Dobroslav Chrobák Drak sa vracia

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 17900×

Příbuzná témata



Dobroslav Chrobák Drak sa vracia

Žáner – naturistická novela, „rozprávka“
Kompozícia – 12 číslovaných kapitol a epilóg
Hl. myšlienka – vyjadrená čiastočne mottom, ktoré novelu uvádza: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku.“
J. Conrad: Lord Jim

Dielo je svojím vyznením hlboko mravné, učí človeka vypočuť si bolestí iného, pochopiť jeho činy a odpustiť. Umožňuje čitateľovi zažiť radostný pocit a uľahčenie z odpustenia. Poukazuje na to, že uzavretosť komunity prináša strach z nového a odlišného – stačí, že človek nie je z dediny, že vyzerá inak ako oni, že sa živí inou prácou a považujú ho za nepriateľa a pôvodcu všetkého zla. Postavy
- sú rozdelené na dobré a zlé
- záporná postava nesie v mysliach ľudí z dediny všetky vlastnosti naturistickej postavy(tajomnosť, neznámy pôvod, odlišný zjav, oblečenie, šírenie zla a nešťastia: sucho, neúroda, vražda dedinčanky, vražda opatrovníka, krádež dobytka), ale v skutočnosti je iba uzavretým samotárom, do spôsobu života ktorého dedinčania aj vlastnou vinou nepreniknú


Drak (Martin Lepiš Madlušovie)
- ako dieťa ho našiel Lepiš Madlušovie, starý slepý hrnčiar, ktorý sa ho ujal, vychoval ho a vyučil remeslu
- ako 14-ročný našiel Drak Lepiša v bezvedomí v jame na hlinu, sám ho vytiahol, uložil na lavicu a keď
- sa starý Lepiš prebral, poslal ho po pomoc. Keď sa však Drak vrátil s pomocou, bol už Lepiš mŕtvy. Neskôr ho dedina obviní, že ho sám zabil, aby získal jeho úspory.
- žil vo vyžihárni stranou od dediny
- vysoký, počerný, s čiernymi uhrančivými očami
- jedného dňa zastavil Evu na kopci zvanom Peklo a z ničoho nič ju pobozkal a ona sa nebránila, podľahla jeho šarmu a zaľúbila sa doňho. On ju však pravdepodobne neľúbil tak ako ona jeho, nikdy jej nič nesľuboval, dokonca spolu komunikovali veľmi sporo
- je dedinou nepochopený, stránia sa ho a zároveň sa ho boja
- jeden rok je veľká neúroda spôsobená suchom, ľudia v dedine hladujú a Drak dovezie 4 podozrivé vrecia. Dedinčania si myslia, že doviezol pšenicu a tak mu vtrhnú do domu a rozpárajú vrecia. Vidia v nich biely prášok a v domnení, že je to múka, ho začnú trúsiť. No vysvitne, že je to špeciálna hlina, veľmi vzácna, ktorú si Drak doviezol, aby mohol vyrábať jemnú keramiku. (Dedinčania si myslia, že začaroval múku na hlinu.) Na dedinčanov sa nehnevá, pretože vie ako trpia a že sú to tiež len ľudia, so svojimi chybami a navyše hnaní hladom.
- jedného dňa ho našli s ranou na čele v jame, v ktorej našli aj starého Lepiša.

Vtedy Eva za ním chodila každý deň a starala sa oňho. Nedbala ani na ohováranie dedinských klebetníc
- po tom, ako ho zranili, odišiel bez varovania a bol preč niečo vyše dvoch rokov
- ponúkol sa, že vyvedie stádo dedinského dobytka z obkľúčenia ohňa, ako odmenu chcel dostať späť právo získavať hlinu pod Peklom
- veľmi čestný, ochotný pomôcť, láskavý, citlivý (keď vložil lastovičie mláďa, ktoré vypadlo z hniezda, naspäť), odvážny, odpúšťajúci, sebakritický, mlčanlivý
- keď sa vracia do dediny so stádom, vedie si aj ženu Žošku, ktorú ľúbi


