Depresia

Kategorie: Psychológia (celkem: 235 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 14976×

Příbuzná témata



Depresia

Na svete trpí depresiou okolo 110 miliónov mužov a žien. Je to najbežnejšia psychická porucha. Každým rokom stúpa počet depresívnych pacientov až o 3%. Depresia najviac postihuje ľudí v produktívnom veku, bez ohľadu na sociálne a ekonomické postavenie. Až 15% ľudí trpiacich depresiou sa pokúša o samovraždu a len 25% vyhľadá odbornú pomoc na psychiatrii. Toto ochorenie patrí k človeku rovnako ako slepé črevo. Trpelo ňou veľa slávnych osobností – ako Julius Caesar alebo Winston Churchill.

Depresia nie je len obyčajný žiaľ, ktorý človeku hlodá v duši. Je to celkový duševní stav prejavujúci sa skleslosťou, vnútorným napätím, smútkom, nerozhodnosťou, stratou záujmu o seba i o svoje okolie, poklesnutým sebavedomím, sebaobviňovaním a pocitom viny, spomaľovaním duševných a fyzických procesov a narušením imunity (ľudia postihnutí depresiami stenajú dvaapolkrát častejšie než priemer). Ľudia s depresiou menia svoje jedálne návyky, zvyčajne strácajú chuť do jedla a následne aj telesnú hmotnosť. Ich spánok sa skracuje, neprináša im pôžitok, ráno je pre nich najsmutnejšou časťou dňa. Depresia má tiež na svedomí narušení pohlavných funkcií, takže človek nemôže uspokojovať jeden zo svojich základných pudov a prežíva zúfalú frustraciu. Výsledok je smutný – 77% žien v depresií stráca o sex záujem, 65% výrazné zníži počet pohlavných stykov a 54% stráca schopnosť orgazmu. U mužov je toto číslo podobné a až jedna pätina všetkých pacientov s depresiami trpí impotenciou. Svoj podiel bohužiaľ majú na svedomí, niektoré psychofarmaka, ktoré počas v priebehu liečby môžu prispieť k znižovaniu sexuálneho apetítu.

Pri depresií sa objavujú aj ťažkosti pri myslení, tiež ťažkosti s koncentráciou a pamäťou. Napr.: Počas práce človek často odbočuje myšlienkami mimo povinnosti, zamýšľa sa nad vecami, ktoré ho trápia. Tak sa znižuje jeho pracovná výkonnosť a k nepríjemným myšlienkam sa pridávajú pocity vlastnej neschopnosti. Človek má tendenciu uzavrieť sa do seba, neustále myslí iba na svoju neschopnosť a prestáva dbať o bežný život, čo sa navonok prejavuje ako poruchy pamäti. Vznik depresie

Zatiaľ ešte nevieme, ako presne depresia vzniká a čo ju má na svedomí. Je ale isté, že je spôsobená nedostatkom prenášačov nervových signálov medzi mozgovými bunkami a zmenou citlivosti nervových zakončení (receptorov). Medzi týchto prenášačov patrí napríklad serotonín, nadadrenalín a dopamín.

