhodnejší model rTPA - regulovaný prístup tretích strán.

5. Zásobovanie energiou a palivami

5.1. Elektoenergetika

5.1.1. Vývoj a prognóza spotreby elektriny

Celková spotreba elektrickej energie má neustálený priebeh. Po roku 1989 spotreba prudko klesala, od roku 1993 rástla až do roku 1996 na hodnotu 28,9 TWh, od roku 1997 zaznamenáva znovu pokles a v roku 1998 dosiahla hodnotu necelých 28,3 TWh. Tento rok bude zaznamenaný ešte väčší pokles ako v roku 1998. V r.1998 domáca výroba elektrickej energie pokryla 92 % celkovej spotreby, zvyšných 8 % bolo realizovaných dovozom. V tomto roku predpokladáme, že budeme po prvýkrát v histórii vývozcom elektriny. V kategórii maloodber - obyvateľstvo, ako aj keď v roku 1998 sa spotreba v tejto kategórii vrátila na úroveň roku 1995. Prognózy spotreby elektriny Slovenských elektrární, ktoré boli v predchádzajúcich rokoch vykonané nepotvrdil skutočný vývoj.

Pre ilustráciu uvádzame graf prognózy spotreby z pred troch rokov, ktorý vypracovali SE a.s. Pokles spotreby elektriny od roku 1997 za súčasného rastu HDP svedčí o tom, že vzťahovanie prognóz spotreby len na predpokladaný rast HDP nie je správnou metódou. Na základe posledného vývoja možno predpokladať, že ak bude mať HDP pomalší rast, môžeme predpokladať len nízky rast spotreby elektriny alebo jej pokles. Ak bude HDP rásť výraznejšie, budú v našom priemysle prostriedky na realizáciu energeticky efektívnejších technológií, čo opäť spomalí rast spotreby elektriny. 5.1.2. Výroba elektrickej energie

Výroba eleketrickej energie v SR v roku 1998 bola zabezpečovaná v rozsahu 44 % v jadrových zdrojoch, 38 % v elektrárňach na fosílne palivo a zvyšných necelých 18 % vo vodných elektrárňach, t.j. štruktúra zdrojov z hľadiska ich diverzifikácie (t.j. aj stability a spoľahlivosti dodávky) je výhodná. Nezastupiteľnú úlohu pri regulácii elektrizačnej sústavy SR majú tepelné a vodné elektrárne. Osobitný význam má tiež využívanie sekundárneho hydroenergetického potenciálu na prečerpávacích vodných elektrárňach Čierny Váh, Lipt.Mara, Ružín a Dobšiná.

Dominantným výrobcom elektriny je spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s.(SE, a.s.), ktorá pokrýva cca 80 % tuzemskej spotreby, pričom prevádzkuje cca 86 % inštalovaného výkonu domácich zdrojov, ako aj prenosovú sústavu. Tri regionálne štátne rozvodné podniky ZSE, SSE a VSE zásobujú elektrinou celé územie SR (s výnimkou 5 priamych odberateľov Slovenských elektrární, a.s.), okrem toho ZSE, SSE a SE pokrývajú aj významnú časť dodávok tepla pre bytovo-komunálny sektor a priemysel. Očakáva sa, že rozhodujúcu časť prírastku spotreby elektriny bude pokrývať rozvíjajúca sa výroba nezávislými výrobcami (predovšetkým na báze efektívneho a ekologicky prijateľného paroplynového cyklu a v prípadoch rekonštrukcie jestvujúcich zdrojov aj so združenou výrobou elektriny a tepla), ktorých podiel na trhu výroby elektriny na domácej dodávke by mohol vzrásť z dnešných 13 % na cca 23 % v roku 2010 v závislosti od skutočného vývoja domácej spotreby. Prenosová sústava SR je prepojená so sústavami susedných krajín s výnimkou Rakúska a úspešne pracuje v rámci elektrizačnej sústavy stredoeurópskych energetických spoločností CENTREL, aj v rámci západoeurópskeho systému UCTE. 5.1.3. Jadrová energetika
5.1.3.1. Existujúce zdroje

Jadrová energetika zaujíma osobitné postavenie pri výrobe a krytí spotreby elektrickej energie (aj v oblasti zásobovania teplom) v SR a vyžaduje si preto osobitnú pozornosť v energetickej politike.

Výroba elektriny v štyroch prevádzkovaných blokoch jadrovej elektrárne v J.Bohuniciach a v jednom bloku v Mochovciach pokrývala v roku 1998 takmer 44 % celkovej spotreby Slovenskej republiky.
Vláda SR prijala v septembri 1999 uznesenie č.801/99, ktorým rozhodla ukončiť prevádzku najstarších dvoch blokov jadrovej elektrárne JE V1 J.Bohunice v rokoch 2006, resp.2008. Toto rozhodnutie je v súlade s dokumentmi Európskej komisie - Agendou 2000 a Partnerstvom pre vstup a upravil sa ním nerealistický termín odstavenia v roku 2000 z predchádzajúcej "energetickej koncepcie" prijatej 30.9.1997 uznesením vlády SR č.684/97. Doterajšie náklady na rekonštrukciu v tejto jadrovej elektrárni predstavujú objem 4,55 mld.Sk, celkové náklady (po schválenom rozšírení rozsahu prác) sú rozpočtované na 8,4 mld.Sk. Dokončenie modernizácie sa predpokladá v roku 2000.
Pre jadrovú elektráreň V-2 J.Bohunice majú Slovenské elektrárne a.s. pripravený na roky 2001 - 2008 program modernizácie a ďalšieho zvyšovania jadrovej bezpečnosti podľa požiadaviek Úradu jadrového dozoru SR a podľa posledných odporúčaní Medzinárodnej atómovej agentúry. Modernizácia zahrňuje zvýšenie výkonu blokov V2 a predĺženie projektovanej doby prevádzky. Rozpočtové náklady predstavujú objem takmer 8 mld.Sk.
V jadrovej elektrárni Mochovce je 1. blok v spoľahlivej prevádzke. Začiatkom r.2000 bude do prevádzky uvedený 2. blok. Do konca r.1998 bolo na 1. a 2. bloku preinvestovaných spolu 34,25 mld.Sk, oproti pôvodným nákladom, schváleným Vládou SR, je investičný náklad zvýšenný o vyše 5 mld.Sk. 5.1.3.2. Nové jadrové zdroje

Predpokladané skoré dokončenie 2. bloku v jadrovej elektrárni Mochovce opäť otvára diskusiu o dostavbe 3. a 4. bloku v tejto elektrárni. Na rozdiel od prvých dvoch blokov sú však podmienky pre dostavbu úplne odlišné:
 Rozostavanosť v stavebnej časti je len cca 55 % a v technologickej časti cca 30 %.  Financovanie dokončenia nie je možné zabezpečiť spôsobom ako pri blokoch 1 a 2, ale len v prípade predaja tejto stavby zahraničnému investorovi, predpokladané investičné náklady (vrátane úrokov počas výstavby) sa odhadujú na 51 mld.Sk.  Zahraničný majiteľ EMO 3,4 može sťažiť uplatnenie výroby elektriny z EMO 1,2 na trhu. O medzinárodnom tendri na odpredaj EMO 3,4 alebo o ukončení výstavby je potrebné rozhodnúť urýchlene, pretože:
 úroky z úverov na túto stavbu predstavujú značnú záťaž pre Slovenské elektrárne, a.s.

