Didaktika
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 2951×
Příbuzná témata
Didaktika
1a)Predmet a vývin didaktiky didaskó- učím, vyučujem; didaktika- najprepracovanejšia Pg disciplína, kt-á sa zaoberá vyučovaním. J.A.Komenský-„Dd.=umenie vyučovať“ DD je veda o obsahu vzdelania a o procese vyučovania a učenia (obsah=čo učiť, proces vyučovania=ako učiť)+interakcia učiteľ-žiak. Spolupráca s Pg vedami: história Pg a školstva, porovnávacia Pg, metodológia Pg, teória výchovy. Iné: filozofia, psychol, sociol, kybernet, logika, hygiena, psychohygiena.1b)Psychologické základy VP. VP je proces osvojovania si nových vedomostí, zručností a návykov. Vo VP treba brať ohľad na: vekové osobitosti žiakov (I.stupeň ZŠ- zmysl. vnímanie, mechanické učenie, pamätanie, II.stupeň ZŠ- logické učenie)
Piagetova teória o 4 štádiách kognit.rozvoja dieťaťa: 1.senzomotorické obd (do 2r.) 2.predoperačné myslenie (2-7r.) a) predpojmové subštád. (2-4r.) b) intuitívne subštád. (4-7r.) – egocentrizmus, centrácia 3.konkrétne operácie (7- 11r.) – grupovanie, serácia
4.formálne operácie (12 a viac) – mriežkovo-grupová štrukt. – čokoľvek môže byť vzťahované k čomukoľvek inému, hypoteticko-deduktívne usudz. – vytvárať hypotézy a dedukovať z výsledkov. Piagetove pochody - funkcionál invarianty - sú vrodené a po celý život ostávajú akomodácia, asimilácia
vnútorné podmienky subjektívnej psychiky jedinca –skúsenost, potreby,názor, postoj subjekt. psychická pripravenosť žiaka na vyučovanie, ZÁKONY UČENIA- z.motivácie, z.spätnej inform,z.transferu, z.opakovania
1c)Metódy diagnostické a hodnotiace (klasifikačné) diagnóza- zistiť, určiť, stanoviť, zistenie výsledkov uč.činnosti žiakov, hodnotenie–konštatovani istého stavu- písmom, slovom. Klasifikácia – vyjadrenie hodnoty a úrovne výsledkov uč. činnosti žiaka známka, bod,perc funkcie: motivačná, didaktická, výchovná, spol a profesijná, kontrolná Diag met.- (učiteľ zisťuje úroveň vedomostí žiakov, zameriava sa na kvantitu, kvalitu a prakt.skúš. vedomostí) *ústne sk, *písomné sk, *praktické sk, *didakt testy, *klasické výkazové sk. Klasifik. metódy- *známky, *body, *perc..
2a)Rozbor zásad hodnotenia a klasifikácie (klasif poriadok) zákon SNR z r.1990 „Metodické pokyny na hodnt a klasif žiakov“ pre ZŠ aSŠ. Nové pokyny z r.1994 dôraz na: komplex.hodn. žiaka, Pg prístup učiteľa k žiakovi.Na I.st.ZŠ umožň.slov. hodn (SH) na požiadanie rodiča, tendencie smerujú k nahradeniu známkovania SH. Prednosti SH: motivačný účinok; uč sa neskrýva za známku; vvypovedacia hodnota SH.
