Ekonomický význam cestovného ruchu
Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 7238×
Příbuzná témata
Ekonomický význam cestovného ruchu
1.1 Ekonomický význam cestovného ruchuCestovný ruch tvorí súbor aktivít v určitom prostredí, ktoré uspokojujú potreby ľudí súvisiace s cestovaním mimo ich trvalého bydliska, bez rozdielu, či dôvodom ich cestovania je oddych alebo nepravidelná povinnosť, či služobná cesta.
Cestovný ruch patrí medzi najdynamickejšie a rozvíjajúce sa odvetvia svetového hospodárstva. Jeho význam dokumentuje skutočnosť, že podiel cestovného ruchu na svetovom hrubom domácom produkte i na zamestnanosti predstavuje až 10%. Okrem klasických štátov s dlhodobou tradíciou cestovného ruchu sa postupne v závislosti od rastu životnej úrovne a rozvoja dopravy zapojili do trhu cestovného ruchu aj ekonomicky menej rozvinuté a rozvojové krajiny. V súčasnosti rozhodujúca väčšina štátov sveta uznáva ekonomický, sociálny i politický význam cestovného ruchu a podporuje jeho rozvoj rôznymi formami. O stále rastúcom význame cestovného ruchu sú presvedčení aj experti Svetovej organizácie cestovného ruchu ( WTO ), podľa ktorých už začiatkom nového tisícročia bude toto odvetvie patriť k najvýznamnejším, ak nie vôbec prvým, v poradí.
Vďaka svojej dynamike, nízkej investičnej a importnej náročnosti, ako aj pre vysoký podiel živej práce, bude cestovný ruch jedným z rozhodujúcich nástrojov znižovania nezamestnanosti a rozvoja regiónov, málo vhodných pre priemysel či poľnohospodárstvo. Okrem vytvárania pracovných príležitostí, a to aj pre menej kvalifikované pracovné sily, najvýznamnejším prínosom cestovného ruchu pre ekonomiku štátu je jeho devízový efekt. Devízové príjmy z cestovného ruchu prispievajú k zlepšovaniu platobnej bilancie štátu, k tvorbe devízových rezerv a sú súčasne akceleračným faktorom rozvoja štátu. Na rozdiel od exportu tovarov, získavajú sa devízy v cestovnom ruchu bez úverovania a poisťovania, prevažne priamymi alebo dokonca zálohovými platbami. Pritom sa devízovo zhodnocujú aj inak neexportovatelné služby a prírodné fenomény ako zdravý vzduch, nenarušená príroda, sneh, voda ap.
Cestovný ruch a devízové príjmy
Po roku 1990 došlo aj v bývalej ČSFR zásluhou otvorenia hraníc a rozvojom súkromného podnikania k prudkému rozvoju zahraničného cestovného ruchu. Ale v roku 1997 sa prejavil výrazný pokles, keď devízové príjmy SR poklesli o takmer 19%. Rok 1998 priniesol ďalší pokles o 10,4 %. Takto za dva roky poklesli devízové príjmy Slovenska takmer o 30 % / tab.1 /.
Tabuľka 1
Devízové príjmy SR v mil.
USD 1996673 1997546 1998489 Index 1998 / 9672,6
Vývoj za dva po sebe nasledujúce roky už nemožno považovať za výkyv, ale jednoznačne za veľmi nepriaznivý trend. Takýto nepriaznivý vývoj naliehavo vyžaduje objektívnu a hlbšiu analýzu.
Slovensko možno z hľadiska cestovného ruchu najlepšie porovnávať s Českou republikou a Maďarskom. Poľsko je už rozlohou a počtom obyvateľov väčšie a je aj prímorským štátom, čím sa podstatne odlišuje. S ohľadom na polohu uvedených štátov v strednej Európe, charakter kontinentálnych štátov ( s výnimkou Poľska ), podobnosť ponuky turistických atraktivít i skutočnosť, že ide u všetkých o postkomunistické štáty s plánovaným hospodárstvom, porovnávame všetky štyri štáty / tab.2 /.
Devízové príjmy z cestovného ruchu v mil.
USD
Tabuľka 2
Štát / Rok 1996 1997 1998 Index 1998 / 96 Rozdiel
Česká republikaMaďarskoPoľskoSlovensko 407522468800673 364725828700546 371925018000489 91,2111,495,272,6 - 8,8+ 11,4- 4,8- 27,4
Spolu 15394 15475 14709 95,6 - 4,4
Podiel SR v % 4,4 3,5 3,3 75,0 - 25,0
Porovnanie výsledkov devízových príjmov za tri roky jednoznačne dokumentuje, že:
- trvalý a výrazný pokles devízových príjmov vykazuje len Slovensko,
- Maďarsko zaznamenalo vzostup devízových príjmov,
- Česká republika a Poľsko zaznamenali síce mierny pokles, ale nejde o trvalý a výrazný trend,
- Najmarkantnejší je ale neprimerane nízky podiel Slovenska na príjmoch 4 štátov, ktorý naviac ešte klesol zo 4,4 % za 3 roky o 25 %.
Skutočnosť, že Maďarsko získa z cestovného ruchu viac ako 5 – násobok, Česká republika takmer 8 – násobok a Poľsko až 16 – násobok devízových príjmov Slovenskej republiky je šokujúca.
