Drogy, fajčenie a alkohol
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 19035×
Příbuzná témata
Drogy, fajčenie a alkohol
DrogyOdkiaľ sa tu vzali drogy?
Boli tu od nepamäti, každá kultúra mala totiž svojich šamanov, kúzelníkov a medicinmanov, ktorí poznali dokonalé účinky drog z prírody. Prečo teda v minulosti začali ľudia užívať drogy?
V histórii boli 2 hlavné motívy: náboženstvo a medicína. Dnes je situácia pomerne odlišná! Trh s drogami sa u nás teraz rozširuje tak úspešne kvôli zmenám v spoločnosti a v hodnotovom systéme ľudí a kvôli obrovským ziskom z obchodu s drogami. Prečo drogy tak „letia“, keď sú také zlé?
Drogy samozrejme nie sú len zlé, ale môžu mať aj kladnú stránku(napr. Morfín ako like proti bolesti), len ich zneužitie pôsobí ako jed a deštrukcia. Možno by sa to dalo prirovnať k ohňu:dobrý služobník, zlý pán. Avšak pozor, u mnohých drog sa používaním prišlo na to, že sa veľmi rýchlo a takmer zákonite stávajú zo služobníka pánom. Čo všetko sa niekedy rozumie pod pojmom „drogy“?
Droga je každá látka, ktorá po požití určitým spôsobom mení normálne fungovanie organizmu. U nás sa toto slovo používa hlavne v užšom význame ako látka, ktorá mení duševný stav(náladu, stav vedomia, psychiku), a na ktorú zväčša vzniká závyslosť(návyková látka). Alebo často ešte v užšom význame ako zakázaná látka s takýmto účinkom. Používajú sa tiež termíny: psychoaktívna látka, náladu meniaca látka, omamná látka, narkotikum, psychotropná látka. * lekár hovorí, že je to liečebný prostriedok;
* farmaceut hovorí, že je to farmaceutický preparát;
* chemik hovorí, že je to substancia omamnej látky;
* právnik hovorí, že je to narkotikum;
* zákon hovorí, že je to prostriedok k jeho narušeniu;
* abúzer hovorí, že je to kúsok hostiny;
* závislá osoba hovorí, že je to životná istota;
* obchodník hovorí, že je to len maličkosť;
„Tvrdé“ a „mäkké“ drogy. Veľmi voľne a nepresne sa používajú termíny „tvrdé drogy“ a mäkké drogy“. Pod „tvrdými“ sa zväčša rozumejú drogy, ktorých účinok je silný a rýchly, a na ktoré obyčajne vzniká rýchlo fyzická závislosť. Sem nemusí patriť len heroín alebo kokaín, ale niekedy sa sem zaraďuje aj alkohol. Pod „mäkkými drogami“ sa tradične rozumie marihuana a hašiš, hoci toto zľahčovanie je diskutabilné. Tiež pod nimi možno rozumieť nikotín a kofeín. Používa sa taktiež formulácia: mäkká droga „nasadá“ na osobnosť, tvrdá ju mení.
Základné delenie:
? alkohol-barbiturátový typ: alkoholické nápoje, sedatíva, anoxiolitiká…
? amfetamínový typ: fermetrazín, dexfermetrazín, pervitín
? canabisový typ: marihuana, hašiš
? halucinogénny typ: LSD, psilocybín, meskalín, ecstasy, PCP
? krhatový typ: listy khaty jedlej
? kokaínový typ: kokaín, crack
? kofeínový typ: káva, čaj, čaj maté…
? morfínový typ: ópium, morfium, heroín
? solvenciový typ: inhalovanie prchavých látok
? chorobné hráčstvo: tipovanie, hracie automaty, hazardné hry
? závislosť od práce…
Aké sú možné účinky drog?
Veľmi zjednodušene sú účinky drog trojaké: utlmenie(napr. heroin), povzbudenie(napr. kokaín) alebo halucinácie(napr. LSD). Pri niektorých drogách môžu byť účinky zmiešané naraz alebo v priebehu pôsobenia. Štyri štádiá drogovej závyslosti detí a mladých ľudí:
Deti a mladí ľudia skúšajú drogy pre mnohé príčiny a ani jedna sa im nezdá príliš nebezpečná. Pravdaže nijaké dieťa neexperimentuje s alkoholom alebo inými drogami s úmyslom stať sa závyslým. Ale aj tak ho prvé užitie drogy postaví do inej pozície ako deti, ktoré drogy nikdy neskúsili. PRVÉ ŠTÁDIUM
Najčastejšie drogy: Alkohol, tabak, marihuana a inhalačné prostriedky.