Uplatň.si žiada: 1.zmeniť štýl práce, 2.orientovať pozornosť na komplex.skúmanie ž., 3.viesť ž.k tomu, aby nechápali učenie akonutné zlo, 4. viesť ž k sebahodn., 5.spolupr.s ost. uč. a rodičmi. S klas. diag.met. sú spojené: met. triedenia diag. údajov, met.vyhodn. a zovšeob. diag.údajov - interpret.m. klasif. symbolika:známka (číslo), jednotné slov.vyjadrenie (výb., dobre), percentá, vyjadrenie opisom
2b)Podmienky VP vonkajšie: učeb.pom., vybavenie a stav školy,triedy..., uč ich môže upraviť, aby nepôsobili negatívne na ž. vnútorné: vyplývajú z psych.dispoz. ž., nie sú navonok pozorovateľné, moment. prípr. ž. na vyuč., vlohy, schopnosti, úroveň predch.vedomostí...“k vš žiakom
rovnako, ale s každým inak“
2c)Spoloč. základy VP Úlohou školy:pripraviť generácie pre život a prácu v spoloč., škola a VP nemôže byť odtrhnutá od života. Učiteľ navodzuje a riadi uč.činnosť ž. tak, aby si osvojil učivo predpísané učeb.osnovami, učivo by malo ž. pripraviť aj pre život a prácu v spoločnosti. Žiak sa musí stotožniť s pôsobením učiteľa, vidieť zmysel učiva a jeho dopad v praxi= využ tvorivých metód, podpora záujmov žiakov
3a)Gnozeolog metódy VP = poznávací proces sa neustále prehlbuje a obohacuje na základe konkr aktív činnosti. Poznanie bolo a je možné len tvorivou činnosťou a preverov. poznat.v prakt živote. V procese poznávanie dochádza k chybám, korigujú sa ďalším pozn.Učitelia predpisujú žiakom cesty a met poznania, ale nevedú ich k bádaniu..., čím získ vedomosti sú statické, málo využiteľné v praxi
3b)Interakcia učiteľ–žiak v VP viď otázka 2c)
3c)Vyučovacie metódy (VM) –charakter., klasifik, účinnosť charakter.: metóda od gr. metódos=cesta, spôsob, je to spôsob, pomocou kt. sa dosahujú stanovené ciele; vzájomná súčinnosť učiva, učiteľa a žiaka. Klasifikácia: Pavlík, Kádner: analytická, syntetická, induktívna, deduktívna, genetic, dogmatická Pavlík: podľa prostriedkov: úst podan, labor práca, práca s knih podľa etáp VP: motivačné (usmerňujú záujem o učenie) expozičné ( oboznam s učivom) fixačné (m opak) diag a klasif (hodnotenia, kontroly a klasif) Účinnosť: funkcie VM: 1. informatívne nosná 2. formatívne účinná 3. výchovne účinná 4. ekonomická 5. využ v praxi 6. prirodz 7. v súlade s vedou a poznávaním 8. motivačno pôsob 9. primer k ž a uč.10. hygienická
4a)Analýza VP (AVP)-funkcie a etapy VP-4 fázy, kde sa realizujú čiastkové ciele: 1.motivačná –príprava žiakov na aktívne osvoj učiva 2.expozičná- prvotné zoznam žiakov s novým učivom 3.fixačná- prvotné opak a upevň učiva 4.diagniostická –preverovanie osvoj vedom, spôsob, návykov: priebežná diag.
– v priebehu vyuč, diag výsledkov –po prebratí učiva G.Petty= VYsvetlenie Ukážka ČinnosťOprava,kontrola Vybavovac pomôcky Aktív opak. Ťestovanie ? ž sa pýta, čo neroz
4b)Expozičné VM –metódy oboznamovania ž s učivom. Podľa toho, ako uč vytvára nové vedom návyky: 1.m .priameho prenosu poznat a)monolog slov. m. b)dialog slov. m. 2.m sprostredkov. prenosu poznat. a)demonštrač m. b)pozorovanie c)manipulácia s predmetmi 3.m. problémové: a)problémové vyuč b)projekty 4.m. samost. práce a autodid.m a)samost práca s knihou b)samost práca v labor c)samost štúdium d)samost štúd s využ techniky 5.m.mimovoľ.uč preber. názoru, napodob.činnost
4c)Ciele a teórie vzdelávania obsahom vzdel. sú fakty, výkony, poznávacie procesy, sveton.súdy, poznat., poučky stránky vzdel.- materiálna–fakty, vedom, formálna-rozvoj schop, teoretic-teor. poznat., praktická-prakt.úkony, objektivna-činnosti, kt.treba vedieť, subjekt. –vlastné vedomo, kt.jedinec už disponuje
5a)Metódy didaktic. výskumu pozorovanie- príležit., dlhodob., krátkodob., experiment-prirodz., laborat.; pracuje sa tu so skupinami: a)experimentálna b)kontrolná, rozhovor=interview, dotazník-údaje sa vyhodnocujú kvantitatívne (počet, %), kvalitat (slov. al.pís.analýza), anamnéza –spomínanie si ž. na min vyuč., lek.anamn., štúdium pg.dok., štúdium produktov žiac.prác-pís. práce,výkresy merania výkonov ž.-skúšky, testy.., škálovanie postup uplatň.stupnice, kt.zosta tak, že zaraď.prejavy učenia, chovania
5b)Didaktické zásady (DZ)-najzákladnejsšie požiadavky, kt.v súlad s cieľmi vyuč.procesu a jeho zákonitosťami určujú jeho charakter. J. A.Komenský-Veľká didaktika-50, Analytic didaktika-187, Opatřil- uvedom. a aktivita, názornosť, systemat, primeran, indiv.prístup, trvácnosť, výchovn vyuč., Mojžíšek -aktiv, uved, prirodz, system, postupnosť, trvác, indiv prís, výchov, Glöckel základné:odbornosť, primer, cieľuprimer, regulujúce: názor, sam čin, motivácia, zjednodušenie, zabezp výsledku, ekonómie, ďalšie: kooper, koncentr, priblíž k životu, plánov *klasické DZ–už v min.-aktiv, trvác, syst, primer, názor, uved, výchov, ind.príst., *novšie-vedeck., spätná väzba, emoc, *najnovšie-optimál, tvoriv, syst; prelínajú sa, objekt stránka - odvod z objekt.zákonitostí VP, subjekt.strán-uplatň závisí od uč
5c)Problémové vyučovanie samotní žiaci riešia teoretické alebo praktické problémy. Uč prostredníctvom problémov vedie ž k akt činnosti a samost získaniu ved a zruč. Učenie prekon prekážok. Klady: získ vedom vlastnou aktiv, rozvoj myslenia, rozvoj tvoriv mysl, príťažl učenia, samostatnosť mysl.
