Emil Benčík: Rebrík do neba
Kategorie: Angličtina (celkem: 879 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 26. července 2009
- Zobrazeno: 21008×
Příbuzná témata
Emil Benčík: Rebrík do neba
Dobrá a poctivá próza
Emil Benčík: REBRÍK DO NEBA
Autor poviedkovej zbierky Rebrík do neba Emil Benčík sa vo svojej vyše tristostránkovej knihe poviedok prezentuje ako zrelý prozaik, ktorý z formálnej i obsahovej stránky ovláda všetky atribúty a náležitosti klasického poviedkového žánru, ako hutnosť, stručnosť príbehu s dôrazom na jeho vonkajšiu i vnútornú dramatičnosť, so zreteľom na jeho dynamickú výstavbu a psychologickú presvedčivosť. Takmer dôsledne sa pridŕža základného pravidla krátkej epiky – povedať veľa málo slovami. Tejto zásade podriaďuje kompozíciu svojich poviedok, aj ich jazykovo-štylistickú štruktúru. Jeho zbierka poviedok upútava už svojou tematickou pestrosťou i vnútornou členitosťou tém. V nich sa významne uplatňuje živý, odpočúvaný a patrične diferencovaný jazyk postáv. Svieže a presvedčivé dialógy sú prevažne hlavnými charakterotvornými piliermi celého deja. V nich autor zručne uplatňuje aj očividné skúsenosti z mnohoročnej rozhlasovej tvorby a, pravdaže, pritom čerpá aj z fondu osobných skúseností, zážitkov a spomienok.
V opisných častiach zasa pestro a nekonvenčne čerpá z poetického arzenálu, jeho poetizmy prijateľne lyrizujú text, neretardujú ho, nadmerne nezaťažujú na úkor jeho epickej dynamiky. V tejto striedmej lyrike a v miere jej použitia vidím jednu z najcennejších oživujúcich vlastností Benčíkovej prózy. Čitateľ ju vníma ako náprotivok udržujúci rovnováhu medzi lyrizáciou a naturalizáciou príbehu. Pritom načim zdôrazniť, že aj v zrelých ľúbostných príbehoch má krehká erotika prednosť pred hrubozrnným sexom. Autor sa nepúšťa do módnych avantúr vedúcich k samoúčelným naturalizmom a vulgárnostiam presahujúcim úctu k dobrému vkusu.
Navyše je hádam vhodné pripomenúť, že autor sa viac-menej úspešne pokúša udržiavať tradičný vzťah medzi etickým a estetickým, aj keď v niektorých poviedkach z prísneho hľadiska „tancuje na ostrí noža“.
Zo súhrnného hodnotiaceho hľadiska možno vyzdvihnúť, že Emil Benčík sa vo svojej zbierke Rebrík do neba prejavil ako nonšalantný a kultivovaný rozprávač, a takto sa vo svojich najlepších poviedkach približuje k šikulovskému rozprávačskému fenoménu. Svoj realistický žánrový diapazón rozširuje od feérie až k humoreske a burleske a nie je mu cudzia ani anekdota, duchaplná irónia, či sebairónia. Jeho poviedkam nemožno uprieť čitateľskú príťažlivosť, oddychovú ľahkosť a ústretovosť k frekventovanému čitateľskému vkusu, no nemožno mu pritom vyčítať lacnú atraktivitu, povrchnosť, vyprázdnenosť a ľudskú odcudzenosť. A to nie je na pozadí súčasnej porovnateľnej prozaickej tvorby málo. Skrátka, Benčíkove poviedky neokázalo pritakávajú nedeformovanej a optimistickej ľudskosti
(Literárny (dvoj) týždenník 1-2/2009)
Andrej Chudoba