Druhá svetová vojna a Slovensko

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 15576×

Příbuzná témata



Druhá svetová vojna a Slovensko

Mníchovská dohoda:
29. september 1938: Hitler (Nemecko), Mussolini (Taliansko), Daladier (Francúzsko), Chamberlain (Spojené kráľovstvo – VB) ako predstavitelia vtedajších veľmocí Európy sa zišli v Mníchove, a podpísali dohodu, ktorou prinútili Československo odstúpiť Nemeckej ríši české pohraničné územia obývané Nemcami a uložili jej aj čím skôr vyriešiť otázky maďarskej a poľskej menšiny. Návrh predložil Mussolini, ale vypracovali ho Nemci. Dodatok k Mníchovskej dohode predvídal uplatnenie územných nárokov Maďarska a Poľska. 30. september 1938: československá vláda sa podrobila diktátu Mníchovskej dohody „bez nás a proti nám“- zmluva bola uzavretá bez prítomnosti ČSR. ČSR stratila približne jednu tretinu svojho územia i obyvateľstva. Tým sa začal rozklad československého štátu. Európske veľmoci uznali nárok Nemecka na ČSR ako jeho záujmovú sféru, čím dali kancelárovi Adolfovi Hitlerovi voľnú ruku rozhodovať o jej osude. Mníchovská dohoda postihla Slovensko stratou Petržalky a Devína, ktoré obsadila Nemecká ríša a dala Maďarsku popud na revindikovanie južných okresov Slovenska. Ďalší deň Poľsko obsadilo šesť územných úsekov Slovenska s obyvateľmi takmer výlučne slovenskej národnosti (slov. gorali). 4.10. prezident Beneš prijal demisiu a vymenoval novú vládu, 5.10. sa Beneš vzdal svojho úradu a neskôr odletel do Anglicka a potom do USA.
6. október 1938: podpredseda HSĽS Dr. Jozef Tiso zvolal do Žiliny členov Výkonného výboru HSĽS a pripojili sa členovia aj iných politických strán Slovenska a bola vyhlásená autonómia Slovenska (v rámci ČS-štátu), Tiso bol vymenovaný za ministra pre správu Slovenska. ZSSR nikdy neuznal a nikdy nerešpektoval Mníchovskú dohodu.

Viedenská arbitráž:
2. november 1938: Ministri Ribbentrop (Nem.) a Ciano (Tal.) podpísali dohodu, ktorou riešili maďarsko-slovenský spor o pohraničné územia. Maďarsko získalo veľkú časť južného Slovenska a Košice s okolím. Poľsko získalo územie Tešínska. Slovenskí obyvatelia boli vystavení diskriminácii, odnárodňovaniu, ba v niektorých prípadoch aj brutálnemu prenasledovaniu. Po vyhlásení arbitráže na mnohých miestach Slovenska boli protižidovské manifestácie a slovenská vláda vypovedala z územia Slovenska všetkých Židov, ktorí mali maďarské, a iné cudzie občianstvo alebo nemali domovské právo na Slovensku. Boli odsunutí do neutrálnej zóny na maďarsko-slovenských hraniciach, ale maďarské úrady ich odmietali prijať. Pomníchovská ČSR mala rozlohu 99 395km2, žilo v ňom 9 680 obyvateľov.

Počas celej existencie ČSR najvýznamnejšia politická strana na Slovensku bola HSĽS, ktorej hlavným bodom politického programu bolo štátoprávne autonomistické postavenie Slovenska v rámci ČSR. Základom autonomistických požiadaviek bola autonómia zakotvená v Pittsburskej dohode.