Keď je u pacientov tento deficit nahradený, stav sa zlepšuje.
V bežnom živote nás môže najčastejšie postihnúť klinická depresia, ktorá je reakciou na nejaký závažný smutný podnet (napríklad úmrtie v rodine). Túto depresiu nepovažujú lekári za duševní poruchu, pretože je prirodzenou a primeranou emočnou reakciou a časom prejde. Reaktívna depresia je už neprimerane veľkou reakciou na záťaž našej psychiky. Problémy sú intenzívne, trvajú dlho a môžu prerásť až v endogénnu depresiu, ktorá ani nemusí mať žiadnu zjavnú príčinu. Sú úporné a spôsobujú svojím nositeľom peklo na zemi. Ich príčinou sú práve chorobné zmeny mozgovej biochémie. Pravdepodobne sa jedná o poruchy systému, ktoré upravujú náladu. Sú to predovšetkým dva okruhy „nervovej chémie“. V jednom z nich pôsobí ako hlavný prenášač vzruchu serotonín, v druhom nadadrenalín. Nedostatok jednej alebo oboch týchto látok vyvoláva pocity úzkosti a depresie. Chorobu ale spúšťajú i vonkajšie faktory, ktoré nás môžu ovplyvniť - či už sa jedná o závažnú psychickú záťaž, dlhodobý stres, u žien ,klimaktérium, vážne ochorenia, dlhé zimné obdobie bez slnka, niektoré lieky a samozrejme tiež dedičné dispozície. Renomovaný nemecký profesor psychiatrie Reinhold Schüttler prirovnal depresiu k“ pästi z
temnôt“ – v slede bežných životných problémov, malicherností i radostí totiž náhle, akoby z temnôt, vystrelí prudká rana päsťou a odpáli nás do depresívnych stavov.
Každý z nás si v sebe môže niesť vlohu k endogénnej depresií a podľa štatistík tiež každý z nás minimálne jedenkrát vo svojom živote zažije aspoň ľahšiu formu depresie.
I pre túto chorobu platí základné pravidlo poctivej medicíny – najdôležitejšia je včasná diagnóza a rýchla liečba. Prenášané a potlačované depresie vytvárajú pre obete nepeknú trýzeň do budúcnosti. Každopádne depresia je liečiteľná, hlavne záleží na každom, včas dôjsť za psychiatrom, odhodiť predsudky a považovať psychiatra za rodinného lekára, rovnako ako zubára či gynekológa.

Hlavne ale nemôžeme zavierať depresívnych pacientov do giet. K ľuďom postihnutým depresiami sa musíme chovať primerane a citlivo. Dopriať im styk s ľuďmi, inak prepadnú ešte viac do svojej depresie. Dôvodom je hlavne fakt, že depresívny človek sa môže stále nachádzať na pokraji samovraždy, a preto potrebuje mať na blízku niekoho, kto mu včas dokáže v odchode na onen svet zabrániť.

Muži /ženy a depresia

Podľa oficiálnych štatistik na jedného depresívneho muža pripadajú dve ženy, ale to len preto, že muži svoje depresie často taja. Depresia z počasia viac postihuje ženy, muži zase viac trpia stresom, pocitom nadbytočnosti, sebapodceňovaním a strachom zo zlyhania.

Bohužiaľ len malé percento mužov sa dostane do rúk odborníkom. Je to k ich vlastnej škode, pretože malá depresia sa rozvíja viac a viac, môže prerásť do takej, ktorej sa už nedá tak rýchlo pomôcť. Muži mávajú sklon depresie násilím prekonávať, aby svojmu okoliu nepripadali ako slabosi, nehladiac na fakt, že len máloktorý muž miluje výlety po doktoroch, o psychiatroch. Tento spôsob samoliečby ale nikam nevedie, pretože miesto toho, aby muži svoje pocity strachu a zúfalstva ventilovali, a tým sa ich i zbavovali, zatlačujú ich hlboko do podvedomia a pripravujú si skutočnú duševnú poruchu. Táto zmes frustrácií a temných myšlienok jedného dňa nutne vyrazí na povrch ako sopka. Dokonalým príkladom, kam až sa to dá „dotiahnuť“, sú japonskí muži – na povrchu uhladení, usporiadaní a výkonní pracovníci, presne takí, ako sa od nich očakáva. V súkromí sa ale stále opíjajú, páchajú samovraždy, podliehajú návalom hnevu a zúfalstva, tyranizujú manželky. I keď sa liečebné metódy s depresívnym jedincom príliš nemaznajú, smerujú jednoznačne k uvoľneniu všetkých vnútorných tlakov, k otvoreniu sa a sebapoznaniu. Chlapská metóda prekonávaní, naopak, všetky tieto ozdravené procesy zásadne blokuje. Skupinami najohroženejšími depresiou sú podľa štatistík poľnohospodári, lekári, veterinári, farmaceuti a zubári. V druhej línii sú to profesionálni vojaci, novinári a umelci.

