Drogová závislosť

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 14232×

Příbuzná témata



Drogová závislosť

Definícia drogy
Definícií o drogách je niečo vyše dvesto, v každej sa prejavuje zameranie autora. Droga (pôvodná definícia) z pohľadu farmakologického predsatvuje usušenú, upravenú i neupravenú surovinu rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, slúžiacu na výrobu liečiv alebo technicky dôležitých látok. Neskôr sa tento pojem zužoval na predstavu omamných látok. Autori orientovaní na závislosti, definíciu prispôsobovali vlastným predstavám, vedomostiam a cieľom, ktoré chceli vyjadriť, ich základnou myšlienkou je: Droga je substancia (prirodzená alebo umelá), ktorá akýmkoľvek spôsobom vpravená do organizmu môže za určitých okolností vyvolať chorobný stav - závislosť. Na ľahšie zapamätanie možno žiakom ponúknuť zjednodušenú formuláciu: Droga je látka, ktorá je za určitých okolností schopná u človeka vyvolať závislosť.

Závislosť od drog
Vznik závislosti väčšinou nie je taký dramatický, ako o nej, v snahe varovať človeka pred komunikáciou s drogami, niektorí šíria. I keď je pravdou, že za určitých okolností (väčšinou ide o výnimky) môže orientácia na drogu byť taká silná, že už prvý kontakt s ňou zanechá významnú stopu vo vedomí človeka a absolútne ovplyvní jeho správanie. Do komunikácie s drogou považujeme túto skutočnosť u každého človeka za rizikový faktor, kým sa nepresvedčí na základe osobnej skúsenosti o opaku. Našťastie, tých ohrozených z prvého kontaktu, je iba niekoľko málo promile.
Závislosť vznikne vždy u každého človeka, pri naplnení troch podmienok komunikácie s drogou:
nevhodne dlhý čas,
v nevhodnom množstve a frekvencii,
za nevhodných okolností pre psychiku a organizmus.
Na vznik závislostí neexistuje imunita a každý z nás je schopný si nájsť práve tú „svoju“ drogu!
Za veľký objav možno považovať KILHOZOVU definíciu (1971) spolupôsobenia troch premenných faktorov:
osobnosť
droga
prostredie
K týmto základným faktorom sme neskôr prirátali ďalšie dva: podnet a frekvenciu. Tak vznikol obrazec spĺňajúci teoretické predpoklady na rizikové správanie ľudí pri vzniku závislostí, ktorý je rovnako aj východiskovým modelom pre pochopenie orientácie ozdravovacích programov práve do prostredia školy


Definícia závislosti
Závislosť (chápaná ako syndróm) predstavuje súbor príznakov (symptómov), ktoré vznikajú následkom pôsobenia drogy na organizmus či psychiku človeka. Droga pôsobí na telesnú aj duševnú zložku naraz, ale nie je výnimkou ani izolované pôsobenie na jednu z týchto zložiek.

Príznaky závislosti sa aktivizujú pri znížení hladiny drogy v organizme, ale najmä pri jej absencii. Tento stav nazývame syndrómom absencie drogy. Pri pokuse o liečbu so zamedzením prísunu drogy do organizmu alebo pri vysadení drogy (pokus o spontánnu abstinenciu) sa veľmi častom vyvolávajú tzv. odvykacie príznaky. WHO charakterizuje závislosť ako: duševný a niekedy aj telesný stav vyplývajúci zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou, charakterizovaný zmenami správania a inými reakciami, ktoré vždy zahŕňajú nutkanie brať drogu stále alebo opakovane pre jej účinky na psychiku a tiež preto, aby sa zabránilo nepríjemnostiam z jej neprítomnosti v organizme.
Zjednodušene možno konštatovať, že:
Závislosť je stav, keď príjem drogy spôsobí slasť a vynechanie jej dodávky do organizmu vyvoláva nepríjemné duševné alebo telesné príznaky.
Hlad po droge intenzifikuje jej príjem a príjem drogy stále silnejšie deformuje prežívanie.