Charakteristika Slovenskej republiky:
14. marec 1939: „Zákon o samostatnom slovenskom štáte“, ktorý právne kodifikoval vyhlásenie samostatnosti a pretvoril Slovenský snem na zákonodarný snem slovenského štátu. Potom prišlo k vymenovaniu prvej vlády slovenského štátu. Tvorili ju: Dr. Jozef Tiso ako predseda vlády, a ministri: Dr. Vojtech Tuka (podpredseda vlády), Karol Sidor (minister vnútra), Ferdinand Čatloš (národná obrana), Jozef Sivák (školstvo), Gejza Medrický (hospodárstvo), Dr. Ferdinand Ďurčanský (zahraničné veci). Prvá vláda trvala do 27.okóbra 1939. Alexander Mach bol vedúci úradu propagandy a veliteľ oddielu Hlinkovej gardy. 16. marec 1939: Nemecká ríša telegramom kancelára Adolfa Hitlera predsedovi slovenskej vlády Jozefovi Tisovi uznala de facto et de iure samostatný slovenský štát.
Predseda vlády Slovenskej republiky Dr. Jozef Tiso bol pozvaný do Viedne, kde mu Hitler predložil svoje požiadavky voči slovenskému štátu, ako má Nemecká ríša prevziať ochranu jeho zvrchovanosti a integrity jeho územia. Výsledkom týchto rokovaní bola „Ochranná zmluva“ medzi Nemeckou a Slovenskou vládou, bola konečne podpísaná až 23.marca 1939. V „Ochrannej zmluve“ sa Slovensko zaviazalo viesť svoju zahraničnú a vojenskú politiku v súlade s Nemeckou ríšou a vyslovilo svoj súhlas, aby na úzkom pásme slovenského štátneho územia pri hraniciach Nemeckej ríše mohli byť usadené nemecké posádky. Dôverný protokol zabezpečil Slovensku vlastnú menu, colnú suverenitu územia, presun finančných prostriedkov z Národnej banky v Prahe, pomoc Nemeckej ríšskej banky pri zriadení Slovenskej národnej banky a uprednostnený odbyt slovenských výrobkov na nemeckom trhu.
Maďari podnikli letecký bombový útok proti letisku otvoreného mesta Spišská Nová Ves. Bolo to vnímané ako barbarský čin a bolo mohutné protimaďarské hnutie.
Postupne uznali samostatný slovenský štát Svätá stolica, Talianske kráľovstvo, Švajčiarsko, Veľká Británia, Libéria, Ekvádor, Kostarika, Japonské cisárstvo, Mandžusko, Juhoslávia, Francúzska republika, Belgické kráľovstvo, Švédsko, Rumunské kráľovstvo, Litva, ZSSR(1939), Estónsko, Lotyšsko, Holandské kráľovstvo, Čína, Chorvátsko, Fínsko, Dánske kráľovstvo(1940). 21. júl 1939: Slovenský snem jednohlasne schválil Ústavu Slovenskej republiky.

Z formálnej stránky slovenská ústava prevzala najviac prvkov z ústavy bývalého Česko-slovenska, na ktorého republikánske tradície nadväzovala už definícia slovenského štátu ako republiky. Vzorom boli Rakúska, Španielska, Portugalská a Talianska ústava. Nemci a ZSSR zaútočili na Poľsko a Slovensko sa muselo zúčastniť. Hitler, nadšený slovenskou účasťou na jeho víťaznom poľskom ťažení, rozhodol sa vrátiť Slovenskej republike územia, ktoré Poliaci obsadili v rokoch 1919-1920 a 1938.
Z protektorátu odišiel 18.októbra prvý transport Židov. O dva dni na to ďalším transportom vysídlili z Viedne takmer tisíc Židov, túto akciu ukončil transport Židov z Moravskej Ostravy 27. októbra.
26. október 1939: Na svojom slávnostnom zasadaní Slovenský snem jednohlasne zvolil za prvého prezidenta SR Dr. Jozefa TISU, ktorému hneď oznámili výsledok voľby a po zložení prísahy predpísanej ústavou bol uvedený do svojho úradu.
Slovenskí emigranti v Paríži (Hodža, Osuský, Paulíni-Tóth, Clementis) vypracovali spoločné memorandum o riešení vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. 22. novembra v Paríži, emigranti združení okolo Dr. Milana Hodžu založili „Slovenskú národnú radu“. 27. október 1939: Bola vyhlásená druhá Slovenská vláda, ktorá trvala do 5. septembra 1944. Predseda vlády sa stal Vojtech Tuka, ministri: Alexander Mach (podpredseda vlády a minister vnútra), Ferdinand Ďurčanský (minister zahraničných vecí, neskôr Tuka). Mach sa stal šéfom propagandy hlinkových gárd. V Paríži sa zišli zástupcovia Hodžovej SNR a Schwarzovej ČNR a utvorili „Česko-slovenskú národnú radu“. Predsedom sa stal Dr. Milan Hodža, podpredseda Schwarz, a tajomníkmi Prídavka a Ležák. Československý národný výbor chcel organizovať zahraničné vojská a obnoviť republiku spred Mníchova. Churchill uznal Beneša bývalého prezidenta Československa, ktorý bol v exile v Londýne, za prezidenta a uznal aj vládu, ktorá sa vytvorila v Londýne. Prezidentov poradný orgán bola Štátna rada. Politický systém Slovenskej republiky: Totalitný, vládla jedna strana- HSĽS(ľudáci) a osobitné postavenie mala Karpatonemecká strana Franza Karmazina. „Deravá totalita“ – do septembra 1944 nebol v SR vykonaný ani jeden rozsudok smrti. Ozbrojené Hlinkove gardy –hl. veliteľ Alexander Mach– polovojenská organizácia s politickými a policajnými funkciami. Hlinkova mládež – mládežnícka organizácia, ktorá patrila k HSĽS, bola dobrovoľná, ale neskôr sa členovia stali členmi Hlinkových gárd. Ešte boli aj Kresťanské odbory.

