Devízový trh

Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 7173×

Příbuzná témata



Devízový trh

Devízový trh



Na devízovom trhu sa deje obchodovanie s menami rôznych krajín. Devízový trh sa riadi devízovým zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z.z. Tento zákon upravuje

A, práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia, pri prijímaní finančných úverov zo zahraničia, pri investovaní v zahraničí, pri ohlasovacej a ponukovej povinnosti, pri povinnosti prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska a pri iných devízovoprávnych vzťahoch upravených týmto zákonom

B, pôsobnosť devízových orgánov

C, pôsobnosť colných orgánov

D, devízovú kontrolu


Devízové orgány

Devízovými orgánmi sú Ministerstvo financií SR a NBS. Ministerstvo zabezpečuje devízové súpisy a podklady na medzištátne rokovania o majetkoprávnych nárokoch a vnútroštátne vykonanie výsledkov týchto rokovaní. NBS vykonáva pôsobnosť vo vzťahu k tuzemcom a voči cudzozemcom. Tuzemcom je právnická alebo fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR.

Cudzozemcom rozumieme právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá nie je tuzemcom. Cudzozemcom je aj organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku s výnimkou pobočky zahraničnej banky.


Devízová licencia

Na vykonávanie obchodu so zahraničnými cennými papiermi alebo zmenárenskú činnosť je potrebné udelenie devízovej licencie, ktorá sa môže udeliť len právnickej alebo fyzickej osobe na základe vyjadrenia NBS.

Ohlasovacia povinnosť

Tuzemec je povinný ohlásiť devízovým miestam
A, peňažné pohľadávky a záväzky voči tuzemcom v zahraničí a voči cudzozemcom.

B, platby voči tuzemcom v zahraničí a cudzozemcom týkajúce sa priamych investícií, finančných úverov, cenných papierov, operácií na finančnom trhu v zahraničí
C, zriadenie a stav účtu v zahraničí

Tuzemec aj cudzozemec sú povinný ohlásiť colným orgánom dovoz a vývoz bankoviek a mincí v slovenskej a cudzej mene,
cestovné šeky,
zlata a zlatých mincí v úhrnej hodnote viac ako 100 000,- Sk v cestovnom styku alebo 7000,- Sk v poštovej zásielke.

Ponuková povinnosť

Tuzemec – právnická osoba je povinný ponúknuť devízovému miestu na kúpu nadobudnuté peňažné prostriedky v cudzej mene za slovenskú menu bezhotovostne do 30 dní odo dňa nadobudnutia peňažných prostriedkov.

Takisto je tuzemec povinný previesť alebo doviesť do tuzemska všetky v zahraničí nadobudnuté peňažné prostriedky v slovenskej alebo cudzej mene po úhrade poplatkov, daní a ďalších nevyhnutných výdavkov spojených s ich nadobudnutím najneskôr do 30 dní odo dňa, keď ich nadobudol.

Dovoz a vývoz bankoviek a mincí

Dovoz a vývoz bankoviek a mincí v slovenskej mene a v cudzej mene v cestovnom styku alebo v poštovej alebo inej zásielke je obmedzený limitom, ktorého výšku môže ustanoviť ministerstvo a Národná banka Slovenska všeobecne záväzným právnym predpisom. Tento dovoz a vývoz je upravený v §10 vyhlášky č.203/1995 Z.z. limitom v úhrnej hodnote najviac 100 000,- Sk v cestovnom styku a 7000,- Sk v poštovej zásielke.
Dovoz a vývoz zlata, zlatých mincí vrátane pamätných mincí je voľný, podlieha však ohlasovacej povinnosti voči colným orgánom. Nad stanovený limit je možné doviezť a vyviezť vlastné prostriedky v cudzej mene z vlastného devízového účtu.



Devízová kontrola

Devízovú kontrolu vykonávajú v rámci svojej pôsobnosti devízové orgány. Pri tejto konrole je devízový orgán oprávnený vyžadovať potrebnú spoluprácu kontrolovaných osôb, najmä predloženie dokladov a vysvetlenia. Ak devízový orgán zistí, že osoba porušila devízové predpisy, určí jej primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov, prípadne prikáže ukončiť nepovolenú činnosť. Ak sa zistí porušenie devízových predpisov v zmenárenskej činnosti, môže dať devízový orgán podnet na zastavenie prevádzkovania živnosti alebo na zrušenie živnostenského oprávnenia.


Devízový trh je časťou finančného trhu na ktorom sa uskutočňujú devízové transakcie – nákup a predaj jednotlivých národných mien vo forme devízových prostriedkov.