Klasifikácia závislostí
Desiata verzia Medzinárodnej štatistickej klasifikácie rozlišuje 10 typov duševných porúch a porúch správania (DP PS) podľa účinku drogy a označuje ich veľkým písmenom F od čísla 10 do 19.
F 10 DP PS spôsobené účinkom alkoholu.
V našej kultúre je drogou číslo jeden alkohol. Závislosť od alkoholu v hovorovej reči nazývame alkoholizmom. Chemicky ide o etylalkohol (etanol, špiritus) jeho vzorec je C2H5OH.

F 11 DP PS spôsobené učinkom opiátov.
K typickým látkam tejto skupiny patrí ópium a jeho alkaloidy, nazývané tiež opioidy. Vyvolávajú závislosť opiátového typu. Patria sem ópium, morfín (morphium hydrochloricum), heroín (diacetylmorfín), kodeín (metylmorfín), diolan (etylmorfín), mecodin (metadon), dolzín, dolantín, eucadol, fortral, valoron, beforal a pod.

F 12 DP PS spôsobené účinkom drog kanabisového typu.
K typickým predstaviteľom patrí hašiš (živica vyextrahovaná z kvetov Canabis sativa indica) a marihuana - jej sušená vňať a kvety. Účinnou látkou je tetrahydrokanabinol.

F 13 DP PS spôsobené účinkom sedatív alebo hypnotík.
Klasickým predstaviteľom okrem barbirurátov je tiež alkohol. A keďže je najrozšírenejšou drogou na svete, uvádza sa samostatne. Sem patria sedatíva, ako napríklad chloralhydrátové sedatíva, paraldehyd, glutetiamid (noxyron, doriden a pod.), minor trankvilizáry (radepur, rudotel, seduxen, válium, diazepam), niektoré antifobiká, resp. ataraktiká a pod.

F 14 DP PS spôsobené účinkom kokaínu.
Ich zdrojom je koka - Erytroxylon cocca. Listy sa zneužívajú, pretože obsahujú alkaloid kokaín




F 15 DP PS spôsobené účinkom tzv.

psychostimulancií.
Sú to dráždivé vzpružujúce látky. Zneužívajú sa napríklad aj pri športe ako nedovolený doping. Pred poslednou zmenou v klasifikácii sa niektoré psychostimulanciá diferencovali podľa pôvodu, podľa chemickej bázy alebo podľa účinku. Dnes ich rozdeľujeme na tieto základné skupiny:
Stimulaciá amfetamínového typu: substancie obsahujúce amfetamín, pervitín, fenmetrazín, metylfenidat (centedrin, ritalin), efedrín, mirapront, tranylsypromín (parnate), inhibítory monoaminooxidázy (niamid, nuredal).

Stimulanciá katového typu: z rastilny catha jedlá (Catha caulis) sa najčastejšie užívajú listy, zelené výhonky a puky kvetov. Jej zneužívanie je rozšírené v oblasti severovýchodnej Afriky, Arabského poloostrova, okolo južnej časti Červeného mora a v Adenskom zálive. V poslednom čase sa objavuje aj na drogových trhoch v susediacich euópskych štátov.

Stimulanciá používane v lekárstve ako antipyretiká a analgetiká: najznámejšie sú rôzne kombinácie chemických báz rôznych rôznych váhových pomerov namiešaných do firemných výrobkov. Napríklad kyselina acetylsalicylová (acylpyrín, aspirín), fenacetín (amidopyrín), chinín (vicedrin). V kombinácii s barbiturátmi kofeínom, kodeínom alebo efedrínom vznikol celý rad známych preparátov, ako napríklad alnagon, algena, dynil, sedolor, veralgin, acylcofin, neuralgen a pod.

Stimulanciá obsahujúce kofeín. Obsahuje ho káva, čaj (najmä čínsky), kakao, kola, guarana ai.

F 16 DP PS spôsobené účinkom halucinogénov.
Halucinogény patria tiež medzi stimulanciá. Ich klasickým predstaviteľom je LSD - dietylamid kyseliny d-lysergovej, niekedy tiež nazývaný lysergamid. V súčasnosti sa na trhoch lepšie predáva DOM - demetoxymetylamfetamin, ďalej meskalín, psiloscybín, alkaloidy solancií (a samozrejme typovo oddelené hašiš a marihuana)

F 17 DP PS spôsobené účinkom tabaku.
Listy tabaku sa zneužívajú tromi spôsobmi: fajčenie, šnupanie a žuvanie. Účinnou látkou v listoch je alkaloid nikotín.