Krídla HSĽS: 1.

konzervatívne- umiernené na čele s Tisom, snažilo sa uskutočniť politiku nezávislú od Nemecka, darilo sa im to len do Salzburských rokovaní (júl 1940)
2. fašisticko– radikálne na čele s Vojtechom Tukom a Alexandrom Machom, chceli usporiadať SR ako to bolo v Nemecku, vládny systém podľa Nemecka (režim nacizmu)

júl 1940: Salzburské rokovania: Podkladom pre Slov.-Nem. rokovania sa stal elaborát, ktorý vypracoval Nemecký vyslanec Bernard, volalo sa to „Nemecké námietky voči Slovensku“. Vytkli nám: 1. Slovensko si neplní záväzky „Ochrannej zmluvy“
2. neuskutočňuje vnútornú a zahraničnú politiku v súlade s Nemeckom
3. kritika Ďurčanského – žiadosť na jeho odstup
4. kritika katolíckeho duchovenstva, ktoré sa priveľmi mieša do politiky
5. neriešenie židovskej otázky
Rokovania sa uskutočnili na dva- krát: 1.minister zahraničných vecí Nemecka Ribbentrop predložil požiadavky, ktoré vláda musela schváliť, ak nie, Hitler neprijme Salzburské ultimátum
2.Ultimátum: Odvolať Ďurčanského z funkcie, na jeho miesto menovať Tuku a vymenovať Macha za ministra vnútra
Ultimátum bolo prijaté, resp. podpísané, Fuhrer ich prijal. Dôsledok: k moci sa dostáva radikálne fašistické krídlo na čele s Tukom a Machom a Slovensko prestáva uskutočňovať nezávislú politiku.
30. október 1940: Slovenskí i Nemeckí banskí robotníci v Handlovej štrajkovali a vynútili si zvýšenie miezd.

jún 1941: Slovenská vláda oznámila, že prerušuje diplomatické styky so ZSSR. Na rozkaz Tuku sa slovenské vojská pripojili k nemeckému ťaženiu proti boľševickému Rusku. Neskôr sa pridalo aj Maďarsko. Slovenská armáda ostala na symbolickej úrovni jednej brigády a dvoch slabých divízií. Mesiac na to Stalin uznal „československú vládu“ vymenovanú Benešom a vyslovil sa z predmníchovské hranice. september 1941: vláda SR vydala židovský kódex, bola to takmer verná kópia nemeckých protižidovských zákonov. V Nemeckej ríši museli všetci Židia nosiť na oblekoch žltú „Dávidovu hviezdu“. október 1941: Z Prahy odišiel prvý transport Židov do bývalého Poľska. november 1941: Do Českého mesta Terezín došiel prvý nemecký transport Židov. december 1941: Nemecká ríša vyhlásila vojnu USA. Tuka vyhlásil, že Slovensko vstupuje do vojny proti USA a Veľkej Británii. Tuka však ani teraz ani vo vojne proti ZSSR nikoho so svojimi činmi neoboznámil, ani prezidenta. marec 1942: Nemci chceli 20 000 mladých, práceschopných židov zo Slovenska a mali byť pozbavení slovenského občianstva. Vláda s tým súhlasila a Nemecko si vypýtalo 500 mariek na osobu, na zaškolenie.