(dnes už vyše 7 mld.Sk), ktoré sa v súčasnosti nachádzajú vo veľmi zložitej finančnej situácii,
 konzervácia stavby vyžaduje 100 mil.Sk ročne,
 v blízkej budúcnosti je možné očakávať prijatie novej legislatívy Európskej Únie, ktorá ustanoví minimálny štandard bezpečnosti v nových jadrových elektrárňach, ktoré budú uvedené do prevádzky po účinnosti takejto smernice a spustenie ďalších blokov jadrovej elektrárne Mochovce po nadobudnutí platnosti tejto smernice môže byť komplikované alebo nemožné. Máme dostatok inštalovaného výkonu:
 V SR je prebytok výkonu na najbližších 10 rokov a alternatíva dostavby EMO 3,4 znamená vybudovanie jadrovej elektrárne pre export. Nie je však jasné či bude nadprodukcia elektriny predajná aj v prípade dumpingovej ceny, keďže je veľký prebytok inštalovaného výkonu v Poľsku, Česku, Ukrajine, Rusku, Rakúsku a Európskej Únii.  Maximálne zaťaženie v troch letných mesiacoch klesá pod 3100 MW a jadrové elektrárne vyrábajú v základnom pásme (dnes má SR inštalovaný výkon 8286 MW).  Vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu v SE, a.s. v najbližšom období bude prípadný nový zdroj (vrátane EMO 3,4) v našej elektrizačnej sústave tzv. nezávislým výrobcom. Pri plánovaní nového zdroja treba brať do úvahy aj cenu dovozu, lebo nie je v rámci dnešného trhu s elektrinou rozdiel medzi dovozom zo zahraničia a nákupom z elektrárne, ktorú vlastní zahraničný investor.  Je vhodné ponechať rozhodnutie o druhu nového zdroja v prípade, že sa vyskytne takáto potreba, na voľnej súťaži. Prebytok inštalovaného výkonu:
Inštalovaný výkon (MW) Maximálne zaťaženie (MW)
Francúzsko 112500 69600
Nemecko 112200 81200
Rakúsko 17200 8300
Švajčiarsko 16000 8500
Taliansko 68300 44000
Slovensko 8286* 4330
* vrátane 440 MW z EMO 2.blok

Ekonomické hľadisko:
 Súčasné ceny na trhu sú menej ako 2,1 US centov/kWh za elektrinu v základnom pásme. Aby bol projekt ekonomicky akceptovateľný, cena výroby v JE Mochovce 3,4 bude musieť byť v prvých desiatich rokoch viac ako 5,1 US centov/kWh.  Čistá súčasná hodnota (NPV) vychádza záporne už pri diskontnej sadzbe 10%.  Koeficient vnútorné výnosové percento IRR=3,23%.  Návratnosť projektu 17 rokov.  Prípadný investor s najväčšou pravdepodobnosťou nebude ochotný kompenzovať doterajšiu stratu 14 mld.Sk. Tieto výsledky sú veľmi nepriaznivé a naznačujú, že celý projekt je vysoko nerentabilný.
Pri ekonomickom hodnotení dostavby jadrovej elektrárne Mochovce 3,4 boli vykonané niektoré zjednodušenia. Predpokladali sme, že jadrová elektráreň Mochovce 3,4 predá všetku vyrobenú elektrinu napriek tomu, že takéto využitie sa nedarí dosiahnúť v Jaslovských Bohuniciach za súčasného stavu.

Druhým zjednodušením je predpoklad, že túto elektrinu predáme za nami predpokladanú cenu, ale skutočnú cenu určuje trh.
Obidva vyššie uvedené zjednodušujúce parametre použité pri výpočtoch nemusia byť splnené a v podmienkach voľného trhu, ktorý bude zavedený veľmi pravdepodobne v strednej Európe v inkriminovanej dobe prípadného spustenia jadrovej elektrárne Mochovce 3,4 nebudú platiť. Z toho vyplýva veľké riziko našej analýzy. Správne by sme mali počítať s nižším predaným množstvom elektriny a za cenu, ktorú určí trh podľa najekonomickejšieho zdroja. Táto cena bude v prvých 15 až 17 rokov bezosporu nižšia než výrobné náklady jadrovej elektrárne Mochovce 3,4. Doba návratnosti je 17 rokov a takáto dlhá doba nesie v sebe veľké riziko, že sa vstupné predpoklady podstatne zmenia a projekt bude stratový. Súhrnne možno konštatovať, že ekonomický výpočet aj pri nadhodnotených východzích parametroch nie je priaznivý. Súčasná hodnota uviaznutých nákladov Slovenských elektrární a.s. v jadrovej elektrárni Mochovce 3,4 dosahuje 14 mld.Sk, z čoho polovicu tvoria úroky z úverov. Tieto náklady vo výpočte neboli uvažované a ďalej zhoršia Cash Flow.
V uvažovanom modeli neboli zohľadnené všetky náklady spojené so zadným palivovým cyklom a likvidáciou jadrových energetických zariadení. Ich skutočnú výšku je ťažké odhadnúť vzhľadom na veľký časový odstup. S určitosťou však možno povedať, že zohľadnenie týchto budúcich nákladov výrazne zníži ziskovosť a spôsobí vysoko negatívne cash-flow v posledných rokoch životnosti elektrárne.
Forma riešenia dostavby za pomoci strategického partnera nesie v sebe riziko z hľadiska zadnej časti palivového cyklu a likvidácie jadrových elektrární. Plnenie Fondu pre likvidáciu jadrových energetických zariadení odvodom 10% z predajnej ceny elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach je nedostatočné. Fond likvidácie jadrových energetických zariadení nedokáže pokryť všetky náklady na uskladnenie vyhoretého jadrového paliva a likvidáciu jadrových elektrární a bude v budúcnosti nutné zadný palivový cyklus dotovať zo štátneho rozpočtu. Rozhodnutie o dostavbe EMO 3,4 je potrebné vidieť aj z hľadiska možného negatívneho dopadu na uhoľné baníctvo na Slovensku, ktoré zamestnáva v súčasnosti skoro 9 000 pracovníkov (ENO A a ENO B majú spolu 522,4 MW). Počet prípadných pracovníkov na EMO 3,4 (880 MW) sa odhaduje na 780.

5.1.3.3.