Devízové prostriedky sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme valút alebo devíz.

Valuty sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme bankoviek, štátoviek, mincí.

Devízy sú peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sú na účtoch v tuzemských alebo zahraničných peňažných ústavoch alebo s ktorými možno nakladať na základe zahraničných platobných dokumentov.

Zahraničné platobné dokumenty sú:
A, doklady s ktorými je spojené právo na peňažné plnenie v cudzej mene
B, zlato, zlaté mince, zliatky so zaručenou rýdzosťou a osvedčením
C, dokumenty, s ktorými je spojené právo na účasti majetku (dlhopisy, akcie, podielové listy…)
D, zahraničné cenné papiere týkajúce sa majetku v zahraničí

Swapy devíz
Sú kombináciou promptného a termínovaného obchodu. Banska nakupuje voľnú devízu, pretože ju potrebuje na platbu do zahraničia za inú devízu, ktorej má dostatok. Súčasne uzatvára termínovaný obchod, pri ktorom kúpenú devízu predáva za pôvodnú v dohodnutom termíne. Úrok za predanú devízu sa prejaví banke v kurze. Tieto obchody sa uskutočňujú pri prechodnom nedostatku devízových zásob.


Na devízovom trhu sa tvorí devízový kurz. Devízovým kurzom nazývame cenu na devízovom trhu, ktorá sa tvorí na základe ponuky a dopytu po cudzej mene.

Rovnováha ponuky devíz a dopytu po nich určuje kurz meny.
Zmenu menového kurzu vyvoláva zmena vzťahu medzi dopytom a ponukou meny. Mena sa môže
znehodnocovať – depreciácia, ak sa znižuje jej kurz voči cudzej mene, alebo
zhodnocovať – apreciácia, ak jej kurz rastie.

Zmena menového kurzu však môže byť aj oficiálna. Takéto zníženie kurzu sa nazýva devalvácia, naopak, zvýšenie menového kurzuje revalvácia (revalorizácia). Oficiálne zásahy do menových kurzov sú vyjadrením jeho dôležitosti pre národné hospodárstvo, v ktorom bezprostredne alebo sprostredkovane ovplyvňujú výšku outputu, inflácie a pod. Kurzová politika je preto neoddeliteľnou súčasťou monetárnej politiky.

Existuje mnoho faktorov, ktoré vo väčšej či menšej miere ovplyvňujú dopyt a ponuku a tým pohyb menového kurzu. Ich vplyv možno sledovať aj z hľadiska časového. Z dlhodobého hľadiska sa najčastejšie uvádza vplyv zahraničného obchodu a hospodárskej politiky ovplyvňujúcej ekonomické vzťahy so zahraničím, prevažne liberálnej alebo protekcionistickej, s bariérami voľného obchodu ako sú clá, kvóty či preferencie domácich produktov pred zahraničnými, ako aj stav platobnej bilancie.

Strednodobé vplyvy sa spájajú s vývojom ekonomického cyklu. Z krátkodobého hľadiska ovplyvňujú menový kurz najmä medzinárodné pohyby kapitálu podmienené zmenami krátkodobej úrokovej miery. Krátkodobo môžu vplývať aj očakávania spojené so zmenou rôznych makroekonomických veličín – inflácie, hospodárskeho rastu, importu a exportu, rastu peňažnej zásoby a pod.


Vzájomný vzťah menových kurzov dvoch mien by mal odrážať zmeny cenovej hladiny v daných krajinách, teda parita kúpnej sily mien by mala byť rovnaká. To znamená, že cena rovnakého súboru tovarov ocenená v menách oboch krajín by mala odrážať pomer ich mien. Nie je tomu vždy tak. Napr. ak v USA môžeme jeden výrobok firmy Mc Donalds „Chicken Mc Grill „ kúpiť za 6 USD, malo by to znamenať, že ten istý výrobok v pobočke firmy Mc Donald v Banskej Bystrici by mal stáť pri súčasnom kurze približne 48Sk za 1 USD 6x48= 288,- Sk, čo by bolo pri kúpnej sile na Slovensku nepredajné. V jadre zmien menového kurzu je vývoj efektívnosti ekonomiky v porovnaní s inými krajinami, ktorý ovplyvňuje mnohé činitele. Nižšia produktivita práce v zásade znižuje aj paritu kúpnej sily.

Devízový kurz slúži na vyjadrenie hodnoty domácej a zahraničnej meny v bezhotovostnej forme.