Svätá stolica požiadala prezidenta, aby Židia neboli vysťahovaní do bývalého Poľska, a tak sa Tiso rozhodol preriešiť židovskú otázku. HSĽS-SSNJ na čele s Tisom navrhlo, aby sa židovské tábory zriadili aj na území SR, a že dávky sa budú vyberať zo židovských majetkov. Zriadili sa pre Židov podniky hospodárskej povahy (Nováky, Sereď, Žilina, Ilava, Nitra). 25.3. Odišiel z Popradu cez Žilinu prvý transport slovenských Židov do bývalého Poľska. máj 1942: Slovenský snem schválil zákon o vysťahovaní židovského obyvateľstva. Jeho hlavným zámerom bolo utvoriť legálny podklad na ochranu aspoň určitých skupín židovského obyvateľstva pred vysídlením zo Slovenska.
október 1942: Z Prievidze odišiel posledný transport Židov zo Slovenska. Od marca do júna bolo vysťahovaných 52 000 Židov. Potom bolo vyvážanie zastavené. Spojené štáty uznali Benešovu „československú vládu v zahraničí“.
Slovenský partizáni bojovali na Ukrajine, v Bielorusku, v Odese, s Titovými partizánmi, v radoch francúzskych partizánov, vo Varšavskom povstaní(1944).
Ilegálna práca, skupiny pôsobiace v odboji: „Flóra“, „Demec“, „Justícia“, „Obrana národa“- ich cieľom bolo obnoviť ČSR spred Mníchova- občiansky odboj.
KSS organizovala komunistický odboj, pôsobila ilegálne, zorganizovali niekoľko protestných štrajkov. Cieľom bolo vytvoriť sovietske Slovensko, neskôr si dali do programu obnovu ČSR spred Mníchova.

Vianočná dohoda. Vznik SNR:
- 1943 zástupcovia občianskeho a komunistického odboja uzavreli „vianočnú dohodu“
a vytvorili SNR. Zastúpenie v SNR:
1) komunisti: K. Šmidke, L. Novomestský, G. Husák
2) občiansky odboj: J. Ursínyi, J. Lettrich, M. Joska
- neskôr aj sociálna demokracia: I. Horváth, J. Šoltés
- ďalšie občianske skupiny: P. Zaťko, J. Styk
- cieľ: viesť boj proti nacizmu, prevziať všetku politickú, zákonodárnu, vojenskú, administratívnu a výkonnú moc, podporiť vznik ČSR
- Beneš a časť exilovej vlády nechceli uznať SR, chceli ČSR– podpora V. Šrobára- vyznávanie čechoslovakizmu
- Situácia na juhu a východe Slovenska bola rovnaká ako v protektoráte, akurát ho okupovali Maďari

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE
Prípravy:
- boli stovky ilegálnych národných výborov
- partizánske skupiny mali široké zázemie a sympatie, veľké bojové skupiny (skupiny ndp. Kuhorelliho na východe- vznikla brigáda Čapajov) – boli v Turci, Štiavnických horách, Liptove, Bardejove, Humennom...
- veľká nádej- armáda- mnoho odbojových skupiniek
- vojaci- pomoc civilnému odboju v rádiovom spojení s Londýnom
- 1944- SNR poverila náčelníka štábu pplk.

Goliana vedením príprav vojenského povstania proti Nemecku, také isté poverenie dostal aj od Beneša z Londýna