Eva
- žena Šimona Jariabka
- neľúbila svojho muža, čím mu spôsobovala nevypovedateľné utrpenie
- stále ľúbila Draka, aj keď bol preč
- s Drakom mala syna, ktorý vyrastal u jej matky
- bola Drakovi oddaná, patrila mu bezvýhradne a nemohla, ani sa nechcela vymaniť spod jeho vplyvu
- v deji sa postava Evy vyskytuje len na začiatku a na konci (na konci je starou mamou, ktorá rozpráva rozprávku svojmu vnukovi)
- sklamanie spôsobené nešťastnou láskou k Drakovi jej otvorilo oči a ona nakoniec zahorela láskou k Šimonovi


Šimon Jariabek
- miloval Evu natoľko, že si ju zobral, aj keď mala dieťa s iným – a ešte k tomu s Drakom
- vie, že Eva čaká na Draka a ťažko to znáša, preto sa s ňou nerozpráva, pokiaľ nemusí
- keď sa Drak vrátil, dedina od neho očakávala, že s ním urobí poriadok, no Šimon je tiež veľmi citlivou postavou a nedokáže niekoho zabiť, ani to nechce urobiť, pretože cíti, že Drak mu nič nespravil
- je ochotný pre Evino šťastie odísť z domu a prepustiť ju Drakovi
- keď sa však Eva vráti z dvora (Šimon si myslí, že bola za Drakom, zatiaľ čo sa bola len pozrieť, či je doma), odľahne mu a poteší sa, že Eva ostala s ním
- hoci chce veriť Drakovi, drieme v ňom stále podozrenie dediny, že Drak má niečo nekalé zalubom
- zle si vyloží priateľské gestá medzi Drakom a Poliakmi, predpokladá, že Drak predal dobytok Poliakom, pobije sa s nimi a neskôr príde do dediny a podpáli Drakov dom
- keď vysvitne, že sa mýlil, chce sa Drakovi priznať, že to on mu zničil vyžiháreň, no nemusí ani nič vravieť, Drak mu odpúšťa, pretože si je vedomý, že aj on jemu v minulosti ublížil


Dej
Na jednu udalosť sa autor pozerá očami viacerých ľudí. Nedodržiava chronologickú postupnosť rozprávania príbehu, k niektorým udalostiam sa vracia a vysvetľuje, resp. ozrejmuje ich neskôr. Dej sa začína pohľadom do chalupy Šimona Jariabka, v ktorej sa Eva zaoberá domácimi prácami. Ten večer sa jej zdá niečím nezvyčajný, zvuky dediny sa čímsi líšia od zvukov ostatných večerov.