Je to kurz krátkodobých pohľadávok, ktoré znejú na cudziu menu a sú splatné v zahraničí

Z historického hľadiska rozoznávame

Pevné menové kurzy známe ako zlatý štandard – v tomto období určovali krajiny hodnotu meny fixným množstvom zlata (teda aj kurzy jednotlivých mien boli stále – nemenili sa). Štát stanovuje menový kurz administratívne, bez vplyvu dopytu a ponuky na devízovom trhu.

Pružné menové kurzy, ktoré sú ovplyvňované trhovými silami ponuky a dopytu. Tu rozoznávame

A, regulovaný plávajúci systém – je riadený, do menového kurzu zasahuje NBS tým, že nakupuje a predáva zahraničné meny i svoju menu. Príkladom boli pevné menové kurzy v systéme po druhej svetovej vojne, v ktorom bol pohyb kurzov limitovaný – fixný.
Výhodou je uľahčenie zahraničného obchodu a zabraňovaniu väčším výkyvom v kurze meny.
Nevýhodou je hrozba zväčšenia tzv. dovoznej inflácie.

B, voľne plávajúci systém – kurz meny sa tvorí len na základe ponuky a dopytu na devízovom trhu.
Výhodou je, že príliv a odliv peňažných prostriedkov nevplýva na množstvo peňazí v krajine a je menšia pravdepodobnosť špekulácie v znehodnocovaní meny. Nevýhodou sú dlhšie trvajúce menové výkyvy, ktoré môžu obmedziť zahraničný obchod
Poznáme rôzne druhy devízových kurzov:

Nominálny devízový kurz tvorí kurz jednej národnej meny vo vzťahu k inej na základe obojstranných dohôd.

Efektívny devízový kurz, ktorého základom je kôš mien, váha ktorých je určená podľa ich vplyvu na medzinárodný obchod a medzinárodné menové vzťahy.

Reálny devízový kurz je kurz upravený o mieru inflácie. Pri tomto kurze sa často používajú indexy:

Merm index – index devízových kurzov v rámci MMF, ktorý tvorí kôš 21 najvýznamnejších národných mien
Morganov index – index, ktorého základom je kôš 16 mien

Devízové kurzy sa zaznamenávajú na kurzovom lístku. V niektorých krajinách vyhlasuje kurz devízová burza. Záznamy na kurzovom lístku môžu byť vo forme priameho devízového záznamu, ktorý udáva koľko domácich peňažných jednotiek stojí jedna zahraničná, prípadne jej násobok. Zahraničná jednotka je stála. Naša banka uplatňuje priame kurzové záznamy. Devízový kurz vyhlasuje NBS. Je platný v rámci konkrétnych hraníc krajiny, ktoré sú dané tzv. kurzovým systémom.
.

V rámci devízového trhu sa
uskutočňujú platby medzi krajinami
zabezpečujú úvery
.

Niekedy môže nastať Núdzový stav v devízovom hospodárstve.
Vyhlasuje ho vláda SR na návrh NBS pri nepriaznivom vývoji platobnej bilancie, pri ohrozenej platobnej schopnosti voči zahraničiu, v prípade menovej nerovnováhy.

Môže ho vyhlásiť najviac na 3 mesiace.
Podľa tohto stavu je zakázané:
- tuzemcom i cudzozemcom nadobúdať devízové hodnoty za slovenskú menu
- uskutočňovať platby z tuzemska do zahraničia
- ukladať peňažné prostriedky na účty v zahraničí

Zhrnutie:

Devízový trh sa riadi devízovým zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z.z, ktorý upravuje práva a povinnosti tuzemcov a cudzozemcov, ktorí sa zúčastňujú devízového trhu, práva a povinnosti devízových orgánov, podmienky obchodovania s devízovými hodnotami a ich následú kontrolu.

Na devízovom trhu sa tvorí menový kurz ako výsledok ponuky a dopytu po určitej mene. Menový kurz každej meny sa môže oproti ostatným menám zhodnocovať, alebo znehodnocovať a to buď neoficiálne, vplyvom trhu alebo oficiálne, čo vedie k devalvácii alebo revalvácii. Menové kurzy môžu byť stanovené pevne pod vplyvom štátu, alebo pohyblivo vplyvom trhového vývoja. Menové kurzy sú zaznamenávané na kurzových lístkoch.