Plán:
- vzchádzal z postupu Sovietskej armády k severným hraniciam Slovenska
- na východe boli dve Slovenské divízie, po dohode so Slovenskou armádou sa mali zmocniť karpatských prechodov; vojsko, partizáni, národné výbory sa mali ujať vlády na celom území Slovenska, tak umožniť rýchli prechod sovietskych vojsk do Podunajska, k Viedni
- pre prípad, že by Nemci ešte pred SNP chceli obsadzovať Slovensko, mali sa povstalci zmocniť a brániť aspoň jadro- stredné Slovensko
- SNR- letecky vyslala do Moskvy svoju delegáciu vedenú Šmidkem; skôr ako s začali vojensky náročné a politicky závažné veci riešiť a pripravovať, udalosti na Slovensku nabrali nečakaný spád
Aktivita partizánov: V júli a auguste 1944 Ústredný štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve vysielal na Slovensko organizátorov partizánskeho hnutia. Boli to malé skupiny: Sovietski dôstojníci, ČSR občania,.. Okolo výsadkov sa ihneď vytvárali veľké partizánske oddiely (napr. L. Kalinu – potom brigáda „Za slobodu Slovanov“). Partizánske oddiely išli častejšie so útoku- skupina Čapajev rozbila nemeckú autokolónu, neskôr vyhodila do vzduchu most na trati Košice- Prešov. Partizánske hnutie sa rozrástlo: 11.8.- na celom S.- stanné právo
21.8.- 1. Štefánikova brigáda pod velením A. Veličku zišli z hôr
27.8.- oslobodený Ružomberok
Akcie partizánov krížili plány SNR. Hrozilo, že nemecké vojsko obsadí Slovensko, preto zástupcovia SNR sa snažili partizánske akcie riadené z Kyjeva skoordinovať s plánom povstania. Skôr ako sa to podarí, sa Nemci presvedčili, že bratislavská vláda si nedokáže poradiť s partizánmi a začali Slovensko obsadzovať. Povstanie muselo začať v druhom, menej výhodnom variante, ako obrana proti nemeckej okupácii.
29. augusta 1944: Minister národnej obrany gen. Ferdinand Čatloš oznámil, že proti partizánom prichádzajúcim na Slovensko (nem. vojská) – vyzýva občanov, aby v nemeckých vojskách „videli svojich priateľov“. Hneď po Čatlošovom prejave v Banskej Bystrici vydal pplk. Golian dohovorené heslo „začnite s vysťahovaním“. Národné výbory v mestách a obciach preberali moc, partizánske skupiny z horských základní schádzali do dolín – povstanie bolo v plnom prúde. Zlyhala organizácia povstania v Bratislave, Nitre, Trenčíne,.. Strata dvoch divízií na východnom Slovensku. Odzbrojovanie východoslovenských divízii: 31. Augusta, prv ako sa nerozhodné velenie oboch divízií zmohlo na primeraný čin spustili Nemci pripravenú akciu “Kartoffelernte” a s pomerne malými silami prekvapené a dezorganizované slovenské jednotky odzbrojili. Iba časť si zachovala zbrane a utiekla do hôr. Boje na prístupoch na stredné Slovensko: Čoskoro však nemecké jednotky narazili na tvrdý odpor. V trenčianskom priesmyku vojaci a partizáni päť dní odrážali útoky oddielov nemeckej divízie Tatra. Po ústupe bránili Turiec až do 21. septembra, kedy hrozilo preniknutie Nemcov do Turca z juhu, z Horného Ponitria. Aj tam sa bojovalo v priestore dnešného Partizánskeho, Prievidze a Handlovej po celý september. Niekoľko krát boli Nemci odrazený, ale prevaha ťažkej nemeckej výzbroje, delostrelectva a tankov sa aj tu prejavila. Boj o vrch Ostrô: Boj o vrch Ostrô, ktorý uzatvára cestu cez Liptovskú Osadu a Nízke Tatry na juhu, patria medzi najhrdinskejšie kapitoly povstania.