F 18 DP PS spôsobené účinkom prchavých látok.
U nás je klasickým predstaviteľom toluén, menej často acetón, benzén a pod. Vdychovanie (sniffing), u nás v hovorovej reči fetovanie, sa rozšírilo najmä v sedemdesiatych rokoch. Ojedinele sa fetuje éter, benzín a xylén, označované niekedy tiež ako látky solvenciového typu.

F 19 DP PS spôsobené účinkom niekoľkých drog súčasne.
Ide o kombinovanú závislosť, pri spoluúčasti niekoľkých drog odrazu.

Najčastejšie kombinácie:
alkohol - nikotín
kofeín - nikotín
alkohol - analgetiká
alkohol - sedatíva
heroín - pervitín a mnohé iné

Pri všetkých typoch závislosti ide o chorobný vzťah k drogám s nekontrolovateľnou túžbou vpravovať si ju do organizmu. Táto túžba má charakter somatický alebo psychický.

Závislosť somatická sa viaže na:
látkovú premenu
reguláciu prenosu vzruchov (biosignály)
inhibíciu alebo stimuláciu biorytmov
sexuálnu oblasť (neurovazomotorická stimulácia)

Závislosť psychická sa viaže na:
racionálnu (rozumovú) oblasť
emocionálnu (citovú) oblasť
behaviorálnu (zážitkovú) oblasť
sexuálnu oblasť z hľadiska prežívania


Vlastnosti a účinky drog
Rovnako u dospelých, ako aj u detí je najrizikovejšou skúškou na ceste k závislosti prvá vlastná skúsenosť s drogou. Z poskytovaných informácií si žiak vyberá informácie o jednotlivých účinkoch drog. Často motivujú k experimentovaniu. Za určitých okolností možno o účinku hovoriť v súvislosti so schopnosťou mozgu registrovať iba pozitívne účinky drog, bez možnosti súčasne signalizovať subjektu všetky riziká a spolupôsobiace zhubné účinky.

Tri spolupôsobiace účinky drogy
Droga je zákerná práve pre spolupôsobenie týchto účinkov:
► euforizujúceho
► zmocňujúceho
► zhubného

Euforizujúci účinok
Najzákernejšou vlastnosťou drogy je jej účinok vnímaný človekom ako eufória. Stupeň
eufórie je charakterizovaný príjemným stavom telesnej a duševnej pohody, radosti zo života, až nadprirodzenej sily, sebavedomia a zdravia. Za normálnych okolností je dôvodom eufórie dosiahnutie želaného cieľa, nasýtenie nejakej potreby alebo naplnenie nejakej predstavy. S drogou prichádza eufória bez účasti človeka, bez jeho cieľavedomej činnosti, bez radosti a prirodzeného šťastia. V organizme sa za určitých okolností vedia vytvoriť látky, ktoré sú prirodzeným zdrojom eufórie. Najväčším a najprirodzenejším darcom eufórie sú pohybové aktivity, najmä šport a tanec. Drogovou pascou je nuda, nečinnosť, neprogramovosť a hlavne nevedomosť.

Zmocňujúci účinok
Súčasne s euforizujúcim účinkom sa droga pomaly zmocňuje človeka. Myslenie a vôľové zložky sa orientujú na obstarávanie, konzumáciu drogy a vyhľadávanie miest, kde sa s drogou možno stretnúť. Spočiatku sa s drogou iba experimentuje, je to čas rozbiehania, keď je aj konzument drogy najmenej osloviteľný. Je to čas najväčšieho sebaklamu. Niekedy hovoríme až o posadnutosti drogou. Vysoká tolerancia na drogu neprimerane podporuje rast sebavedomia, vyjadreného známym: „Mám to pod kontrolou.“ Človek je drogou priamo fascinovaný.

Drogové „znecitlivenie“ je úľavou medzi dvoma dávkami.