Parita kúpnej sily mien by mala byť rovnaká, z praxe však vyplýva, že takáto situácia nenastáva. Situácia ohrozenej platobnej schopnosti voči zahraničiu sa rieši núdzovým stavom v devízovom hospodárstve kedy sú zakázaný akýkoľvek odliv valút a devíz zo SR. V praktickej časti sa pokúsim ozrejmiť vplyv hospodárskej politiky ako i iných faktorov na vývoj kurzu meny, konkrétne vplyv katastrofických udalostí z pondelka 12. novembra na vývoj amerického dolára voči iným menám, hlavne voči euru. Pasivita a nízka volatilita na svetových finančných trhoch bola veľmi rýchlo minulosťou, keď v utorok 13.11.2001 po 15.00 hod oznámili zrútenie lietadla Airbus A300 spoločnosti American Airlines. Relatívne stabilizovaná atmosféra na svetových trhoch v predchádzajúcich 2 mesiacoch – po teroristických útokoch v New Yorku a Wahingtone, kedy už trh bez výraznejších výkyvov uniesol aj správy o nových prípadoch nákazy Antraxom, umožnila doláru vrátiť sa na svoje miesto spred kritického 11. septembra, (vtedy sa jeho úroveň rovnala 89,75 centa za 1 euro), ba dokonca získať na svojej hodnote voči euru ešte o 1 cent viac. Hoci negatívne dopady septembrových útokov a antraxových ochorení bude americká ekonomika ešte dlho pociťovať, vďaka aktivite FED a štedrosti Kongresu ako i relatívne úspešnému ťaženiu spojencov v Afganistane tu prevládol optimizmus ohľadom budúceho vývoja v USA. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj v Európe a Japonsku sa tak investori na svetových trhoch po počiatočných negatívnych reakciách vrátili pomaly opäť k nákupom amerických dolárov. Išlo však o opatrný optimizmus, keďže riziko ďaľších teroristických útokov stále existovalo. Naplnenie týchto obáv by znamenalo ďaľšie negatívne následky pre americkú ekonomiku, predovšetkým pre dôveru amerických spotrebiteľov, ktorých výdavky tvoria približne 70% amerického HDP.

Preto sa o zvýšenie dôvery v spotrebiteľskom sektore snažila počas uplynulých 2 mesiacov americká Federal reserve. V utorok 6.11.2001 znížila desiaty raz v tomto kalendárnom roku a tretíkrát po teroristických útokoch na krajinu hlavnú úrokovú mieru. Krátkodobá sadzba pre medzibankové obchody klesla na 2 percentá. Na porovnanie - začiatkom tohto roku bola 6,5 percenta.
Príčina úrokového znižovania je jednoduchá. Nižšie úroky znamenajú pre podniky lacnejšie refinancovanie investičných úverov. Pre spotrebiteľov zase výhodnejšie podmienky pri kúpe tovarov dlhodobej spotreby. Intenzívnejšie investičné aktivity a mohutnejšie konzumné nákupy sú vodou na (v súčasnosti zaseknutý) konjunkturálny mlyn. Americká ekonomika nepotrebuje nič viac ako činorodé firmy a aktívnych spotrebiteľov - len tak možno vyviaznuť zo súčasnej hospodárskej recesie.
Znižovanie úrokov má na burzu pozitívny vplyv. Klesá príťažlivosť vkladania peňazí do (bezpečne zúročiteľných) štátnych obligácií a rastie atraktivita investícií do akcií, ktoré sú síce rizikové, ale ponúkajú väčšie zisky. Čím nižšia úroková miera, o to viac burziánov sa prikláňa k alternatíve obchodovať s akciami.
Súčasné sadzby sú také malé, že sa v Spojených štátoch pomaly neoplatí vkladať do peňažných fondov. Po odrátaní inflácie a daní sa nedá vylúčiť, že docielia negatívne výnosy. Americké peňažné fondy spravujú približne 2,3 bilióna dolárov. Iba za posledný rok sa ich hodnota zvýšila o 400 miliárd dolárov. Centrálna banka dúfa, že časť prostriedkov sa preleje z peňažných do akciových fondov. Tak by sa zvýšil dopyt po akciách a tým aj ich kurz.
Ústredná banka znižovala takýmto jedinečným spôsobom úrokové sadzby, aby výlučnými informáciami na trhu neboli Jóbove zvesti o katastrofálnom podnikateľskom vývoji väčšiny akciových spoločností, o prepúšťaní zamestnancov a zatváraní výrobných prevádzok. A nemali by sme stratiť zo zreteľa, že centrálni bankári si nechali otvorené dvierka na jedenáste zníženie úrokovej miery. Rozhodnúť by sa malo na zasadnutí americkej centrálnej banky 11. decembra. Priestor na ďalší pokles úrokov a tým rast kurzov je tu - treba ho len využiť.
Uvedený opis americkej situácie lepšie približuje potenciálny dopad podobných katastrofických správ ako je tá o zrútení lietadla do obytnej časti Qeens v New Yorku. Vzhľadom na nedávne hrozby teroristov si totiž veľmi rýchlo väčšina maklérov na finančných trhoch dávala dokopy túto katastrofu práve s nimi.