Je preto trochu nekľudná. Keď sa jej muž vracia domov, podá mu mlčky večeru a čaká, kým sa naje, tváriac sa, že pracuje. Po večeri počká ešte na jeho jedinú vetu, ktorou je oznámenie, čo treba na ďalší deň urobiť. Toho večera však nevyriekol stereotypné príkazy, oznámil jej, že sa vrátil Drak. Eva sa vracia v spomienkach k časom, keď s Drakom chodila. (Keď bol Martin – Drak malý, našiel ho Lepiš Madlušovie pri ceste. Bol slepý no jeho kôň inštinktívne zastal a nepohol sa, kým Lepiš nenašiel malého chlapca. Ujal sa ho a vychoval. Vyučil ho svojmu remeslu – hrnčiarstvu, ktoré si Martin obľúbil a rád sa mu venoval. Martin počas svojho detstva neprichádzal do styku s inými deťmi, pretože s Lepišom žili vo vyžihárni viac-menej izolovanej od dediny. Keď Drak dospel, vytrpel si od dedinčanov veľa krívd a neprávosti, obviňovali ho z neúrody a sucha, a pod.)
Ich prvé stretnutie bolo veľmi prekvapivé, Eva bola na lúkach po trávu, on sa pred ňou z ničoho nič objavil a bozkával ju na ústa. Ich vzťah sa prehĺbil, pravdepodobne však len z Evinej strany. Ľúbila ho, chodila za ním do vyžihárne a pozorovala ho pri práci. Keď ho dedinčania zranili, starala sa oňho aj napriek ohováraniu dedinských klebetníc, že sa prespala s Drakom. On jej nikdy nič nesľuboval. Keď po zranení dedinčanmi odišiel, dosť ju to zaskočilo. Chcela naňho počkať, narodil sa im syn, no Drak sa stále nevracal. Jedného dňa ju požiadal o ruku Šimon Jariabek. Vzala si ho, no neľúbila ho. On ju mal úprimne rád a veľmi mu svojou nevšímavosťou ubližovala. O tom, že sa Drak blíži k dedine sa dedinčania dozvedeli od voziara, čo sa vracal so soľou z Podolínca, ktorý im povedal, že ho videl na ceste. Prví sa to dozvedeli chlapi v krčme. Atmosféra bola úplne na nepoznanie od ostatných večerov. Chlapi sedeli potichu, každý pohrúžený do vlastných myšlienok, ktoré sa točili len okolo Draka a okolo toho, ako by sa asi mali zachovať a čo by mali povedať. Všetci však mlčali, lebo si nevedeli rady. Chceli počkať, kým Šimon príde do krčmy, lebo on má do toho podľa ich názoru najviac čo hovoriť. Zrazu sa otvorili dvere a do krčmy vošiel Drak. Pozdravil priložením dvoch prstov ku klobúku, posunkami si objednal jedlo a pálenku, najedol sa a odišiel. Celá scéna sa odohrala v hrobovom tichu. Po istom čase príde do krčmy aj Šimon. Niekto ho vyprovokuje a tak ho udrie. Cestou domov z krčmy rozmýšľa, čo by bolo najlepšie urobiť v novo vzniknutej situácii. Rozhodne sa uvoľniť Drakovi pole a dovoliť Eve aby išla za ním tým, že sám odíde z domu.

Keď príde domov, oznámi Eve, že sa vrátil Drak. Potme si balí veci, keď počuje Evu prichádzať zvonka. Rýchlo ich schová a ľahne si do postele. Myslí si, že Eva bola za Drakom a keď si ľahne do svojej postele znamená to, že sa rozhodla ostať so Šimonom. (Ona však bola len na dvore, aby sa pozrela, či sa v Drakovej chalupe svieti.)
Na ďalší deň ráno je Šimon v podvedomí nútený vziať do rúk sekeru a ísť „urobiť poriadok“ s Drakom, lebo dedina to od neho očakáva. No jeho svedomie sa búri. Keď sa priblíži k vyžihárni, vidí Draka napravovať lastovičie hniezda na svojom dome a ukladať jedno vypadnuté mláďa späť do hniezda. Dojme ho to natoľko, že sa okamžite rozhodne upustiť od svojho úmyslu a vracia sa domov. Do dediny príde pastier, ktorý pasie dedinskú čriedu volov a hovorí, že vypukol rozsiahly lesný požiar a čriedu treba odviesť do bezpečia, no on sám nepozná vhodnú cestu. Drak príde k richtárovi a ponúkne sa, že on dovedie čriedu, lebo pozná cestu. Môže ísť sám, no aby mu verili, môžu s ním aj niekoho poslať. Richtár sa po krátkej porade s úradskými rozhodne poslať Draka, uzavrie s ním však dohodu, že ak čriedu nedovedie do týždňa, podpália mu chalupu. S Drakom pošlú Šimona.
Cestou sa Drak so Šimonom zbližujú a Šimon si vytvára novú mienku o Drakovi. „Čím ďalej je totiž zrejmejšie, že v hre, do ktorej sa s Drakom pustil, nie je v stávke už len Eva, ale ešte čosi iného, väčšieho a významnejšieho a zďaleka nie tak určité ako sú Evine pohľady a jej úsmevom poodhalené zuby. Je to hádam jeho alebo Drakova česť. A je to hádam aj stratená dôvera ľudí, ktorá sa donedávna zdala daromnou a nepotrebnou, no časom nadobudla takú dôležitosť, že stojí za to pustiť sa teraz o ňu za pasy a dobývať ju nazad hoci s nasadením vlastného života.“ Šimon dokonca zachráni Drakovi život, keď prechádzajú nebezpečným miestom a varuje ho pred padajúcimi kameňmi. Istý čas sú k sebe i odmeraní. „A predsa – napriek tomu, že všetkému, napriek odcudzeniu, ktoré sa medzi nich znova dostalo, cíti Šimon celkom zreteľne, že ich spolu viaže akési nevysloviteľné tajomstvo, ktoré spôsobí, že ich osudy rozhodnú sa spoločne, v jeden a ten istý deň, na jednom a tom istom mieste.“ Čriedu nájdu v zúboženom stave. Rozhodnú sa preto, že ju nechajú napásť a nabrať síl. Drak pošle poslíčka do dediny s touto správou. Počas odpočinku Drak každý deň niekam odchádza, čo je Šimonovi trochu podozrivé. Drak má všade množstvo známych, pozná baču z neďalekého salaša, na ceste cez Poľsko stretnú skupinku Poliakov, s ktorými si Drak podáva ruky.