Zhubný účinok
Spolu s euforizujúcim a zmocňujúcim účinkom spoluúčinkuje deštrukčný fenomén drogy. Každá droga významne ovplyvňuje čas prežitia. Alkohol skracuje priemerný vek aj o viac ako 24 rokov, fajčenie cigariet minimálne o 14 rokov, marihuana dokonca nezriedka o 30 rokov a heroín ešte o niekoľko rokov viac. Stratená ľudskosť závislého od drog ho najskôr vyradí z rodinného prostredia, neskôr z pracovných činností (niekedy je to i naopak) až napokon ukončí i tak už neradostný život závislého. Účinok zhubný je plazivý, nepostrehnuteľný a nemožno mu žiadnym spôsobom účinne vzdorovať.

Štádia závislosti
Spolupôsobenie spomínaných účinkov postupne zhoršuje zdravotný stav postihnutého. Bonhoffer opísal 52 príznakov závislosti. Avšak z hľadiska všeobecnej vzdelanosti je skôr potrebné vedieť tieto štádia rozlíšiť v jednoduchých súvislostiach na základe zmeneného správania závislého. Vybrali sme základné zmeny, ktoré môže postihnúť i laický pozorovateľ.

I.štádium

závislosť od alkoholu štádium iniciálne (počiatočné)
pravidelné pitie - nepravidelné opíjanie

závislosť od toxických látok štádium iniciálne (počiatočné)
nepravidelný konzum - orientácia na
drogu, kalkulácia s ňou

závislosť u mladistvých štádium experimentovania
prvokontaty s drogou, prijímanie a
orientácia na drogovú partiu, prijímanie
drogových rituálov


II.

štádium

závislosť od alkoholu štádium prodromálne (varovné)
pravidelné opíjanie sa, okná, s nezmene-
nou kontrolou v pití

závislosť od toxických látok štádium úzusu ( pravidelné užívanie)
rôzne spôsoby odôvodňovania a pravi-
delný konzum drogy

závislosť u mladistvých štádium zaujatia drogou
účelová komunikácia, objavovanie po-
zitívnych zážitkov, prijatie novej roly,
rozvoj drogového myslenia






III. štádium

závislosť od alkoholu štádium kruciálne (rozhodné)
ťahy, okná, zmenená tolerancia, zmene-
ná kontrola v pití a racionalizácia

závislosť od toxických látok štádium rozvoja závislosti
postupný rozvoj psychickej a fyzickej zá-
vislosti podľa kvality a účinkov drogy

závislosť u mladistvých štádium úzusu (pravidelné užívanie)
prvé abstinenčné príznaky, zmeny v ži-
votnom štýle, konflikty s prostredím

IV. štádium

závislosť od alkoholu štádium terminálne (konečné)
príznaky z III.

štádia, rozšírené o dopĺ-
ňanie hladiny, ranné dúšky a zjavné po-
škodenie fyzických a duševných funkcií
organizmu

závislosť od toxických látok štádium terminálne (konečné)
podriadenosť droge, poškodenie funkcií

závislosť u mladistvých štádium terminálne (konečné)
rozvrátenie funkcií, vznik trvalých nás-
ledkov, vážné, aj hrdelné konflikty (lú-
peže, väzenie, vraždy a sebainovačné
konanie)

Závislosť a poruchy sexuálnych vzťahov a funkcií

▪ Rozpad partnerských vzťahov.
▪ Utlmenie sebakontroly v schopnosti regulovať vlastnú sexuálnu aktivitu.
▪ Odbrzdenie pudových mechanizmov.
▪ Voľná priechodnosť sexuálneho konania, často i kriminálneho charakteru.
▪ Narušenie orgastického reflexu.
▪ Narušenie primárnej sexuálnej funkcie.
▪ Utlmenie sexuálneho zážitku. ▪ Redukcia komunikácie a prípravnej fázy pri sexuálnej aktivite.
▪ Nekontrolovateľné sexuálne spojenie aj za nevhodných okolností.
▪ Nevhodný výber sexuálnych partnerov.
▪ Vznik drogového sexuálneho stereotypu (väčšinou účelového charakteru).
▪ Pohlavné ochorenia.
▪ Úplná sexuálne neschopnosť.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?