Vyraďovanie zdrojov a vyhoreného paliva

Na jadrovej elektrárni A-1 J.Bohunice sa vyriešila situácia s vyhoreným palivom a v súčasnosti sa realizujú najmä tieto aktivity: spracovanie a úprava pevných a kvapalných rádioaktívnych odpadov (RaO), kalov a sorbentov z prevádzky a vyraďovania jadrovej eletrárne A-1 do formy, vhodnej pre konečné uloženie, uloženie upravených rádioaktívnych odpadov na úložisko v Mochovciach, vybudovanie skladov pre rádioaktívne odpady, ako aj dekontaminácia povrchov technologických zariadení a stavebných objektov. Náklady na vyraďovanie jadrovej elektrárne A-1 predstavujú od r.1995 do ukončenia I.etapy prác v roku 2007 objem takmer 6 mld.Sk a sú hradené z prostriedkov Štátneho fondu likvidácie jadrových energetických zariadení a rádioaktívnych odpadov.
Riešenie zadnej časti palivového cyklu jadrovej energetiky môže byť uskutočnené v troch alternatívach: uloženie vyhoreného paliva do trvalého úložiska na území SR, odvoz vyhoreného paliva do trvalého úložiska v zahraničí, alebo odvoz vyhoreného paliva na prepracovanie do zahraničia, následný návrat späť do SR a uloženie do trvalého úložiska. 1. Z ekonomického hľadiska vychádza najlacnejšie tzv. "otvorený palivový cyklus", so 40 až 50-ročným skladovaním v bazéne a následným trvalým uložením vyhoreného jadrového paliva do hlbinného úložiska na území SR bez prepracovania. Podľa údajov Slovenských elektrární, a.s., náklady pre všetkých 6 blokov jadrových elektrární v SR predstavujú 68 mld.Sk. 2. Odvoz vyhoreného paliva do trvalého úložiska v zahraničí vyžaduje omnoho vyššie náklady oproti prvej alternatíve, až vo výške 124 mld.Sk. Táto možnosť by mohla byť akceptovateľná, ale vyžaduje záruku, že sa vyhorené palivo nevráti nikdy naspäť na naše územie. V súčasnosti nie je nijaká krajina, do ktorej by bolo možné definitívne odviezť vyhorené jadrové palivo. Je to napríklad v rozpore s platnou legislatívou Ruskej federácie. 3. Odvoz vyhoreného paliva na prepracovanie do zahraničia a následný návrat späť do SR sa odhaduje na 240 mld.Sk. Z ekonomického hľadiska je však neprijateľný, lebo po prepracovaní sa nám vráti vysokoaktívny odpad, ktorý treba aj tak hlbinne uložiť, navyše treba bezpečne uložiť plutónium, ktoré je extrémne toxické a vyžaduje vysoké náklady na špeciálne ukladanie. Základnou koncepciou zadnej časti palivového cyklu jadrovej energetiky v súčasnosti je zriadenie trvalého hlbinného úložiska na území SR. Neuvažuje sa s alternatívami č.2 a 3. Prípravné a vývojové práce hlbinného úložiska v SR začali v r.1996 a sú financované z prostriedkov Štátneho fondu likvidácie jadrových energetických zariadení a rádioaktívnych odpadov. 5.1.4.

Príprava na integráciu do Európskej únie

Otvorenie trhu v rámci SR pre oprávnených zákazníkov bude vykonané tak, že odberatelia nad stanovenú hranicu ročnej spotreby si budú môcť ľubovoľne uzavrieť zmluvu s dodávateľom elektriny a prenosová sústava za pevne stanovený poplatok zabezpečí prenos, vrátane záložného výkonu, regulácie a ostatných činností prenosovej sústavy.

Termín Oprávnení zákazníci s ročnou spotrebou
Od 1.1.2001 Nad 500 GWh
Od 1.1.2002 Nad 100 GWh
Od 1.1.2003 Nad 40 GWh
Od 1.1.2004 Nad 20 GWh

Otváranie vnútorného trhu v SR voči dodávkam zo zahraničia je potrebné robiť uvážene, s ohľadom na domácu elektroenergetiku, ktorá v dôsledku dlhodobo deformovaných cien nemusí byť konkurencieschopná. Otváranie trhu voči zahraničiu je môžné pripustiť len ak sa prísne dodrží princíp reciprocity.

5.1.5. Bezpečnosť zásobovania

Slovenská prenosová sústava je prepojená so sústavami v Českej republike, v Maďarsku, v Poľsku a Ukrajine. Prenosovú sústavu tvorí približne 2641 km 400 kV a 220 kV vedení. Slovenské elektrárne, a.s. plánujú posilniť existujúcu 220 kV úroveň na 400 kV. Existujú tiež plány na vybudovanie 400 kV prepojenia SR do Rakúska a ďalšieho prepojenia s Maďarskom. Dôležitým miľnikom Slovenskej prenosovej sústavy bolo zosychronizovanie s prenosovou sieťou západnej Európy UCTE v októbri 1995. Medzinárodný obchod s elektrinou realizujú hlavne Slovenské elektrárne, a.s. len v menšej miere niektoré súkromné obchodné spoločnosti. Obmedzené množstvá medzinárodného obchodu realizujú rozvodné podniky s polužitím 110 kV siete. V tomto roku sa poprvýkrát v histórii predpokladá, že SR prestane byť závislá na dovoze a bude prevládať vývoz elektriny.
Vývoz elektriny je spojený v súčasnosti s celým radom ťažkostí. Ide najmä o prebytok inštalovaného výkonu v krajinách Únie odhadovaný na 40000 MW. S tým súvisí aj nízka cena elektriny na medzinárodnom trhu.

5.1.6. Príprava na vnútorný trh Európskej únie a navrhovaná reštrukturalizácia

Energetická legislatíva, platná do 30.6.1998, kládla dôraz na maximálnu samostatnosť zásobovania štátu. Pozornosť celkovej efektívnosti nakladania s energiou, hospodárnosti a ekológii sa síce deklarovala, ale efektívny rámec pre kontrolu a reguláciu nebol dosiahnutý. Efektívny regulačný rámec pre elektroenergetiku však nebol dosiahnutý ani zákonom č.70/1998 Z.z. o energetike, podľa ktorého je regulácia zastúpená v troch rezortoch. Reguláciu cien vykonáva Ministerstvo financií SR, reguláciu cez licencie, povoľovanie nových zdrojov a dozor v štátom vlastnených podnikoch vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR a dozor nad ochranou pred zneužitím monopolného postavenia Protimonopolný úrad SR. U nás sa pri regulácii cien elektriny (na rozdiel od Česka, Maďarska alebo Poľska) dodnes nepodarilo presadiť také ceny pre obyvateľov, ktoré by pokrývali aspoň výrobné náklady a Ministerstvo hospodárstva SR nemalo ani materiálne, technické ani personálne predpoklady na plánovanie nových zdrojov (tzv.Least Cost Planning a Integrated Resources Planning), resp. na kontrolu nad nevyhnutnosťou nových investícií, ktorú deklarovali SE, a.s.