Typické užívanie: Večierky, tlak rovesníkov, víkendy. Dieťa dostáva drogy od iných, nekupuje ich. Jeho organizmus je málo odolný, ľahko sa dostane do eufórie. Má ľahký prístup k drogám doma a od priateľov.
Správanie: Nezistiteľné zmeny. Zatiaľ pomerne málo klame.
Pocity: Cíti sa dobre, malé následky.
DRUHÉ ŠTÁDIUM
Najčastejšie drogy: Ako v prvom štádiu plus hašiš, hašišový olej a tabletky, najmä amfetamíny(povzbudzujúce lieky) a barbituráty(upokojujúce lieky).
Typické užívanie: Plánované užívanie, ku ktorému patrí kupovanie drog a neskôr užívanie osamote. Možné zvýšenie znášanlivosti drogy. Užívanie sa už neobmedzuje na víkendy, ale dieťa berie drogy aj cez týždeň. Užívanie sa stáva nevyhnutnosťou.
Správanie: začiatok dvojakého života, zmena kamarátov, neprítomnosť duchom a náladovosť. Začiatok agresívneho hnevu a „balamutenia“. Zrieknutie sa koníčkov a mimoškolských záujmov. Horší prospech v škole, prvé výpadky pamäti(okná). Častejšie používanie slangových výrazov, začínajú sa klamstvá, požičiavanie si a krádeže.
Pocity: Pýcha nad šikovnosťou pri užívaní, euforizačné účinky, mierny nepokoj, keď odznejú omamné účinky dorgy.
TRETIE ŠTÁDIUM
Najčastejšie drogy: Ako v prvom a druhom štádiu plus kokaín, PCP, LSD, huby a ópium.
Typické užívanie: Zvýšenie výdavkov na ďalšie drogy, lebo toxikomani majú vysokú znášanlivosť. Denné užívanie, častejšie užívanie osamote, vždy pocit omámenia. Neúsepšné pokusy znížiť dávky drog alebo prestať ich užívať. Predávkovanie a fenomén „flashback“.
Správanie: Zhoršovanie správania, dieťa opúšťa kamarátov netoxikomanov, verejne je pokladané za toxikomana. Lož sa stáva patologickým prejavom. Krádeže a priekupníctvo sú následkom rastu výdavkov. Neúspechy v škole, ulievanie sa a odchod pre neprospech. Prvé incidenty s políciou, strata zamestnania. Slovné a fyzické potýčky s rodinou sú na dennom poriadku.
Začiatky chronického kašľa, celkové zhoršovanie zdravia.
Pocity: Život ovláda pocit omámenia, bez tohto pocitu nastupuje vyčerpanosť. Trápenie z pocitu viny a hanby. Toxikoman si postupne prestane vážiť sám seba. Utiekanie sa k ilúziám na zdôvodňovanie a potláčanie pocitov. Prvé myšlienky na samovraždu, drogové omámenie ako pocit normálneho stavu.
ŠTVRTÉ ŠTÁDIUM
Najčastejšie drogy: Všetky drogy z predošlých štádií plus heroín.
Typické užívanie: Stále užívanie. Vysoká znášanlivosť, čo má za následok veľmi vysoké výdavky. Nijaká kontrola užívania. Toxikoman nie je schopný rozoznať, kedy je v normálnom stave a kedy je nafetovaný. Často sa predávkuje.
Správanie: Celkové zhoršenie zdravia, chronický kašeľ. Časté problémy s políciou, neschopnosť udržať si stále zamestnane alebo pokračovať v nejakej činnosti. Výbuchy hnevu, agresivita voči rodine a ostatným. Výpadky pamäti „flashback“, euforické spomienky a ich potláčanie sa stávajú chronickými.
