Druhá svetová vojna

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 3803×

Příbuzná témata



Druhá svetová vojna

,,Deň útoku 1.september 1939, hodina útoku: 4 hodiny 45 minút“. Tak znela smernica číslo 1, ktorou bol 31.augusta 1939 daný pokyn, čo Európu uvrhol do vojny: rozkaz na prepadnutie Poľska.
V dôsledku toho 3.septembra Veľká Británia a po nej Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu. Vojenské ťaženie síce trvalo len mesiac, ale skonkrétnilo medzinárodný pomer síl a bolo prvým uplatnením vojenskej stratégie, ktorá poznamenala prvé dva roky druhej svetovej vojny.
Hitler od roku 1936 usutočňoval politiku ,,fait accompli“, ktorá sa opierala o hlboký antagonizmus rozdeľujúci jeho potencialnych nepriateľov, o pacifizmus hlboko zakorenený medzi elitou a vo verejnej mienke západnej Európy, o hlbokú traumu, ktorú naďalej vyolávali jatky z rokov 1914 - 1918, a o nástup autoritívnych režimov v medzivojnovom období. Remilitarizácia Porýnia (1936), otvorená podpora, ktorú narozdiel od váhajúcich demokracíi poskytoval Francovi, anexia Rakúska (anšlus, 1938) a rozbitie Československa uskutočnené v dvoch etapách (v októbri 1938 po britskom a francúzskom súhlase v Mníchove a potom v marci 1939) sú dôležitými etapami na ceste k vojne. Mníchovská konferencia Hitlerovi potvrdila, že môže vsadiť na slabosť demokracíi a váhanie vládnucich kruhov označiť ho za hlavného nepriateľa. Bez ohľadu na to však Francúzsko od roku 1934, hlavne pod vplyvom svojho vtedajšieho ministra zahraničných vecí Barthoua, vypracovalo stratégiu diplomatického obkľúčenia Nemecka založenú na jednej strane na dohode s Talianskom a na druhej strane so Sovietskym zväzom. Lenže druhý partner vyvolával z Barthouových nástupcov pochybnosti. A tak napriek zreteľnému upevneniu vzťahov po marci 1939, pretrvávali mnohé nejasnosti a váhavý postoj, čo mocná Británia pod vedením Nevilla Chamberlaina udržiavala pri živote. Čiastočne kvôli rozličným prieťahom, ale najmä v dôsledku pevne zakoreneného presvedčenia, že medzi nemeckým, britským a francúzskym režimom nie je podstatný rozdiel, začal ZSSR vedený Stalinom rozvíjať polooficialne diplomatické koontakty s hitlerovským Nemeckom, ktoré sa podľa všetkého zintenzívnili od jesene 1938.
Ich konečným dôsledkom bol po neúspechu francúzsko-britsko-sovietskych rokovaní, vedených v lete 1939, nemecko-sovietsky pakt o neútočení podpísaný 23.augusta 1939, ktorého tajná klauzula predpokladala rozdelenie Poľska. Zmluva o priateľstve podpísaná v nasledujúcom mesiaci potvrdila diplomatický obrat Moskvy a upresnila delenie sfér vplyvu.

Nemecko-sovietske spojenectvo a neutralita Talianska celkom znemožnili použiť stratégiu, ktorú na jar 1939 vypracovali Francúzsko a Británia. Jej zámerom bolo využiť poľský odpor, podporený Sovietskym zväzom, na útok proti slabému miestu Osi, a to Taliansku, a pritom na západe ostať pod ochranou Maginotovej línie. Nový plán, vypracovaný v septembri, bol teda zásadne defenzívny, lebo na západe sa nepočitalo s nijakou aktivitou za hranicou Manigotovej línie. Kalkulovalo sa s dlhou vojnou a rýchle víťazstvo Nemecka v Poľsku iba utvrdilo vojakou a politikou v ich rozhodnutí. Táto reakcia sa presne zhodovala s tým, v čo dúfal a predpokladal Hitler, a vojenská stratégia Wehrmachtu v Poľsku sa podriadila požiadavkám tejto stratégie. Jeho jedinou šancou bolo rýchle víťaustvo. Blesková vojna, Blitzkrieg, bola zároveň uplatnením najmodernejších úvah, ktoré v medzivojnovom období rozvíjali de Gaulle, Guderian alebo Douhet. Jadrom tejto stratégie bola pohyblivosť a rýchlosť a jej nástrojom súhra tankov s letectvom. Tanky boli sústredené do desiatich Panzerdivisionen (P.Z.D.), ktoré za podpory letectvaviedli presne cielený rozhodujúci útok, do hĺbky protivníkov obrany, pričom bombardéry útočili na tyl nepriateľa. Najprv zväzok ľahkých tankov urobil prielom, do ktorého prenikli ťažké tanky s úlohou rozšíriť ho a zničiť nepriateľské pozície. Stredne ťažké tanky potom prenikli do hĺbky, zatiaľ čo pehota dokončila prácu bojom proti nepriateľským hniezdam odporu, izolovaným uvedeným spôsobom. Nemecké vojenské jednotky, rozdelené na armádnu skupinu Juh pod velením generála plukovníka von Rundstedta a Sever pod velením generála plukovníka von Bocka, zovreli poľskú armádu do klieští. Na Juhu prenikali obrnené jednotky v smere Wielun-Varšava, na Severe zamierili cez gdanský koridor k Bialystoku a Brest-Litovsku. Odpor poľskej armády mohol byť účinný len za predpokladu rýchleho nasadenia francúzskych a britských síl na západe, a generalissimus Rydz-Smigly sa dopustil chyby, ak chcel udržať celý front čo najbližšie pri hraniciach. Prielomové boje sa odohrávali medzi 4 a 6 septembrom a v priebehu desiatich dní bola porážka dovŕšená. Spečtil ju vstup ZSSR do vojny 17.septembra, po ktorom došlo k rýchlemu spojeniu sovietskych a nemeckých vojsk. 5.októbra sa vzdalo posledné hniezdo odporu.
Kým sa zdalo, že Európa potom upadla do zdanlivej malátnosti ,,čudnej vojny“, Blitzkrieg ostal základom nemeckej stratégie až do roku 1941. Japonsko chcelo získať rozsiahle oblasti juhovychodnej Ázie, aby si zabezpečilo suroviny pre priemysel.