Nebola dodržiavaná rovnováha medzi investičnou a cenovou politikou, napriek liberalizácii vstupov do energetiky sa z politických dôvodov udržovali deformované ceny výstupov. Tieto tendencie, ale aj ďalšie dôvody (pokles spotreby u veľkoodberateľov, zhoršovanie štruktúry odberateľov, povinná ekologizácia energetických zdrojov, nárast pohľadávok u odberateľov a pod.) vyústili k zadĺženiu a insolventnosti podnikateľských subjektov energetiky, ktoré im neumožňujú riešiť problémy bez podpory štátu. Z týchto a ďalších dôvodov (najmä: príprava na vstup na vnútorný trh Európskej únie) je nevyhnutné pristúpiť k reštrukturalizácii energetiky. Zámerom reštrukturalizácie je najmä:
 vytvoriť konkurencieschopnú energetiku pripravenú na vstup do EÚ,
 vytvoriť konkurenčné podnikateľské prostredie, ktoré bude trvalo podporovať znižovanie nákladov pri výstavbe a prevádzke energetických zariadení,
 urýchlene minimalizovať zainteresovanosť štátu na priamom riadení odvetvia ustanovením maximálneho rozsahu samoregulačných väzieb, pri súčasnom zabezpečení dodržiavania energetickej politiky, ako súčasti strategických zámerov štátu,
 kým sa celkom neotvorí trh s elektrinou vytvoriť podmienky pre optimalizáciu regulácie cien elektriny tak, aby odrážali ekonomicky oprávnené náklady na jej obstaranie, prenos a distribúciu, ale zároveň nútili k zvyšovaniu vnútornej efektívnosti energetických podnikov, zabezpečiť podmienky pre optimálnu funkciu regulačného orgánu, tj. podmienky pre jednotný a transparentný systém vykazovania ekonomických a ďalších štatistických údajov,
 zabezpečiť podmienky pre vznik jasných, nediskriminačných a transparentných obchodných vzťahov medzi subjektami podieľajúcimi sa na výrobe, rozvode a predaji energie.  pripraviť energetický systém pre prístup tretích strán do sietí,
 umožniť postupnú liberalizáciu na strane spotreby pre oprávnených veľkoodberateľov elektriny (toto opatrenie by mohlo výrazne pomôcť niektorým hutníckym podnikom, ktorí by si už dnes boli schopní nájsť lacnejších dodávateľov),
 rozdelenie činností právne a účtovné
 nediskriminačné postavenie nezávislých výrobcov. Reštrukturalizácia nesmie ohroziť primeranú spoľahlivosť dodávky elektriny, ktorá nám vyplýva z členstva UCTE (pri vstupe do Európskej únie prestane byť opodstatnená aj otázka sebestačnosti vo výrobe) ani udržanie podmienok pre trvalú spoluprácu energetických sietí SR s celoeurópskymi energetickými systémami.

5.1.7.

Možné dopady reštrukturalizácie elektroenergetiky na zamestnanosť

Očakávané zefektívnenie činnosti podnikateľských subjektov elektroenergetiky, ako aj odčleňovanie aktivít, ktoré nemajú charakter prirodzeného monopolu, z týchto subjektov, budú mať dopad na stav pracovníkov v odvetví. Možno reálne predpokladať, že dôjde k uplatneniu týchto pracovníkov v iných odvetviach, resp. ako subdodávateľov týchto prác pre energetiku. Ide predovšetkým o stavebne - montážnu činnosť, projekčnú činnosť, inžiniersko - investorskú činnosť, opravárenskú činnosť (nad základnú údržbu), bytové hospodárstvo a ostatné obslužné činnosti. Treba uviesť, že predpokladané inštitucionálne zmeny (napr. zriadenie regulačného úradu), ale najmä postupný vstup na vnútorný trh EÚ a s tým súvisiaci vznik nových subjektov (napr. operátor trhu, obchodníci s elektrinou a pod.) vyvolajú potrebu vytvoriť nové pracovné príležitosti. Z analýzy možných dopadov reštrukturalizácie odvetvia na zamestnanosť vyplývajú nasledovné skutočnosti:
 súkromné akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným už prešli procesom transformácie (vrátane riešenia zamestnanosti) vo väzbe na svoj očakávaný rozvoj, zákazkovú náplň a reálne hospodárske výsledky,
 rozhodujúce spoločnosti energetiky sa pripravujú na vstup na otvorenie trhu, analyzujú možné organizačné usporiadanie, spôsob riadenia, využitie pracovnej doby a pod. tak, aby mohli urýchlene reagovať na konečné rozhodnutie o ďalšom postupe reštrukturalizácie a privatizácie,
 racionalizácia stavu zamestnancov sa v maximálnej miere bude realizovať prirodzeným pohybom zamestnancov, obmedzovaním prijímania, neobsadzovaním, resp. prehodnocovaním pracovných pozícií v prípade odchodu zamestnancov, skončením pracovného pomeru na dobu určitú - v spolupráci so sociálnymi partnermi tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé dopady,
 vznik nových subjektov na trhu s elekttrinou, prípadne čiastočná privatizácia môže vyvolať nepriame (dnes ťažko vyčísliteľné) dopady tým, že nové vedenia spoločností budú prehodnocovať terajšie dodávateľské systémy, resp. budú hľadať nových dodávateľov. 5.2. Zásobovanie teplom
5.2.1. Spotreba energie na zásobovanie teplom

Zásobovanie teplom predstavuje významnú časť energetického hospodárstva nášho štátu. Na Slovensku sa historicky stal dominantným spôsobom zásobovania teplom centralizovaný spôsob, čo zodpovedá zásadám efektívneho využívania energie. Zo systému centralizovaného zásobovania teplom je zásobovaných teplom takmer 100 % bytových domov, čo v celkovom bytovom fonde predstavuje asi 49 %. Celková výroba tepla v zariadeniach centralizovaného zásobovania teplom v r.1996, z ktorých sa predáva teplo do obytných budov, bola 116 PJ.

Výrobcovia tepla priamo spotrebovali v technológii alebo na vykurovanie 28 PJ. Množstvo predaného tepla odberateľom bolo 88 PJ, z toho pre potreby vykurovania bytov sa spotrebovalo asi 40 PJ. Ostatné teplo bolo dodané iným organizáciám (priemysel, verejný sektor, služby) na vykurovanie alebo na technologickú spotrebu.
Na výrobu tepla v priemysle a bytovo - komunálnom sektore sa spotrebuje v súčasnosti cca 39 % primárnych energetických zdrojov. Prognóza celkovej spotreby tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody v bytovo - komunálnom sektore, ako aj v priemyselnom sektore na technologický proces výroby a na vykurovanie výrobných a administratívnych objektov je uvedená v tabuľke (v PJ):

Spotreba tepla (v PJ) 1995 2000 2005 2010
Priemysel 147,9 153,1 153,7 147,3
Bytovo - komunálny sektor 104,3 103,0 104,0 104,0
v tom: - individ. Vykurovanie 62,0 60,0 60,0 60,0
- systém CZT 42,3 43,0 44,0 44,0
S p o l u 252,2 256,1 275,7 251,3