Zápory: viac času na tvorbu nových vedom, nie vš učivo vhodné na rieš probl, náročnosť na prípr, čo je probl pre 1ž, nemusí byť pre 2. 6a)Objasnenie pojmov: vyučovanie-plánovité, cieľaved a zámerné pôsobenie subjektu (uč) na objekt vzdelávania(ž). Žiak je zároveň subjektom VP, v kt.si rozvíja aj poznávacie procesy, formuje osob, vplýva na činn uč. učenie- učebné prispôsobenie organizmu k meniacim sa podmienka,, proces spojený so zmenou správania,kt bola navodená skúsenosťou. Je relat trvalá a chápeme ju s dosiahnutím výsledku. Fázy učenia: prípravná, asociatív, kódovanie, dekódovanie poznatky- sú výsledkom pozn aktiv človeka, kt získava vlastnou skúsenosťou majú: vecnú povahu-názvy konkr vecí a javov, všeob povahu-pojmy, vzťahy, faktograf povahu-dátumy, mená vedomosti-ide o zapamätané a osvoj fakty, pravidlá, je to výsle poznávania objekt reality Členenie:a) predstavy o javoch b)pojmy c)vzťahy d)pamäťovo zafix inform e)poznatkové sústavy zručnosti- schopnosť vyjadruj manuálnu šikovnosť, spôsobilo-ment činn Rozvíja sa častým opak, Etapy vývoja: informovanosť o činnosti, pokus o výkon, prvotné zručnosti a spôsobil, zručn a spôsob, automatizované úkony, adaptabilita návyky- ide o automatizovné vykonávanie niektorých zložiek činností al celej činn, kt sa dosiahlo viacnásob opakovaním, druhy: zmyslové, motorické, rozumové, vôľové
6b)Charakteristika pojmov učeb. plán- základný školský dokument vytváraný MŠ, kt obsahuje zoznam predmetov vyučovaných v danom type školy. Je v ňom týždenný a celkový počet hod pre prísl predmet a ročník, predmety: povinné, povinne voliteľné, nepovinném predm z obsah hľad: spoločved, jazykoved, estetickovýchovné, telovýchovn, pracovnových. učeb osnovy- šk dok vyd MŠ, rozpracovanie učiva prísl. predmetov v ročníku na jednotl. Tmat. celky a časti osnovania učiva: lineárne= postup- k učivu už na predmete prebranému sa nevraciam, nie je to potrebné pre pochopenie, špirálovité- učivo sa systematicky rozširuje, obohac, vraciame sa k prebr. uč. učivo- istá sústava poznatkov a činností, kt si má ž osvojiť v priebehu vých vzd proc a učenia sa, a kt sa majú prejaviť v jeho vedomostiach, spôsob a návykoch. Pařízek prihliada pri výbere učiva n azákl vedom: a) vedzruč náv zodpovedajúce spol potrebám b)vých hodnota učiva c)kľúčové poznatky d)učivo zodpovedaj možnostiam žiakov
6c)ADZ vedeckosti, spojenie teórie s praxou
7a)Analýza vyučovac.hod., jej výstavba a efektívnosť VH- je to organizačná forma vyuč., pri kt uč pracuje v presne vymedz. Čase so stálou skupinou žiakov v učebni.
