Dejepis (4. ročník - 8ročný gympel)
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 3012×
Příbuzná témata
- Dejepis (4. ročník - 8ročný gympel)
- Pôda, podzemná voda (4. ročník - 8-ročný gympel)
- Písomka (dejepis) 1. svetová vojna pre SPŠD, Bratislava, 2. ročník, skupina A
- Písomka (dejepis) 1. svetová vojna (SPŠD, Bratislava, 2. ročník, skupina A)
- Písomka (dejepis) 2. svetová vojna (SPŠD, Bratislava, 2. ročník, skupina B)
Dejepis (4. ročník - 8ročný gympel)
Vznik ČSRSlovenskí politici boli rozložení po celom Rakúsko - Uhorsku:
1. Turčiansky sv. Martin – Slovenská národná strana (M. Dula)
2. Ružomberok - A. Hlinka a V. Šrobár
3. Bratislava – sociálni demokrati – E. Lehocký
4. Budapešť – E. Stodola a F. Juriga
5. Viedeň – M. Hodža
Počas roka 1918 začali bojovať proti maďarom. 24. 5. 1918 sa na tajnej porade Slovenskej národnej strany dohodli na spojení s Čechmi. M. Dula začal pripravovať Slovenskú národnú radu. Chceli pripraviť verejné zhromaždenie. Maďari chceli robiť voči Slovákom ústretovejšiu politiku, a tak im ho povolili. 30. 10. 1918 sa v Turčianskom sv. Martine zišla porada slovenských politických činiteľov a odhlasovali Deklaráciu slovenského národa (Martinská deklarácia). Ňou sa Slovensko pripojilo k československému štátu. Ten vznikol 28. 10. 1918. O hraniciach nástupníckeho štátu ČSR sa rokovalo aj na parížskych mierových rokovaniach (1919 - 1920). Z ich rozhodnutia bola k ČSR pričlenená Podkarpatská Rus. Maďari však nerešpektovali vôbec nič. Ani Martinskú deklaráciu ani rozhodnutie mocností. Mali na Slovensku svoje vojsko, štátnych úradníkov aj žandárov. Maďari organizovali hospodársky aj verejný život. Na Slovensko postupne prichádzali aj česko-slovenské légie. Maďari zo Slovenska odišli až koncom roka 1919. Česko-Slovensko sa v zahraničnej politike spoliehalo na Francúzsko. Roku 1921 ČSR vytvorilo s Rumunskom a Juhosláviou Malú dohodu. V ústave (prijatá bola 29. 2. 1920) bola zakotvená predstava jednotného československého národa. Nezodpovedalo to však skutočnosti. To Československo oslabovalo. 8. 1. 1919 bola zrušená Slovenská národná rada. Potom bolo vytvorené Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Podriadené bolo ministrovi vnútra.
Bratislava
Slovensko potrebovalo svoje hlavné mesto. Stala sa ním Bratislava. Malo tu sídlo aj Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a od roku 1928 aj Krajinský úrad. Hlavným mestom sa mohol stať aj Turčiansky sv. Martin ako centrum kultúrneho a národnopolitického života na Slovensku. Bratislava mala ale lepšie materiálne predpoklady. Bola priamo spojená železnicou s Prahou a inými metropolami, mala letisko, Dunaj ju spájal s južnou Európou. Bratislava sa postupne rozrastala. Mali tu sídla banky, rôzne inštitúcie, politické strany, noviny, združenia.. Bola tu univerzita, divadlo aj múzeum. Bolo tu diplomatické zastúpenie 17 štátov.
Slovensko hľadá svoju cestu
Na Slovensku boli ľudia radi novému štátu, ale nepáčilo sa im, že v rámci ČSR nie sú rovnoprávni s Čechmi. Na jednej strane mali množstvo výhod – volebné právo pre ženy, osemhodinový pracovný čas, sloboda tlače.. Na druhej strane sa objavili hospodárske nerovnosti medzi Českom a Slovenskom. Slovenskí politici hľadali cesty ako riešiť tieto problémy. Vznikli tri politické prúdy:
1. Centralistický smer – čechoslovakizmus. Predstavitelia boli agrárna a sociálnodemokratická strana. Na čele boli V. Šrobár, M. Hodža, I. Dérer. 2. Autonomistický smer – samostatný slovenský národ. Žiadali pre Slovensko autonómne postavenie. Predstavitelia boli ľudová a národná strana. Na čele boli A. Hlinka a M. Rázus.
3. Socialistický smer – v tomto období nemá veľký vplyv. Chceli socialistickú revolúciu. Predstaviteľ bola Komunistická strana. Na čele boli M. Čulen, J. Verčík a V. Široký.