Japonci dúfali, že porážka USA by prinútila Američanov súhasiť s japonskou expanziou, a tak uskutočnili útok na Pearl Harbor. USA boli donútené vyhlásiť Japonsku vojnu. V ten istý deň sa Japonci vylodili v juhovýchodnej Ázii. Od mája 1942 Japonsko postupne obsadilo Barmu (dnešné Mjanmarsko), Malajziu, Filipíny, východnú Indiu.
7.decembra 1941 zaútočilo 360 japonských lietadiel na havajský Pearl Harbor, americkú tichomorskú námornú základňu. Tento útok otvoril Japoncom cestu ich dobyvačným plánom a donútil USA stúpiť do vojny.
V júni 1944 sa spojenecké vojská vylodili v Normandíi a na východnom fronte pokračovali v postupe Sovieti. V apríli 1945 sovietske vojská obkľúčili Berlín. Hitler spáchal samovraždu a Nemecko podpísalo kapituláciu. Nacisti zavraždili milióny ľudí, z toho 6 miliónov Židov postihol holocaust.
V apríli 1945 sa Američania vylodili na ostrove Okinava. Japonci útok odrazili a Američania utrpeli veľké straty. Americký prezident Harry S. Truman rozhodol o použití atómovej bonby na Hirošimu a Nagasaki, kde zahynulo 200 000 ľudí. Japonsko podpísalo 2. septembra 1945 kapituláciu.
Vo vojne padlo viac než 15 milionov vojakov a zahynulo 35 miliónov civilistov. Po vojne sa svet rozdelil na dva tábory: komunistický blok vedený Sovietskym zväzom a Čínou a demokratický svet vedený USA. Bol to začiatok studenej vojny. Ráno 6.júna 1944 dopravilo najväčšie invázne loďstvo v dejinách spojenecké jednotky na pobrežie Normandie. Pod ochranou 10 000 lietadiel, ktoré zaútočili na nemecké postavenie vo vnútrozemí, sa z 1200 bojových plavidiel a 4100 vyloďovacích člnov vylodilo 132 000 mužov. Úspech invázie umožnil americkým, britským a francúzskym jednotkám vytlačiť Nemcov z Francúzska.
Pomer medzinárodných síl v druhej polovici 30.rokov sa veľmi zlepšil v prospech Nemecka. V septembri 1939 zaujalo pevné postavenie v strednej a vo východnej Európe, a to buď záborom alebo cestou hospodársko-politických dohôd. Francúzsku stratégiu obkľúčenia Nemecka definitívne podlomil nemecko-sovietsky pakt a jeho tajný protokol. Ešte predtým sa v rokoch 1936-1937 vytvorila a upevnila Os Berlín-Rím-Tokio, Japonsko s Nemeckom v roku 1936 uzavreli Pakt proti Kominterne, ku ktorému sa v novembri 1939 pripojilo Taliansko, keď ešte v máji t.r. podpísalo s Nemeckom takzvaný Oceľový pakt. Dôležitú súčasť Paktu proti Kominterne tvorili Maďarsko a Španielsko.
Prvé dva roky druhej svetovej vojny boli poznamenané stratégiou bleskovej vojny, nazývanej Blitzkrieg a charaterizovanej masívnym a spojeným využitím letectva a tankov.

September 1939 Poľsko - Nová stratégia bola veľmi úspešne vyskúšaná v Poľsku v septembri 1939, i keď je pravdou, že k jej výraznému úspechu prispelo aj spojenectvo a intervencia ZSSR. Európa sa potom ocitla v čudnej vojne, obmedzujúcej sa na prestrelky francúzskych a nemeckých hliadok medzi Rýnom a Moselou.
Jar 1940 západná Európa - Nasledujúcu jar Hitler obnovil bleskovú vojnu: nemecké vojská okupovali Nórsko (9.apríla - 2.mája), Holandsko (10 - 15.mája) a podobne ako roku 1914 - prekročili Ardeny a vtrhli do Luxemburska, Belgicka a Francúzska (10.máj - 22.jún).
Jar 1941 Balkán - Leto a jeseň boli vyplnené bitkou o Britániu, neúspešným Hitlerovým pokusom o inváziu do Veľkej Británie, ktorá po páde Francúzska ostala jeho jediným protivníkom. Od apríla 1941 nemecké obrnené divízie obnovili zdrvujúci postup, tentoraz južným smerom: v apríli 1941 bola okupovaná Juhoslávia a Grécko.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?