Dobývanie vesmíru
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 3585×
Příbuzná témata
Dobývanie vesmíru
Preteky medzi Východom a Západom, ale najmä medzi dvoma veľmocami, sa uskutočňovali nielen politicky, ekonomicky, ideologicky a vojensky, ale aj vedecky. Hlavnou časťou vedeckého výskumu boli aj cesty do vesmíru.Prvé úspechy:
1. Sovietsky zväz:
· Prvým úspechom bolo 4. októbra 1957 vypustenie umelej družice Sputnik 1. V preklade znamená Sputnik 1 "cestujúci spoločník Zeme". Jeho dĺžka bola 56 cm, vážil 83 kg, Zem obletel za 92,6 minúty a vysielal informácie o zemskej atmosfére pomocou štyroch veľkých antén. Po 57 dňoch pobytu vo vesmíre vstúpil do atmosféry a zhorel.
· Ďalším úspechom Sovietskeho zväzu bol prvý živočích vo vesmíre. Týmto živočíchom bol pes Laika. Mal za úlohu overiť, či môže živý organizmus prežiť vo vesmíre. Laika bola dopravená do vesmíru v Sputniku 2. Laika cestovala v malom priestore, kde bol atmosferický tlak a bola pripojená na prístroje, ktoré posielali údaje na Zem. Sputnik 2 bol ťažší ako všetky dovtedy plánované americké satelity.
· 19.8.1960 boli do vesmíru pomocou Sputniku 5 dopravené ďalšie dva psy. Po 17 obehoch okolo Zeme sa Bjelka a Strelka úspešne vrátili naspäť na Zem, čím pripravili cestu do vesmíru prvému človeku.
· 12.4.1961 vyštartoval prvý človek, kozmonaut Jurij Gagarin, na palube Vostoku 1 do vesmíru. Za 108 minút obletel Zem a bezpečne pristál neďaleko dediny Smelovka. · 16.-19. júna 1963 obletela Valentina Tereškovova 48 krát vo Vostoku 6 Zem a stala sa prvou ženou vo vesmíre.
· 2. januára 1959 Luna 1 prekonala zemskú príťažlivosť, 13. septembra Luna 2 dosiahla Mesiac, 6. októbra Luna 3 odfotografovala jeho odvrátenú stranu.
· 31. januára 1966 vypustil ZSSR sondu, ktorá ako prvá pristála na Mesiaci bez toho, aby sa roztrieštila.
2. USA:
· 31. januára 1958 vypustili USA svoju prvú umelú družicu Explorer 1. Vážila 14 kg a jej dĺžka bola 203 cm. Vysielala 112 dní informácie o mikrometeoritoch a vesmírnom žiarení.
· USA vyslali k Mesiacu niekoľko sond, ktorých úlohou bolo prenášať obrázky povrchu Mesiaca. Prvé misie boli však neúspešné a až Rangeru 7 sa podarilo ako prvej americkej sonde poslať obrázky o povrchu Mesiaca. Poslala 4316 obrázkov pred tým, ako sa roztrieštila o povrch Mesiaca.
· 30.5.1966 pristála prvá americká sonda na Mesiaci bez toho, aby sa roztrieštila.
· 16. júla 1969 odštartovalo z mysu Canaveral na Floride Apollo 11. Na palube boli Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins. 19. júla sa Apollo dostalo na obežnú dráhu okolo Mesiaca.
Na ďalší deň sa pristávací modul Eagle s Armstrongom a Aldrinom na palube oddelil od zvyšku vesmírneho komplexu - Columbie. Pristávací manéver sťažovali kamenné kvádre, a pritom raketového paliva ostávalo iba na minútu. Napriek tomu o 21.h 17.min po prvýkrát pristál na Mesiaci objekt s ľudskou posádkou. Astronauti požiadali, aby im odpustili stanovené štyri hodiny spánku. Pri televízoroch ich sledovalo pol miliardy pozemšťanov. Iróniou osudu Collins musel zostať na obežnej dráhe v Apolle. Armstrong a Aldrin zbierali dve a pol hodiny vzorky mesačného povrchu, fotografovali, inštalovali seizmograf, reflektor slúžiaci na odraz laserových signálov na Zem a špeciálnu alumíniovú fóliu na zachytávanie častíc solárnych vetrov. Podľa symbolickej zvyklosti vztýčili americkú vlajku, odhalili pamätnú dosku oznamujúcu, že prišli s mierovými úmyslami a v mene celého ľudstva, a v pozore si vypočuli prezidenta Richarda Nixona. Potom sa vrátili na palubu Eaglu a stanovených osem hodín odpočívali. O 18.h 54. min horná časť pristávacieho modulu, zbavená všetkej nepotrebnej záťaže, odštartovala. Po spojení s Columbiou, ktorej motory boli uvedené do chodu na veľký návrat, ostala vo vesmíre. 24. júla, po 8 dňoch, 3 hodinách a 17 minútach od štartu Apollo 11 pristálo v Tichom oceáne. Astronautom ostávalo vydržať ešte 21 dní karantény, aby sa vedci ubezpečili, že nepriniesli nijaké mesačné mikroorganizmy.
Význam vesmírnych pretekov:
Vesmírne preteky mali ukázať, ktorá krajina je vyspelejšia, pokrokovejšia a ktorej politický systém je lepší. Prvé úspechy boli na strane Sovietskeho zväzu, ktorý vyslal prvý satelit, prvého živočícha a prvého človeka do vesmíru. USA sa snažili niekoľkonásobne vyššiu váhu Sputniku 2 (Sputnik 2 - 0,5 t, Explorer 1 - 14 kg) vykompenzovať počtom satelitov vo vesmíre (po vypustení Sputniku 6 mali USA 19 satelitov). V roku 1961 oznámil prezident J. F. Kennedy cieľ vyslať prvého človeka na Mesiac do konca desaťročia. Programy Mercury, Gemini a Apollo boli zrýchlené z dôvodu získavania prevahy vo vesmíre nad ZSSR. V roku 1969, po pristátí Apolla 11 na Mesiaci, sa skončili vesmírne preteky. Dnes finančné a politické dôvody drasticky zmenili svetové vesmírne programy, ktoré sú donútené spolupracovať viac spolu, aby vôbec prežili. Sovietsky zväz sa rozpadol a v jeho štátoch prebiehajú hlavne individuálne programy, čo ešte viac oslabilo výskum vesmíru. V roku 1989 dal prezident Bush Amerike nový cieľ, a to vysadiť prvého človeka na Mars do roku 2019 (50. výročia pristátia človeka na Mesiaci).
Ale aj keď boli vesmírne programy podporované týmto prezidentom a aj keď americká NASA predložila rôzne programy, ktoré sú extrémne nákladné, potrebné zvýšenie rozpočtu bolo zamietnuté senátom. Počas studenej vojny mali vesmírne programy ako Apollo 11 jednu z najvyšších priorít a NASA dostávala obrovské finančné čiastky na ich rozvoj. Predpokladá sa, že v budúcnosti nebude taký rýchly rozvoj skúmania vesmíru ako v 50. a 60. rokoch hlavne z dôvodu absentovania národnej súťaživosti, a teda aj financií. Preto sa budú programy skôr spájať ako súťažiť medzi sebou.