Analýza základných podmienok a predpokladov pre rozvoj aktívneho zahraničného cestovného ruchu dokumentujú, že Slovensko:
a) Má medzi uvedenými 4 štátmi najvýhodnejšiu polohu, keď leží medzi štátmi s horšími prírodnými podmienkami,
b) Je s množstvom pohorí geomorfologicky najzaujímavejšie,
c) Ponúka širšiu paletu turistických zaujímavostí, najmä hory, horskú turistiku, lyžovanie, poľovačky atď.,
d) Patrí medzi prvé štáty Európy z hľadiska stupňa zalesnenia
e) Ponúka zatiaľ málo využitý fenomén minerálnych a termálnych vôd takmer po celom svojom území,
f) Ponúka mládežou vyhľadávané športy ako horskú turistiku, horské bicyklovanie, paragliding, rafting, snowboarding, horolezectvo ap.,
g) Má zachovalú ľudovú architektúru v regionálnych múzeách, ako aj v mnohých dedinách a mnohé, v strednej Európe zriedkavé, drevené kostolíky,
h) S dlhými hranicami s Maďarskom, Poľskom a Českou republikou má ľahký prístup k najzaujímavejším regiónom Slovenska. Z Budapešti je do Nízkych a Vysokých Tatier bližšie ako z Bratislavy. Vďaka blízkosti medzinárodných letísk v Budapešti a Schwechate pri Viedni nepôsobí mimoriadne negatívne na rozvoj cestovného ruchu nedostatok frekventovaných letísk na území Slovenska.
Porovnanie základných daností územia pre aktívny zahraničný cestovný ruch dokumentuje, že Slovensko nemá horšie, ale naopak v mnohom lepšie podmienky a napriek tomu výrazne zaostáva za susednými štátmi.
Cestovný ruch a zamestnanosť
Poskytovanie služieb v cestovnom ruchu je spojené s veľkou potrebou živej práce. Súvisí to s charakterom činnosti podnikateľských subjektov cestovného ruchu, kde prevládajú osobné služby. Poznatky zo štátov s rozvinutým cestovným uchom preukazujú, že ani dlhoročné úsilie o uplatňovanie prvkov mechanizácie a automatizácie nedokázalo výraznejšie znížiť rozsah živej práce.
Cestovný ruch, ako to vyplýva aj z jeho multiplikačného efektu, ovplyvňuje priamu zamestnanosť podnikateľov poskytujúcich rôzne služby cestovného ruchu, ale súčasne vyvoláva aj nepriamu zamestnanosť v nadväzných odvetviach. Význam cestovného ruchu pri vytváraní pracovných miest dokumentuje príklad vybraných štátov (tab.7 ).
Zamestnanosť roku 1994 Tabuľka 3
Štát Podiel zamestnanosti v CR na celkovej zamestnanosti v %
RakúskoGréckoŠvajčiarskoNemeckoSlovensko 13,96,15,76,54,0
Príklady dokazujú, že cestovný ruch má vysoký podiel na zamestnanosti nielen v klasických štátoch cestovného ruchu ako Rakúsko a Švajčiarsko, ale aj v priemyselne najrozvinutejších štátoch ako je Nemecko. V Slovenskej republike sa odhaduje podiel priamej i nepriamej zamestnanosti v cestovnom ruchu na cca 6 %. Podľa prieskumov Svetovej organizácie cestovného ruchu predstavuje podiel zamestnanosti v cestovnom ruchu v krajinách s rozvinutým cestovným ruchom až 10 %.
Pri poskytovaní služieb podnikatelia cestovného ruchu vyžadujú od pracovníkov skôr univerzálne zručnosti ( typické pre malé podniky ) ako špecialistov ( charakteristické pre podniky s rozvinutou deľbou práce ). Až 45 % profesií v hotelierstve a pohostinstve, ktoré spolu tvoria rozhodujúcu časť pracovníkov cestovného ruchu nevyžaduje viac ako základné vzdelanie a krátke zaškolenie.
Je to veľká výhoda pre regióny a štáty s vysokou nezamestnanosťou.
Priaznivým faktorom pri vytváraní pracovných miest cestovným ruchom je aj nízka kapitálová náročnosť na vytvorenie jedného pracovného miesta. Dokonca aj v hotelierstve, ktoré je v rámci cestovného ruchu kapitálovo najnáročnejšie, je táto náročnosť až 3 – krát nižšia ako v priemysle alebo v poľnohospodárstve. V súčasnosti však Slovensko nepotrebuje širšiu výstavbu hotelov, keď súčasné kapacity sa využívajú v priemere len na 31,2 % (rok 1998 ).
1. 2 Ubytovacie zariadenia a služby
Jeden zo smerov reštrukturalizácie slovenskej ekonomiky predstavuje orientácia na rozvoj cestovného ruchu, jeho základných služieb vrátane ubytovacích služieb. Tieto služby zabezpečuje a realizuje tzv. „ubytovací priemysel“1, ktorý tvoria komerčné ubytovacie zariadenia.
V súčasnosti na Slovensku svoje ubytovacie a stravovacie služby ponúka asi tisícka penziónov a malých ubytovacích zariadení. Historicky ide o pomerne mladý druh podnikania, ktorý sa začal rozvíjať len po roku 1990, ale v niektorých najmä turistických regiónoch hrá už významnú rolu.