Šimon z toho vydedukuje, že Drak predal dobytok Poliakom. Príde k nemu a napadne ho. Poliaci chcú pomôcť Drakovi v bitke, ale im to nedovolí. Martin musí Šimona udrieť, aby prestal útočiť. Stratí vedomie a uložia ho do koliby. Keď sa preberie z bezvedomia, vidí uprostred poľany vatru, okolo nej Poliakov, Draka a po jeho boku nejaké dievča. Všetci sa veselia a spievajú. Šimon si myslí, že ho Drak dobehol, preto sa ticho vytratí a vracia sa späť do dediny. Hneď ako dorazí domov, podpáli Drakovi chalupu. Napriek tomu, že sa za svoj čin hanbí, cíti satisfakciu, za podvod, ktorý na ňom Drak spáchal. Rozpovie richtárovi, čo sa stalo, no ten nie je vôbec znepokojený ani rozrušený a ide so Šimonom Drakovi naproti, pretože vie, že Drak neurobil nič zlé a onedlho ho už vidno na obzore aj so stádom. Keď prídu bližšie, vidno, ako Drak vedie za uzdu koňa, na ktorého chrbte sedí dievčina, ktorú Šimon videl pri vatre. Je to Žoška, Drakova žena. Drak sa dozvedá novinu o svojej chalupe, no nezaujíma sa o to, kto mu ju podpálil, určite to tuší, no nepociťuje žiadnu túžbu po pomste hovorí: „Viem, nedalo sa inakšie, ten, čo to spravil, vrátil mi len, čo som ja dávno predtým vykonal jemu.“
V epilógu sa dozvedáme ďalšie dôležité skutočnosti. Celý príbeh nám rozprávala Eva, teraz už stará mať, v podobe rozprávky pre svojho vnúčika. Šťastný koniec typický pre rozprávky sa tu objavuje v tom, že pri príchode Draka si Eva uvedomila, že to medzi nimi už dávno skončilo a nebola nádej na obnovenie pôvodného vzťahu. Prvý krát pocítila vrúcny cit k Šimonovi a pochopila, že to bol práve on, koho mala celý čas túžobne očakávať. Odvtedy žili Eva so Šimonom šťastne, až kým nepomreli.


Pozn. Autor experimentuje experimentuje s pásmom rozprávača. Na začiatku je rozprávač neutrálny v 3. os. sg.:
„Bola to mladá žena....“

Rozprávač začne byť zainteresovaný na deji, vťahuje postavu alebo čitateľa do pásma rozprávača:
„Kde však ostáva Drak? Ba hej, len to by nám chýbalo! Pre istotu preskúmame ešte raz a dôkladne okolie.“ (1. os. pl.)

Dobroslav Chrobák používa množstvo básnických prostriedkov, najmä pri opisoch stáda volov, letného dňa, prirovnaní pradúcej Evy k žene skláňajúcej sa k hlave milenca, atď. Názor na dielo
Celkom milé dielko, oplatí sa ho prečítať, možno aj preto, že to nie je natoľko časovo náročné (necelých 140 strán). Jediným nedostatkom je, že nečakané zmeny osoby rozprávača značne rušia a mätú, ale nie sú až také časté. Dej je dynamický a vcelku pútavý.

Myslím, že Drak sa vracia patrí medzi tie šťastnejšie vybrané knihy povinného čítania. :)).

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?