Pocity: Užívanie drogy v depresívnom stave, užívanie pre pocit normálneho stavu. Neustály pocit viny, hanby a úzkosti, výčitky svedomia. Výrazné zníženie až strata sebaúcty, časté samovražedné nálady. Užívanie drog je už nevyhnutnosťou. Aké sú negatívne dôsledky drog?
ZÁVYSLOSŤ-stav, keď si telo alebo duša zvykne na drogu, ktorú človek berie, prispôsobí sa jej a telo ju začne brať ako súčasť svojho metabolizmu. Ak myslíme na telo, hovorí sa o fyzickej závislosti, ak na dušu o psychickej závislosti. Psychická vzniká na všetky drogy, fyzická len na niektoré. Fyzickej sa dá zbaviť síce krvavo(absťák), ale pomerne rýchlo(dni až týždne), u psychickej to môže trvať mesiace až roky.
ABSŤÁK(abstinenčný syndróm)- stav, ktorý nastane ak závislý prestane brať drogu, na ktorú sa stal závislý. Prejavuje sa ťažkými telesnými(zvracanie, triaška, kŕče, bolesti) a psychickými(depresie, agresivita, samovražedné myšlienky) príznakmi, ktoré trvajú niekoľko dní. Priebeh absťáku sa pri rôznych drogách líši. Zvlášť ťažký je pri heroine, kde hrozia vážne újmy na zdraví alebo I smrť a zväčša je potrebná lekárska pomoc a kontrolované podávanie liekov s podobným účinkom ako chýbajúca droga. Počas tohoto obdobia sa telo zbaví drogy-hovorí sa tomu detoxikácia. KRIMINALITA- je hlavný zdroj prostriedkov pre závislých na tvrdých drogách. Ich cena pri pravidelnej potrebe vysoko prevyšuje bežné príjmy, preto krádeže, prostitúcia a lúpeže sú hlavným zdrojom. PREDÁVKOVANIE- hoci sa často hovorí o úmyselnom predávkovaní(zlatá strela), oveľa častejšie je náhodné predávkovanie spôsobené tým, že koncentrácia účinnej látky v predávanej droge je veľká neznáma.
Osobitne zradné je miešanie rôznych druhov I s protichodnými účinkami, čo môže spôsobiť úplne neočakávané a búrlivé reakcie. INFEKCIE PRI INJEKČNOM PODÁVANÍ- keď si predstavíte typický stav, v ktorom závislý siaha po injekčnom podaní drogy, je vám jasné, že len ťažko sa zabezpečí sterilita ihly. Hoci všetci vedia o hrozbe HIV/AIDS, oveľa častejšie sú infekcie hepatitídou B a C. Všetky tieto tri infekcie sa šíria i pohlavným stykom a následná prostitúcia závislých ich šíri ďalej. Riziko infekcií je ešte vyššie pri imunitne ťažko oslabenom organizme pri pravidelnom drogovaní. FLASHBACK- nečakaný účinok drogy, ktorý sa môže objaviť I keď už dlho srogu neeriete. Ako keby sa zrazu uvoľnila nejaká skrytá kapsula drogy uložená v tele a zastihne človeka I v tej najnevhodnejšej situácii. Fajčenie
Najnebezpečnejšia droga je predovšetkým každá,ktorá je podceňovaná, ľahko dostupná(lacná), človek sa za ňu nehanbí, je oslavovaná a jej dôsledky sú pomalé. Všetky uvedené znaky má droga obsiahnutá v cigarete, v jej tabaku-nikotín. Túto drogu môžme nazvať akovstupnú, lebo ju mládež, vlastne skôr ešte deti,poznávajú ako prvú. Fajčenie ako jedna zo závyslostí zostáva stále na prvom mieste ako príčina smrti v celosvetovom meradle. Štatistiky hovoria jasne: cigaretový dym spôsobuje smrť viacerých ľudí, ako je súčet úmrtí následkom všetkých druhov násilia, vrátane nehôd, zločinov a samovrážd. História fajčenia:
Tabak sa pred objavením Ameriky v písomných dejinách vôbec nespomína. Domorodci v Karibskej oblasti ho prvý krát ponúkli Kolumbovi. Export tabaku zaistil prežitie Jamestownu, jeho predaj financoval americkú revolúciu a prvý americkí prezdenti(George Washington a Thomas Jefferson) boli pestovateľmi tabaku. Ani nie tak dávno používal Hollywood cigarety ako symbol romantiky, šarmu a mužnosti. Americkí vojaci ich dávali ľuďom, ktorých stretávali v krajinách, kde bojovali a po 2. svetovej vojne boli cigarety platidlom od Paríža po Peking. V našom storočí zažíva úplný rozkvet najmä v rozvojových krajinách a v bývalom východnom bloku. Čo obsahuje cigareta:
Na svete je okolo 60 druhov tabaku. Ide o rastlinu, najčastejšie Nikotiana tabacum. Hlavnou zložkou tabaku je nikotín, ďalej kysličník uholnatý, ale aj ďalšie jedovaté, dráždivé a nádorovotvorné látky(benzpyrén, ďalšie karcinogény, metylcholantrén, dimetylbenzantracén). Cigarety obsahujú rôzne množstvo nikotínu, jeho priemerný obsah sa pohybuje okolo 2 mg. Taktiež obsahujú okolo 4000 chemických látok. Nikotín- psychotropná zložka tabaku- patrí medzi látky, ktoré zaviňujú prototyp procesu závislosti.