Centrálne zásobovanie teplom (CZT) v súčasnosti predstavuje v bytovo - komunálnom sektore 38 % celkových dodávok energie pre zabezpečenie tepla domácnostiam. Verejná energetika z toho dodala do bytovej sféry 45 %, priemyselné podniky 17 % a blokové a domové kotolne 38 % tepla. Prevažná väčšina bytov napojených na centrálne zásobovanie teplom je lokalizovaná v mestách (80 %), kde je už vybudovaná rozvodná sieť zemného plynu. Palivová základňa zdrojov centrálneho zásobovania teplom využíva na 71,3% zemný plyn, na 16,4% uhlie, na 6,7% vykurovací olej a na 5,6% iný druh paliva.
Spotreba tepla vo forme pary, resp. horúcej vody pre zabezpečenie technologického procesu výroby v priemyselných podnikoch, ako i spotreba tepla pre vykurovanie výrobných hál, prevádzkových a administratívnych objektov, je v súčasnosti na úrovni cca 150 PJ/rok. Výroba tepla sa zabezpečuje väčšinou vo vlastných centrálnych energetických zdrojoch priemyselných podnikov. Osobitné postavenie tu majú teplárenské sústavy priemyselných podnikov a verejnej energetiky, v ktorých sa uplatňuje najefektívnejší spôsob využitia paliva pri združenej výrobe el. energie a tepla. V poslednom období nastal zvýšený záujem o výstavbu menších kogeneračných jednotiek. Z celkového počtu cca 970 tis. bytov, ktoré sú vykurované individuálnym spôsobom, pripadá na individuálnu bytovú výstavbu (väčšinou rodinné domy) cca 870 tis. bytov.

Ústredné kúrenie (vrátane etážového) má 70 % bytov, lokálne kúrenie (el.vykurovanie, kachle na uhlie, zemný plyn, drevo) zvyšných 30 % bytov.
Celkový inštalovaný výkon energetických zdrojov v teplárenských sústavách priemyselných podnikov je 8300 MW tepelného výkonu a 750 MW elektrického výkonu. V roku 1997 sa v nich vyrobilo 2700 GWh el. energie a dodalo do sústav centrálneho zásobovania teplom viac ako 50 PJ tepla. Ostatná priemyselná spotreba bola zabezpečovaná monovýrobou tepla v kotlových zariadeniach.
Najvážnejším problémom v oblasti zásobovania teplom je regulácia cien za dodávku tepla a dotácie do cien tepla pre obyvateľov, ktoré boli neoprávnene krátené minulou vládou v rokoch 1997 a 1998. Deformované ceny elektriny a zemného plynu pre domácnosť túto situáciu ďalej zhoršujú. Dôsledkom sú odstredivé tendencie odpájania sa od sústav centralizovaného zásobovania teplom a preferovanie individuálneho vykurovania na báze zemného plynu alebo elektriny.




5.2.2. Kogenerácia

Významnou výhodou centralizovaného zásobovania teplom je možnosť kombinovanej výroby tepla a elektriny. Postupná liberalizácia trhu mení výrazne

podmienky zásobovania energiou. Palivo a energia sa stávajú významnou zložkou nákladov, v dôsledku čoho rastie význam zdrojov energie s čo najnižšími nákladmi a s čo najnižším vplyvom na životné prostredie. Najmä z týchto dôvodov je uplatnenie kogeneračných zdrojov, z hľadiska absolútnej úspory primárnych energetických zdrojov a tým aj zníženia energetickej náročnosti ekonomiky, nesporné. Hlavnou bariérou širšieho zavádzania združenej výroby sú deformované ceny zemného plynu, ktoré zvýhodňujú budovanie individuálnych plynových zdrojov pred teplom zo sústav centrálneho zásobovania teplom a zo zdrojov so združenou výrobou elektriny a tepla, ktorá je v trhových podmienkach jednoznačne najefektívnejšia a s najnižšími cenami pre spotrebiteľov.

V r.1998 bolo v SR v prevádzke viac ako 30 kogeneračných jednotiek s celkovým inštalovaným elektrickým výkonom vyšším ako 16,9 MW, ktoré vyrobili cca 59,15 GWh (je to 0,24 % z celkovej ročnej spotreby elektriny 28,3 TWh). Pre vlastnú spotrebu sa z týchto zdrojov využíva cca 70 % vyrobenej elektriny, zvyšok je dodaný do verejnej siete. V roku 2010 sa predpokladá potenciál v bytovo-komunálnej sfére 320 MW a v priemysle 480 MW.

Legislatívne je podpora kogenerácie ustanovená v zákone č.70/98 o energetike, kde výkupca elektriny je povinný vykupovať všetku elektrinu zo zdrojov, ak tie sú environmentálne odôvodnené a umožňujú to technické a ekonomické podmienky a dodávateľ tepla je povinný vykupovať teplo z obnoviteľných alebo druhotných zdrojov tepla alebo z kombinovanej výroby elektriny a tepla na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok s priamymi odberateľmi tepla, ak sa tým nezvýši cena tepla u odberateľa alebo nezníži energetická účinnosť ostatných zdrojov tepla v sústave a v zákone č.286/92 o dani z príjmu, kde od dane z príjmu sú oslobodené v kalendárnom roku výstavby a v nasledujúcich 5 rokoch príjmy právnických a fyzických osôb z prevádzky obnoviteľných zdrojov energie a zdrojov s kombinovanou výrobou elektriny a tepla.
V pripravovanom návrhu zákona o racionálnom využívaní energie sa navrhuje prijať ďalšie opatrenia na podporu rozvoja združenej výroby elektriny a tepla. 5.3. Palivá

5.3.1. Zemný plyn

5.3.1.1. Spotreba plynu

Zemný plyn (ZP) je zo všetkých fosílnych palív pre životné prostredie najprijateľnejší, pretože neprodukuje kysličníky síry, pevné častice a emituje aj omnoho menej NOx a CO2. V rokoch 1995 až 1998 celková spotreba zemného plynu rástla, najmä z dôvodu nárastu odberu v terciálnej sfére a maloodbere (o 14 %) a u obyvateľstva (až o 20 % !). Naopak, spotreba vo veľkoodbere medzi rokmi 1996 až 1998 klesla (o 3,7 %). Spotreba zemného plynu v roku 1997 predstavovala až 32 % z celkového objemu spotreby primárnych energ etických zdrojov v Slovenskej republike (739 PJ), pričom podiel v r.1995 tvoril 29,7 %.



Vývoj spotreby zemného plynu podľa uvedených údajov môže ovplyvniť najmä budovanie paroplynových zdrojov, predpokladaná revitalizácia priemyslu, ako aj vývoj cien plynu.
K 31.12.1998 má prístup k zemnému plynu takmer 90 % obyvateľstva, na Slovensku je už 57 %-ná plynofikovanosť obcí (1639 z 2867 obcí, z toho v r.1998 splynofikovali 220 obcí). Po Holandsku má naša krajina najhustejšiu plynovodnú sieť v Európe.