Bezprostrednou reakciou na správu bol hromadný predaj amerických aktív, hlavné americké indexy stratili 2% zo svojej hodnoty, čo pocítil okamžite aj kurz amerického dolára, ktorý v priebehu niekoľkých minút oslabil z úrovne 89,20 centov voči 1 euru na hranicu 90 centov
119,80 centov voči japonskému jenu na 120,80.
Trh však nepoznal príčinu katastrofy (255 ľudí na palube a zasiahnutých 12 budov v štvri Qeens podľa CNN). Pokiaľ by sa ukázalo teroristické pozadie, znamenalo by to, že teroristi sú schopní zasiahnuť aj po nedávnych sprísnených bezpečnostných opatreniach, čo by vyvolalo opäť neistotu a opatrnosť pri trhových operáciách.
Na druhej strane trh nebol prvý raz konfrontovaný s podobným typom správ, preto panika trhu nedosahovala až takých rozmerov ako tomu bolo 11. septembra. Dolár korigoval na úrovni 89,55 centu. Pretože sa zatiaľ teroristické pozadie katastrofy nepotvrdilo, záujem o americké aktíva významnejšie neutrpel. Kým po zverejnení prvých správ o leteckom nešťastí o 15.00 hod. dolár zaznamenal prepad o 2 percentá, do záveru obchodovania sa dokázal vymazať 3/4 zo svojich strát nadobudnutých od 15.00 hod a v noci počas ázijského obchodovania už dosahoval silnejšie pozície ako pred katastrofou. Na druhý deň dokonca získal najsilnejšie postavenie voči euru od augusta 2001 a to 88,70 centov za 1 euro. Dôvera investorov bola neotrasiteľná. V mnohom pripomínala situáciu okolo eura na devízových trhoch v rokoch 1999-2000, kedy euro na pozitívne správy nereagovalo, avšak s každou negatívnou správou strácalo na svojej hodnote. V prípade dolára to však bolo ignorovanie negatívnych správ a všímanie si iba pozitívnych správ. Negatívne indikátori vývoja v americkej ekonomike, ktoré stále viac presviedčali o reálnej hrozbe pádu najväčšej ekonomiky sveta boli prevážené vierou, že budúci rok prinesie rast amerického HDP.
Rizikovým faktorom síce naďalej zostávalo naplnenie hrozieb teroristov o ďalších útokoch, ale so zaznamenanými úspechmi aliancie v Afganistane strácal tento faktor na sile. Dôležitou bola skutočnosť, že počiatočné obavy z teroristického pozadia leteckej havárie v New Yorku sa nepotvrdili a nákaza baktériami Antraxu sa masovo nerozšírila. Podstatným bol aj fakt, že investori na finačných trhoch momentálne nemajú iný trh, kde by aktíva prinášali presvedčivejšie a spoľahlivejšie výnosy. Určite to totiž nemožno povedať o Japonsku ani o eurozóne. A tak je paradoxne úroveň dolára momentálne, t.j. k 13.11.2001 o takmer 2 percentá silnejšia ako pred teroristickými útokmi v septembri 2001. Naviac v súvislosti s očakávanými opatreniami amerického Kongresu nemožno vylúčiť, že jeho pozícia ešte posilnie.

Rizikovým faktorom tu síce zostáva naplnenie hrozieb teroristov o ďalších útokoch, ale paralelne ako zaz
amenáva úspechy ťaženie Američanmi podporovanej Severnej aliancie, stráca tento faktor na sile.

Dôležitou je tu skutočnosť, že počiatočné obavy z teroristického pozadia včerajšej leteckej tragédie v New Yorku sa nepotvrdili a nákaza baktériami Antraxu sa masovo nerozšírila. Podstatným je tu však aj fakt, že investori na finančných trhoch v súčasnosti
































Použitá literatúra:

Ekonomický a právny poradca podnikateľa 1-2/96
Hospodársky denník zo dňa 13.11.2001
Denník Sme z dňa 10.11.2001
Makroekonómia – Mária Uramová a kolektív
www.zbierka.sk
www.tatrabanka.sk – investičný navigátor.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?