Podobá sa všetkým zneužívaným látkam, o ktorých ľudia hovoria, že sa ich môžu kedykoľvek vzdať. Ale je to nikotí, ktorý posilňuje ďalšie a ďalšie fajčenie, a ktorého obsah v tabaku diriguje aj jeho spotrebu. Svetová organizácia WHO:
Svetová zdravotnícka organizácia už pred rokmi upriamila pozornosť verejnosti na problematiku vedecky dokázanej škodlivosti tabaku. Na Slovensku zomiera na choroby súvisiace s fajčením ročne asi 20 tisíc osôb. Život fajčiarov sa skracuje celkove o 8-10 rokov(priemerne o 5 min. pri vyfajčení jednej cigarety). Absolútna väčšina ľudí, ktorí zomreli na infarkt alebo na rakovinu pľúc boli fajčiari. Sústavným a dlhodobým vplyvom sa stalo fajčenie rizikovým činiteľom pri vzniku chorôb, akými sú zúženie ciev, vysoký krvný tlak, kôrnatenie tepien a vredová choroba, katary dýchacieho a zažívacieho ústrojenstva, choroby obličiek a najmä zhubné rakovinové ochorenia.
Rakovina:
Mnohí ľudia začínajú fajčiť' v útlom veku, v čase, keď nedokážu ešte dostatočne pochopiť hroziace nebezpečenstvo a neúprosne sa dostavujúce neskoršie následky z fajčenia tabaku. Vplyvom látok, ktoré tabak obsahuje sa riasinkový epitel prirodzene vyskytujúci sa v dýchacích cestách mení na dlaždicovitý (nachádzajúci sa na koži či v žalúdku). Zmiznutím riasiniek pľúca strácajú schopnosť brániť sa voči infekciám, čo vedie k chronickému zápalu priedušiek, sprevádzaného dusivým kašľom. Je to prvý krok k rakovine. Tento stav je možné ešte zastaviť. U fajčiarov sa rakovina pľúc vyskytuje 9 až 10krát častejšie ako
u nefajčiarov, u silných fajčiarov je riziko až 20-násobné. Riziko sa počíta balíčkovým rokom t.j. ak fajčiar fajčí jednu krabičku denne po dobu jedného roka. Po 20 balíčkových rokoch je fajčiar akurát zrelý na rakovinu, sú nevyhnutné pravidelné lekárske prehliadky. V súčastnosti pripisujeme fajčeniu v celosvetovom meradle asi 15% všetkých ochorení na rakovinu, čo predstavuje asi 1,1 milióna prípadov ročne. Pasívne fajčenie:
Okrem priameho vplyvu cigaretového dymu na fajčiara nesmieme však zabudnúť ani na nepriame poškodzovanie nefajčiarov, ktorí sa zdržiavajú s fajčiarmi v jednej miestnosti. Toto nebezpečenstvo sa zvyšuje najmä vtedy, ak ide o deti a mladistvých. Pasívnymi fajčiarmi sa stávate, akonáhle ste dlhodobejšie nútení zotrvať v uzatvorených priestoroch, v ktorých sa fajčí. Keď fajčiar aktívne vdychuje pri fajčení, tabak je spaľovaný pri vyššej teplote, dym z neho sa dostáva predovšetkým do jeho pľúc a dym, ktorý vydychuje je už zmiešaný so vzduchom.