Štruktúra VH zákl typu: a) organiz.časť VH b)kontrola DÚ c)opak.učiva d)vytv nových ved, zruč., náv. e)opak a upevň prebr uč f)uloženie DÚ g)krátke zhodnot práce h)záver VH VH zvlášt typu:opak, skúš. efektívnosť: dodrž a využ čas; vylúčiť nadbyt slová a vety; pripr org práce; nerušený prechod od 1 časti k 2.;udrž aktivitu ž; rešpekt osobitostí detí
7b)Skupinové vyučovanie-žiak pracuje v skupine žiakov, trieda na skupiny (3-6ž). Ž v skup spolupr, spolupr =nositeľ nových ved, podpora aktivity. Formálne utv skup (zámerné)-kritériá: 1.k kompenzácie-vyrovn pomer dobrých a slabších, 2. k diferencovanej koop. –rozlič sklony,zruč..3.k rovnak špeciál schop 4.k rovnosti mentálnej úrovne 5.k funkcionálnej homogénnosti- rovn tempo práce, schop. Klady:rozvoj soc kontaktov ž; pôsob na intelekt rozvoj; rozvoj náv na spol prácu; vlastná aktivita-trvalé vedom; samost, tvoriv, iniciat; podpora sebadôv ž; menej neobľ ž; Zápory:pasivita niek ž; nezdr súper,ctižiad;
7c)ADZ uvedomel. a aktivita- vyjadruje požiad, aby ž k učeb činn pristupovali uvedomele a aby vl.akt činn získavalo nové ved...Uved. by mala vytvárať kladný vzťah k učeniu. Metod odporúč. využ motiv m,predch vedom a pozn z nezámer učenia; uplatň adekv vyuč m; kontr a hodn výsled; rešpekt osobit ž. systemat.- vyjadr požiad logicky usporiad didakt systému učiva so zreteľom na vekové osobit ž, kt si ž systematicky osvojujú pod vedením uč. Niek ju delia: systematickosť- obsah učiva, postupnosť- činnosť učiteľa Metod odpor: uč musí učivo členiť, usporadúvať
8a)Motivačné VM úloha: vzbuditť u ž záujem o učeb činn, úzky vzťah medzi motiv a aktiv. Delenie: vstupné: motiv rozprav, motiv rozhov, motiv demonštr priebežné: motiv výzva, aktualiz obsahu učiva, pochvala, povzbud, kritika Pretty- faktory v pozornosti učiteľa: Fantázia Ocenenie Ciele Uspech (umožniť ž prežiť pocit úsp) Smysl
8b)Diferencované vyučovanie znam rozlišovať ž podľa ich schop a záujmov. Také vyuč, pri kt prispôsobujeme riad vých vzd procesu, obsah vzd, met a formy rôznym skup ž al jednotlivcom. Úloha: umožn rozvoj nadaných al talentov ž a vyrovnávať rozd medzi ž, zabezp zvlád učiva Velikanič – delenie ž:1.rýchlo a úspešne pracujúci 2.rýchlo a neúspešne pracujúci 3.pomaly a úsp prac 4.pomaly a neúsp prac Diferenciácie podľa: a)veku b)pohlavia c)nadania a schop v obl.
intelektuál, umelec,praktic Klady:rešpekt indiv ž; rozv akt a sam; motiv účinok; efekt účino Zápory: pocit menejcen niek ž; slabší ž spoľah na učiteľa
8c)Učebnice- funkcia, kritéria tvorby a delenie sú zákl didakt prostr pri realizácii vých vzd procesu Delenie:1.vlastné uč 2.cvičeb 3.čít 4.osobit druhy šk kníh Funkcie: 1.motiv 2. komuni 3.regulač 4.aplik 5.integr 6.inova 7.kontr a usmerň Obsah: a)zákl text b)dopl. t. c)vysvetľ t. d) mimotext. kompon. + metod prír
9a)Fixačné MV uskut. sa hneď po prebratí uč., v šk,doma. Slúžia k tomu, aby sme spomalili proces zabúd a upevň proces zapam. Delenie: m.opak a prcvič vedom a spôsob: ústne opak uč ž; m ot a odp (katechetická m); pís opak; opak rozhov; opak s využ lit a učeb; beseda; DÚ...m. zdokon a precvič zruč- motorický tréning ž si má osvojiť komplex pohybov; spojený s ved.
9b)Programové vyučovanie od 1954 Pittsburg,referát „Veda o učení a umenie učiť.“, B.F Skinner. Princípy: 1.p.malých krokov 2.p aktív reagovania-akt odp 3.p bezprostr upevň ved.