5.3.1.2. Spoľahlivosť zásobovania a tranzit

Monopolným prepravcom a distribútorom zemného plynu je Slovenský plynárenský priemysel š.p. (SPP, š.p.). Zodpovedá za nákup a predaj zemného plynu, tranzit cez územie Slovenskej republiky, vysokotlakový domáci prenos a veľkoobchodnú i maloobchodnú distribúciu zemného plynu. Je prevádzkovateľom vysokotlakového potrubného systému aj miestnej rozvodnej siete. Pri využívaní strategických podzemných zásobníkov zemného plynu spolupracuje SPP, š.p. so spoločnosťami skupiny Nafta, a.s. Gbely a Pozagas, a.s. Malacky. Spoločnosti skupiny Nafta,a.s. ťažia tiež ropu, gazolín a zemný plyn. Prostredníctvom tranzitného plynovodu sa zemný plyn dodáva aj do podzemných zásobníkov v Lábe so súčasnou prevádzkovou kapacitou cca 2,3 mld.m3. Prevažnú časť uskladňovacej kapacity využíva Slovenský plynárenský priemysel, š.p., zvyšnú kapacitu využívajú aj zahraničné spoločnosti.
Z medzinárodného hľadiska hrá SR dôležitú úlohu v tranzite zemného plynu. Pätina plynu spotrebovaného v Západnej Európe prechádza cez naše územie a po Ukrajine sme druhou najväčšou tranzitnou krajinou na svete (v roku 1998 sme prepravili 84,1 mld.m3 zemného plynu). V súčasnosti sa buduje piata línia tranzitného plynovodu, čím sa ďalej rozšíri kapacita tranzitnej plynárenskej sústavy.

Vďaka prírodným podmienkam sú v blízkosti trasy tranzitného plynovodu vybudované značné podzemné zásobníky plynu a máme potenciál budovať ďalšie kapacity. Toto umožňuje regulovať dodávky plynu podľa sezónnej potreby. Tieto okolnosti podporujú zámer SR vybudovať na našom území "Plynárenské centrum" s Európskym významom.

Slovenský tranzitný systém je integrálnou súčasťou európskej plynárenskej siete. Spojenie existujúcich kvalifikovaných ľudských kapacít v odvetví a kapacít plynovodov a podzemných zásobníkov plynu v Slovenskej republike predstavuje významné európske plynárenské centrum. Naďalej je potrebné tieto aktivity rozvíjať a tým aj zvyšovať bezpečnosť dodávok ZP pre vnútorný trh aj pre tranzitnú prepravu.
Dodávky zemného plynu sú v súčasnosti pokryté dlhodobými zmluvami. Bezpečnosť dodávok zemného plynu je všeobecne pokladaná za vysokú aj napriek tomu, že je možná len z Ruskej federácie tranzitom cez Ukrajinu. Z hľadiska zníženia jednostrannej dovozovej závislosti je vhodné hľadať možnosti zvýšenia dlhodobej bezpečnosti zásobovania zabezpečením časti dodávok z iných zdrojov alebo inými dopravnými cestami. Vyššia energetická bezpečnosť si nutne vyžiada zvýšené náklady a každá nová trasa dovozu spôsobí zvýšenie ceny plynu. Zásobníky zemného plynu pokrývajú svojou kapacitou v súčasnosti viac ako 100 dní ročnej spotreby plynu.
V súlade s energetickou politikou sú zámery Slovenského plynárenského priemyselu, š.p. rozvinúť podnikateľské aktivity v zahraničí (napr. účasť na tendri "Plynofikácia Grécka") a plány vytvoriť na území SR plynárenské centrum.


5.3.2. Ropa

5.3.2.1. Spotreba po sektoroch

Súčasné spracovanie ropy v SR je ustálené na úrovni 5,1 až 5,3 mil.ton za rok. Výhľadová spotreba ropy v SR na spracovanie sa predpokladá na úrovni 5,5-6,0 mil.ton/rok a spotreba ropy pre krytie tuzemských spotrieb sa v súčasnosti pohybuje na úrovni cca 3,2 mil. ton/rok a výhľadovo cca 3,5 mil.ton/rok (produkcia zo spracovania ropy nad tento rámec je predmetom exportu). Vývozom sa získavajú významné devízové prínosy na pokrytie až do 85 % nákladov na nákup ropy.
Vlastné surovinové zdroje ropy kryjú len cca 1,0 - 1,5% jej terajšej celkovej spotreby na spracovanie a tento stav sa ani výhľadovo podstatne nezmení.
Z energetického hľadiska je rozhodujúce rafinérske spracovanie ropy predovšetkým na pohonné hmoty (automobilové benzíny, motorové nafty).

Následné petrochemické spracovanie ropy poskytuje celý rad výrobkov a polotovarov pre ďalšie spracovanie.

Produkcia ťažkého vykurovacieho oleja (ŤVO) z ťažkých ropných zvyškov v množstve 340-380 tis.t a s obsahom síry pod 1% je využitá na výrobu energie priamo u výrobcu. Okrem toho sa predpokladá využívanie ťažkého vykurovacieho oleja v cementárňach v objeme cca 100 tis.t/rok. Výroba ľahkého vykurovacieho oleja s obsahom síry pod 0,5% sa predpokladá v množstve do 100 tis.t/rok, v závislosti od požiadaviek trhu.


5.3.2.2. Štruktúra ropného priemyslu

Medzi rozhodujúce podnikateľské subjekty v ropnom priemysle SR patria:
 Transpetrol Bratislava - štátna akciová spoločnosť, ktorá spravuje a prevádzkuje ropovodný systém SR. K jej rozhodujúcim činnostiam patrí preprava, distribúcia a skladovanie ropy.  Slovnaft Bratislava - súkromná akciová spoločnosť, ktorá zabezpečuje rafinérske a petrochemické spracovanie ropy. K jej rozhodujúcim činnostiam patrí nákup ropy, jej spracovanie, distribúcia a skladovanie ropných výrobkov, maloobchodná a veľkoobchodná činnosť v SR, export výrobkov. V oblasti čerpacích staníc pohonných hmôt skupina spoločnosti Slovnaft má asi 55% podiel na trhu (k 1.1.1999 bolo v SR 570 staníc), zvyšok je v rukách iných, najmä zahraničných prevádzkovateľov.  Petrochema Dubová - súkromná akciová spoločnosť, ktorá zabezpečuje rafinérske spracovanie tuzemskej ropy. K jej rozhodujúcim činnostiam patrí nákup domácej ropy resp. ropy vyťaženej v Českej republike, jej spracovanie, distribúcia a skladovanie ropných výrobkov, maloobchodná a veľkoobchodná činnosť v SR, export výrobkov. 5.3.2.3. Bezpečnosť zásobovania


V súčasnosti sa až 99% ropy na spracovanie zabezpečuje dovozom, t.j. prepravou ropovodom Družba z Ruskej federácie v množstve do 6 mil.t/rok - na základe Dohody medzi vládami SR a RF o spolupráci v oblasti dlhodobých dodávok ropy. Ropovodný systém v SR (Družba, Adria) realizuje v súčasnosti aj tranzitné prepravy ropy z Ruskej federácie do Českej republiky v množstve do 7 mil.ton/rok. Vzhľadom na nevyužitú prevádzkovú kapacitu systému sú rozpracované 3 projekty v oblasti strategického rozvoja tranzitnej prepravy (dva projekty pre ruskú ropu a jeden pre kaukazskú ropu).

Základným variantom dodávky ropy je plynulé čerpanie dodávok ruskej ropy ropovodom Družba v množstve do 6 mil.ton/rok, ktorý je v súčasnosti ekonomicky najvýhodnejší. V prípade krátkodobého prerušenia dodávok ropy je možné pokryť spotrebu SR z povinných zásob ropy.