Výskumy dokázali, že v zadymených miestnostiach bez vetrania stúpa koncentrácia oxidu uhoľnatého nad povolenú hranicu pre pobyt ľudí!
Alkohol
Alkohol vo svete:
Najväčší svetový problém spojený s užívaním drog predstavuje alkohol. Ide o zásadný problém v Rusku, Európe aj v krajinách tretieho sveta. V Spojených štátoch je na druhom mieste za tabakom. Priemerný Francúz vypije za rok 30 litrov alkoholu. Taliani sú na druhom mieste so štrnástimi litrami. Na treťom mieste nájdeme Švajčiarov so spotrebou 12 litrov ročne. Štvrté sú Spojené štáty s 9 litrami, ďalej Veľká Británia so spotrebou 8,5 litra. Tieto údaje pochádzajú z oficiálnych štatistík a môžu sa meniť. U nás boli v r. 1991 registrované tieto údaje: 40% alkohol-8,34 l, víno-14,8 l, pivo146,9 l. Ľuďom sa zdá, že alkohol v malých množstvách zvyšuje energiu a spôsobuje, že sa cítia čulejší a společenskejší. V skutočnosti je však jeho plyv na centrálny nervový systém tlmivý, nie stimulující. Akonáhle alkohol príde do krvi, nedajú sa jeho účinky zmeniť žiadnou potravinou, či nápojom. Iba ovocný cukor môže niekdey skrátiť dobu účinkovania, pretože urýchľuje jeho odbúravanie z krvi. Priemerný metabolizmus dospelého človeka odbúra cca 8.5g alkoholu za hodinu. To je asi tretina piva, alebo pol pohárika tvrdého alkoholu. Rýchlosť odbúravania sa výrazne líši prípad od prípadu. Závisí napríklad na pohlaví, hmotnosti, veľkosti žalúdka, frekvencii pitia.. V nasledujúcej tabuľke sú zoradené účinky v závislosti na skonzumovanom množstve:
Koncentrácia[promile] Efekt
0,5 Stredná intoxikácia, pocit tepla,
sčervenanie kože, ovplyvnený
odhad,zníženiezábran. 1 Väčšina pozná, že ste opitý.
Ešte viac zhoršený odhad,
miznú zábrany. Zhoršenie koncentrácie,
ovládania a svalových reakcií,
spomalenie reflexov. 0,6 Každý pozná, že ste opitý.
Kolísavá chôdza a iné svalové
diskoordinácie. Pletie sa jazyk,
zdvojené videnie. Narušenie
chápavosti a pamäti.
2,5 Znížená odozva na podnety,
neschopnosť stáť. Zvracanie,
nedostatok zdržanlivosti,
spánok. 3,5 Kóma, bezvedomie. Minimálna
odozva na podnety. Klesá
teplota tela. Poruchy dychu. 5 Pravdepodobná smrť, ale
trénovaný alkoholik môže
prežiť aj viac. Chémia:
Z cukrov ho vytvárajú kvasné baktérie, ktoré pracujú bez prístupu vzduchu. Pri destilácii sa využíva fakt, že teplota varu alkoholu je okolo 67 stupňov celzia, takže pri zahriatí sa odparuje najprv alkohol a väčšina vody ostane. Pary alkoholu sa potom kondenzujú a skvapalnený sa potom zachytáva. Pozor na veľmi toxický metanol, ktorý tiež vzniká pri kvasení. Má asi o 1-2 stupne menšiu teplotu varu, takže sa odparí ako prvý.
Chemický názov etylalkohol alebo etanol - C2H5OH, presnejšie CH3CH2OH.
Všetky formy závislostí- od fajčenia cez alkohol až po tvrdé drogy- človeka postupne ničia, ničia jeho blízkych a celé jeho okolie. Sú príčinami úmrtí na celom svete. A prečo vlastne? Hádam je to niečo viac ako násilie, vojny a zločiny? Spôsobuje si ich človek sám- z vlastnej vôle, až kým sa mu to nevymkne z rúk a potom je už
v mnohých prípadoch neskoro.