Nemci podnikali na vrch dvanásť útokov, ale zmocnili sa ho iba dvakrát, aj to iba na niekoľko hodín. Presuny jednotiek zo ZSSR a dodávky zbraní: Ťažké boje sa viedli aj v priestore Žarnovice, dnešného Žiaru nad Hronom, Horných Hámrov a inde. Nemecký postup zo západu bol začiatkom októbra zadržaný aj za pomoci časti 2. československej paradesantnej brigády, ktorú stiahli z duklianskeho priesmyku. Už predtým sa na Slovensko presunul 1. československý stíhací pluk zo ZSSR s lietadlami La-5. Keď Nemecké lietadlá napadli Piešťany, odrážali útoky nemeckých lietadiel, robili prieskum a bombardovali. Vzdušný most sovietskeho letectva: Vzdušný most sovietskeho letectva prepravoval na Slovensko náboje, benzín, zbrane, napríklad veľmi cenné protitankové zbrane, ktorých bol zúfalý nedostatok. Boje v Karpatách a na Dukle: Najcennejšou pomocou Povstaniu bolo však viazanie veľkých nemeckých síl na východnej hranici Slovenska. Na československú žiadosť zmenilo sovietske velenie pôvodné strategické plány a za štyri dni pripravilo rozsiahlu ofenzívu cez Dukliansky priesmyk smerom na Prešov. Až 20.septembra prekročili väčšie sovietske jednotky karpatský hrebeň a 21.septembra oslobodili prvú obec na Slovensku- Kalinov. V Karpatsko- Duklianskej operácii padlo za oslobodenie našej vlasti 19 000 sovietskych vojakov, asi 60 000 ich bolo ranených a nezvestných. Československé vojsko stratilo 6500 príslušníkov, z toho 1800 padlo. Účasť francúzskych partizánov v SNP si môžeme pripomenúť pamätníkom na vrchu Zvonica pri Strečne. Posledná vojenská operácia, ktorá sa skončila oslobodením Slovenska bola „ Bratislavsko– Brnianska operácia“. Najznámejšie partizánske skupiny, pôsobiace na Slovensku pred vypuknutím SNP boli: skupina Veličku, Žingora, Kukorelliho a Bielika. Obnovenie suverenity ČSR na povstaleckom území: Boj vojakov, partizánov a miestnych milícií umožnil v zázemí dva mesiace budovať novú revolučnú moc. Slovenská národná rada zákonom z 1.septembra prevzala celú zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc na Slovensku. Slovenská národná rada vydala celý rad revolučných nariadení, starala sa o obranu povstaleckého územia i jeho zásobovanie. Povstalecké Slovensko bolo prvým oslobodeným územím obnovovanej Československej republiky, ale nebola to predmníchovská republika,
ale revolučná a ľudová krajina.
Politický život na území SNP:
Celý život na území SNP riadil slobodný vysielač v Banskej Bystrici. 1.9.1944- deklarácia SNR, ktorá vyhlásila územie Slovenska za samostatné a slobodné a prihlásila sa k 1.ČSR na základe „rovný s rovným“.

Zbrojná technika: 3 pancierové vlaky (Štefánik, Masaryk, Hurban)- na boje proti Nemecku, prepravu ľudí, materiálov a zbraní. Nemci začali obrovskú ofenzívu, kde hlavným problémom bola technika. 27.10.1944 padla Banská Bystrica ako centrum povstaleckého územia. Vypálenie obcí Kľak a Ostrý Grúň. Vyvraždenie obyvateľov v Kremničke a Nemeckej. SNP sa zužuje na partizánsku vojnu, riadi ju ruský partizánsky veliteľ Asmolov. 4.4.1945 oslobodenie Bratislavy, územie Slovenska oslobodzované armádou ZSSR, spolu s 1. Československým armádnym zborom (Golian, Viest). Po roku 1945- obnovená ČSR. Komunistický odboj- 17.9.1944 sa v Banskej Bystrici konal zjednocovací zjazd KSS a ľavicovej časti sociálno- demokratickej strany (DS) na Slovensku, spojili sa a mali spoločný názov KSS. V povojnovom usporiadaní mal byť Slovenský národ rovnoprávny s Českým a Podkarpatsko- Ukrajinským. Po vojne mal byť uplatnený režim ľudovej demokracie. Došlo k socializácií bánk a veľkých podnikov. Občiansky odboj- V polovici septembra 1944 sa sformoval do demokratického klubu. Začiatkom októbra 1944 boli vydané programové zásady DS, ktoré vychádzali zo samobytnosti postavenia Slovenského národa na odlíšenie od komunistického odboja. DS vydávala denník Čas. Za účelom prekonania rozporov medzi domácim a zahraničným odbojom bola 17.10.1944 bola do Londýna vyslaná delegácia SNR v zložení: Ursíny, Novomeský, Vesl. Výsledkom rokovaní bolo, že dočasná vláda v Londýne akceptovala postavenie SNR ako vedúceho orgánu na Slovensku, ale všetky akty SNR mali podliehať dodatočnému schváleniu a revízii slobodne zvolenými zástupcami. Vláda súčasne akceptovala uznanie Slovákov za národ. Význam SNP: Jedna z najväčších antifašistických akcií na svete. Slovensko sa ním zaradilo medzi víťazné krajiny. Pristálo k porozumeniu medzi krajinami.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?