Pri dlhodobom prerušení dodávok ropy z Ruskej federácie je možné výrobnú spotrebu ropy SR zabezpečiť ropovodom Adria (ropovod je v spolupráci s maďarskou stranou udržiavaný v prevádzkyschopnom stave a na vstupe na územie SR sú vybudované dostatočné prevádzkové kapacity na plynulé zásobovanie rafinérie v Slovnafte). Paralelné využívanie ropovodov Adria a Družba je možné už v súčasnosti, avšak z komerčného hľadiska je toto riešenie neekonomické. Ďalšou možnosťou je zásobovanie SR sústavou ropovodov IKL-Družba, zabezpečením jej reverzného chodu na úseku v Českej republike (pri strate možnosti zásobovania ropovodmi Družba a Adria). Podmienkou je uzavretie dohody s českou stranou a následná realizácia technických úprav. Postup vybudovania kapacít na uskladnenie povinných zásob ropy (90 dňová zásoba) v zmysle legislatívy Európskej únie bude riešený pripravovaným zákonom o povinných zásobách v ropných tovaroch a opatreniach pre riešenie stavu ropnej krízy, čo výrazne zníži dopady spôsobené mimoriadnymi situáciami pri dočasnom zastavení dodávok ropy. 5.3.3. Uhlie

5.3.3.1. Spotreba po sektoroch a výhľad spotreby uhlia

Celková spotreba uhlia v roku 1998 v množstve 9736 tis.ton a jeho podiel na celkovej spotrebe PEZ cca 29 % preukazujú, že uhlie stále patrí k základným palivovým zdrojom. Čierne uhlie je v celom objeme takmer 4400 tis.t zabezpečované dovozom z krajín strednej a východnej Európy. Najdôležitejší domáci palivovo-energetický zdroj, hnedé uhlie, môže významne znižovať dovozovú závislosť, znamená istotu v zásobovaní a môže hrať aj dôležitú úlohu v mimoriadnych situáciách. Z celkovej spotreby 5376 tis.t sa v r.1998 zabezpečilo 74 % z domácej ťažby, ostatné množstvo sa doviezlo z ČR. Podiel domácej ťažby hnedého uhlia na celkovej spotrebe primárnych energetických zdrojov predstavuje 5,9 %. Z perspektívneho hľadiska môže mať čierne uhlie významné postavenie, pretože z fosílnych palív sú najväčšie zásoby na svete práve v čiernom uhlí a dodávka čierneho uhlia je ľahko diverzifikovateľná. Okrem toho má čierne uhlie relatívne nízku trhovú cenu a súčasné technológie umožňujú jeho spaľovanie pri dodržaní všetkých požiadaviek na životné prostredie. 5.3.3.2. Ťažba hnedého uhlia a lignitu

Hnedé uhlie sa ťaží v troch lokalitách samostatných akciových spoločností: Hornonitrianske bane Prievidza (HBP,a.s.), Baňa Dolina,a.s. Veľký Krtíš (BD,a.s) a Baňa Záhorie,a.s. Holíč (BZ,a.s.). Ťažba uhlia na Slovensku sa po roku 1993 stabilizovala uznesením vlády č.270/93 na úroveň 3,8 až 4 mil.t/r a jej znižovanie sa predpokladá v súvislosti s útlmom a postupným zastavením ťažby v Bani Dolina.

Zachovanie ťažby hnedého uhlia a lignitu v súlade s ťažobnou spôsobilosťou baní a predpokladaným vývojom spotreby by zabezpečilo postupné vyťaženie zásob bez negatívnych dopadov na technické, ekonomické a sociálne podmienky v ťažobných organizáciách. Na druhej strane toto riešenie vyžaduje rad opatrení, vrátane štátnych dotácií, potrebných na zabezpečenie odbytu a ekologického spaľovania uhlia. Uhoľné baníctvo má situáciu sťaženú aj tým, že domáce uhlie plní podmienky platnej legislatívy o emisiách len za cenu značných investícií a tým, že mu významne konkuruje plošná plynofikácia. Nakoľko pri energetickej premene slovenského hnedého uhlia v konvenčných kotloch nie je technicky možné dosiahnuť emisný limit 2500 mg/m3, vzhľadom na objemový obsah síry od 0,9 do 2,0 % (výnimkou je čiastočne uhlie ťažené v Bani Záhorie), bude po roku 2002 až 2004 využitie domácej produkcie možné len v zariadeniach s odsírením alebo vo fluidných kotloch. V súčasnosti je takáto technológia v SR len v elektrárni Nováky s ročnou spotrebou hnedého uhlia cca 1,7 mil.t. Neprijatie osobitných opatrení spôsobí pokles spotreby energetického uhlia z 3,4 mil.ton v roku 1998 na 1,6 mil.t už v r.2005, s možným dopadom na zamestnanosť v spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza o 3130 osôb. Prirodzeným spôsobom dochádza k zníženiu počtu zamestnancov v uhoľnom baníctve SR o 3600 osôb v r.2005 oproti r.1998 (z 9760 na 6160), v prípade neprijatia osobitných opatrení až o 7160 zamestnancov. Počty zamestnancov v ťažobných organizáciách uhoľného baníctva

1995 1996 1997 1998 1999
HB a.s. Prievidza 8 262 8 293 8 227 7 268 6 958
BD a.s. Veľký Krtíš 1 529 1 482 1 421 1 294 1 089
BZ a.s. Holíč 275 336 370 366 369
Spolu 10 066 10 111 10 018 8 928 8 416

Štátne dotácie do baníctva sú nevyhnutné ak bude potrebné zachovať ťažbu. Poskytovanie dotácií treba zladiť s princípmi platnými v Európskej únii.

Štátne dotácie do uhoľného baníctva v tis.Sk 1995 1996 1997 1998 1999 2000
HB a.s. Prievidza 117 000 125 000 135 900 131 500 136 300 124 700
BD a.s. Veľký Krtíš 18 300 7 900 68 400 65 400 62 500 56 700
BZ a.s. Holíč 8 400 4 900 3 600 2 000 1 200 2 100
Spolu 143 700 137 800 207 900 198 900 200 000 183 500
Poznámka: Štátne dotácie zahŕňajú najmä pokrývanie rozdielov medzi cenou pre obyvateľstvo a skutočnými nákladmi na uhlie pri triedenom uhlí, príspevky na deputátne dávky dôchodcom, príplatky pre baníkov pracujúcich na povrchu po odpracovaní určitého počtu smien v podzemí a priame dotácie do Bane Dolina.