Depresia ale nie je len špecialitou ľudí v produktívnom veku. Ťažké depresie samozrejmé sužujú starých ľudí, rovnako aj mladých ľudí a deti. Nám sa síce môže zdať, že depresiu desaťročného dieťaťa možno zhrnúť pod pojmom „spadli mu hračky do kanála“, ale miera jeho duševnej trýzne, prameniaca z problémov v rodine alebo v škole, môže byť rovnaká ako psychické utrpenie dospelého človeka. Čo sa týka depresií – nemôžeme podceňovať žiadnu vekovú kategóriu.

Metódy liečby

1) Psychofarmaká – nie sú to drogy, a preto nenavádzajú pocity radosti a pohody. Pacient sa po nich cíti skôr unavený, ospalý, znižuje sa mu krvný tlak a zrýchľuje sa tep. Liečba pomocou nich trvá okolo 20 dní, ale je nutné ich užívať ešte niekoľko mesiacov, aby sa depresia nevracala. Najpopulárnejšie antidepresívum je Prozac, ktorý je dokonca tretím najpredávanejším liekom na svete.

Dnešné lieky sú veľmi šetrné k organizmu, nie sú návykové a nevyžadujú trvalé zvyšovanie dávok k udržaniu zdravej mysli pacienta.
2) Liečba svetlom – ožarovanie širokospektrálnými žiarovkami, ktoré dosahujú osvetlenia 2500-5 000 luxov. Toto umelé slnko využívajú tiež astronauti vo vesmíre, ako účinný liek proti depresiám.
3) Bylinky – antidepresivnými účinkami sú známe predovšetkým ľubovník a medovka. Keď si na noc doprajete hrnček bylinkového čaju, môžete potlačiť smutnú náladu alebo aspoň zmierniť niektoré príznaky svojej „depky“.
4) Akupunktúra – v boji s depresiami je veľmi úspešná, ale mali by ste si nájsť skutočne dobrého majstra ihlovej liečby.
5) Konzultácia – s psychiatrom, ktorý svoje pohovory skombinuje s liekmi.
6) Šoková terapia – pokiaľ ste už prepadli do stavov maniomelancholických, môžete si na vlastnej koži skúsiť, čo to je elektrický šok. Dnes sa šoková terapie prevádza v malej narkóze a pacient vôbec nič necíti, pretože upadá do hlbokého bezvedomia. Učinok je veľmi rýchly. Táto terapia sa prevádza i ambulantne a kombinuje sa s liekmi.
Ťažko sa dá hovoriť o depresii ako o móde, ale svojím spôsobom je depresia pre radu ľudí odvovôdnením ich životného štýlu. Samo o sebe sa slovo depresia stalo módnym termínom, ktorý nahradil obyčajné slová ako smútok, vyčerpanie, skleslosť. Keby každý, kto hovorí, že má aspoň jedenkrát za týždeň „depku“ či „déčko“´ skutočne trpel depresiou, museli by sme asi všetci cmúľať k raňajkám antidepresíva. Časté opakovanie slova depresia v ušiach laikov obrúsilo hrany, takže len málokto tuší, do jakej hĺbky padá obeť skutočného ochorenia. Niečo iné sú prípady výrazných výkyvov nálad, mrzutosť či duševný zmätok plynúci z dočasného preťaženia či hormonálnych zmien. Potrebné je mať v pamäti, že žiadna depresia totiž nie je ospravedlnením alkoholizmu alebo drogovej závislosti, pričom oba typy samoliečby stav ešte zhoršujú, a hlavne upevňujú! Dôležité je mať stále na pamäti, že depresia je liečiteľný stav a nie je to dôvod k úpadku či samovražde.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?