Súčasný stav v spotrebe domáceho hnedého uhlia charakterizuje jej pokles, ktorý je zapríčinený najmä:
 vysokou cenou hnedého uhlia v porovnaní so súčasnými cenami zemného plynu,
 plošnou plynofikáciou obcí pri nízkej (krížovo dotovanej) cene plynu pre obyvateľstvo, v dôsledku čoho klesá spotreba triedených druhov hnedého uhlia,
 vysokým obsahom síry v palive (0,9 - 2%), v dôsledku čoho podstatná časť stredných a veľkých energetických zdrojov nesplňuje predpísané emisné limity. Zákon č.393/98 posúva síce možnosť prevádzky takýchto zdrojov do konca roku 2006, avšak výška poplatkov, stanovená zákonom č.401/98, exponenciálne rastie tak, že prakticky od roku 2002 sa tieto zdroje stanú ekonomicky neefektívne. 6. Trvalo udržateľný rozvoj
6.1. Ochrana životného prostredia

Ochrana životného prostredia je jedným z determinujúcich faktorov formulácie energetickej politiky. Vychádzajúc z platného legislatívneho rámca a z medzinárodných dohovorov je zrejmé, že realizácia energetickej politiky musí rešpektovať vyváženosť cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie, pričom sa objektívne prejavuje kontraproduktívnosť a/alebo synergický efekt jednotlivých faktorov. Základné aspekty môžeme charakterizovať nasledujúcim spôsobom:
 realizácia opatrení na zníženie emisií a základných znečisťujúcich látok povedie k vyššiemu využitiu zemného plynu,
 základnými podmienkami pre dosiahnutie Kyotského cieľa je udržať podiel výroby energie zo zdrojov minimálne produkujúcich CO2 a zvýšiť pozornosť znižovaniu energetickej náročnosti, úsporám energie a budovaniu obnoviteľných zdrojov. Preto energetická politika v oblasti obnoviteľných zdrojov by mala využívať jednotlivé programy a iné nástroje tak, aby stimulovali využitie čo najväčšieho technicky a ekonomicky akceptovateľného potenciálu už pred r.2008. V oblasti energetického hospodárstva je kritickým miestom problematika tvorby CO2 zo spaľovania a transformácie palív. Z opatrení prichádzajú v Slovenskej republike do úvahy najmä:
 reštrukturalizácia priemyslu, zintenzívnenie prieniku technológii s nižšou energetickou náročnosťou a vyšším stupňom konečného zhodnotenia produktov,
 prijatie programu znižovania energetickej náročnosti (zníženie konečnej spotreby energie),
 podpora programov na vyššie využitie obnoviteľných zdrojov (tvorba CO2 pri použití biomasy ako paliva sa podľa metodiky Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny IPCC nezapočítava do bilancie skleníkových plynov),
 zvýšenie podielu spotreby palív s nižším obsahom uhlíka na jednotku energie (zámena palív),
 prijatie programu využívania zemného plynu ako pohonnej hmoty v doprave,
 pri podpore programov na znižovanie emisií skleníkových plynov je možné podľa Kyotského protokolu použiť aj tzv. flexibilné mechanizmy (viď príloha).

Na základe analýzy a prognóz vývoja energetiky a tvorby emisií (pri zohľadnení nových medzinárodných požiadaviek a domácej legislatívy) možno zhrnúť vzájomné súvislosti energetika - ekologické kritériá nasledovne:
a/ tvorba CO2: podmienkou pre splnenie záväzku SR podľa Kyotského protokolu je, aby priemerná ročná hodnota emisií CO2 zo spaľovania a transformácie fosílnych palív v období rokov 2008 - 2012 neprekročila úroveň 51,066 mil.t. Rozbor údajov ukazuje, že je to predovšetkým plynofikácia zdrojov, t.j. zvýšený podiel zemného plynu na spotrebe fosílnych palív, ktorý umožnil stabilizáciu tvorby CO2 v oblasti spaľovania a transformácie fosílnych palív. Podľa predbežných údajov pre rok 1998, došlo k poklesu primárnych energetických zdrojov a súčasne k poklesu tvorby CO2 na úroveň rovnú 73% zo stanoveného redukčného cieľa. Tento pokles možno vysvetliť poklesom spotreby hnedého uhlia a koksovateľného uhlia a zvýšením spotreby plynu a spotreby primárneho jadrového tepla (čo súvisí s uvedením prvého bloku jadrovej elektrárne Mochovce do prevádzky). Pretože najväčší objem emisií CO2 v oblasti konečnej spotreby energie vzniká pri konečnej spotrebe palív v technológiach, rozhodujúci potenciál znižovania emisií predstavuje najmä reštrukturalizácia priemyselnej základne (smerom k vyššej finalizácii výrobkov).
b/ tvorba základných znečisťujúcich látok: Nové prísnejšie požiadavky podľa pripravovaného Protokolu o acidifikácii, eutrofikácii, a prízemnom ozóne určujú pre Slovenskú republiku emisné stropy v hodnotách SO2 110 tis.t a pre NOx 130 tis.t. Aj keď tvorba týchto emisií mala v rokoch 1993-1997 klesajúcu tendenciu, súčasná úroveň nestačí na splnenie záväzku Slovenskej republiky. Z hľadiska dosiahnutia redukčného cieľa sú kritickými emisie SO2. Analýzy ukazujú, že zatiaľ čo podiel priemyselnej energetiky na tvorbe SO2 bol 51%, systémová energetika sa na tvorbe podieľala 40%, čo je najmä výsledkom opatrení v SE, a.s. Vychádzajúc z ustanovení zákona č.398/98 je pravdepodobné, že do roku 2006 dôjde k podstatnému zníženiu tvorby SO2. c/ nové mechanizmy: Okrem kvantifikovaných redukčných cieľov definuje Kyotský protokol aj tzv. flexibilné mechanizmy znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré môžno využiť ako doplnkové nástroje. Pre SR je reálne najmä využitie dvoch mechanizmov: získanie prostriedkov za poskytnutie emisných redukčných jednotiek vo väzbe na konkrétny projekt (Joint Implementation) alebo z obchodovania s emisnými povoleniami (Allowance Trading). Uvedené mechanizmy umožňujú transfer investičných prostriedkov do moderných technológií, charakterizovaných nižšou energetickou náročnosťou na strane výroby a konečnej spotreby energie, vyšším využitím obnoviteľných zdrojov a znížením nepriaznivých ekologických účinkov.

Aj keď podmienkou získania týchto prostriedkov je prevod emisnej redukcie CO2 na investora, je možné pri vhodnom delení emisných redukcií CO2 využiť ich časť pre národnú emisnú bilanciu. Aktivity v oblasti výroby, prenosu a využívania energie majú - okrem ovzdušia - významný vplyv aj na ďalšie zložky životného prostredia, najmä na hydrosféru, záber pôdy a zmenu krajiny, biosféru a hlučnosť. Stav hydrosféry ovplyvňujú predovšetkým vodné a tepelné elektrárne. Ich vplyv sa prejavuje vo fyzikálnych a biologických zmenách vodného toku, pred, za, aj v priestore vodnej nádrže (prekážky na toku, kvalita a množstvo vody, odpadné teplo, chemické a rádioaktívne odpady), ale aj na kvalite podzemných vôd z dôvodu únikov znečisťujúcich látok zo zásobníkov chemikálií a palív. Vplyv energetiky na priestor a krajinu sa prejavuje predovšetkým na zábere pôdy a vzhľade krajiny, redukuje sa ekonomická produ

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?