Dedina a jej umelecké stvárnenie v próze M. Kukučína, B. S. Timravy, J. G. Tajovského a F. Hečku
Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 8003×
Příbuzná témata
- Dedina a jej umelecké stvárnenie v próze M. Kukučína, B. S. Timravy, J. G. Tajovského a F. Hečku
- Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučína, J. G. Tajovského, B. S. Timravej
- Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučína, J. G. Tajovského, B. S. Timravej
- Dedina a jej umelecké vyjadrenie v poviedkach Kukučína, Tajovského a Timravy
- Dedina a jej umelecké vyjadrenie v poviedkach Kukučína, Tajovského a Timravy
Dedina a jej umelecké stvárnenie v próze M. Kukučína, B. S. Timravy, J. G. Tajovského a F. Hečku
Dedina a jej umelecké stvárnenie v próze M. Kukučína, B. S. Timravy, J. G. Tajovského a F. HečkuDedina a dedinský človek bol vďačným námetom už v romantizme, kedy autori videli v ňom základ národa. Realizmus si už všímal základný spoločenský rozpor doby, a to rozpor medzi šľachtou a ľudom. V próze venoval pozornosť dedine najmä Martin Kukučín. Vlastným menom Matej Bencúr, rodisko v Jasenovej na Orave. Študoval na Gymnáziu v Revúcej, Martine a BB, Kláštore pod Znievom, medicína v Prahe. 1893 lekárom v obci Selce na ostrove Brač v Dalmácii. Oženil sa s Pericou Didoličovou a v r. 1907 odišiel s ňou do Južnej Ameriky (Buenos Aires, Santiago de Chile, Punta Arecas). Bol tam prvým lekárom, čloenom a funkcionárom viacerých spolkov. Zomrel na zápal pľúc, pochovali ho na zahrebskom cintoríne. Neskôr jeho pozostatky priviezli na Národný cintorín do Martina. Kukučín je v próze presne to, čo Hviezdoslav v poézii. 1. fáza – zachytávali mozaikovú kompozíciu Rysavá jalovica – Adam ide kúpiť kravu. Kúpil kravu, pije. Eva zobrala kravu. Črta, zopár anekdot spojených do jednej črty. S láskavým humorom zobrazoval nedostatky hrdinov, napr. v tejto poviedke, kde humorné dejové situácie vyplývajú z komického charakteru ústrednej postavy Adama Krta a zároveň ju dokresľujú. Ak je Rysavá jalovica dnes už súčasťou klasiky slovenského humoru, psychologická poviedka Neprebudený patrí k najtragickejšej próze. Z charakterovej (opíše charakter osoby) drobnokresby prechádza do drobnokresby psychologickej (rozoberá psychológiu človeka). Ondráš Machuľa – hlavná postava, Kukučín sa zaoberá psychickou Ondráša, rozoberá psychiku aj ďalších postáv. Je tu horizontálna kompozícia – chýba rozprávač, nahrádza ho vnútorným monológom Ondráša. Konflikt – vnútorný svet Ondráša s vonkajším svetom. Jazyk – reč dedinského ľudu, oravské nárečie – v dialógoch, v opisoch používal spisovný jazyk.
Na Ondášovi vytvoril citlivú psychologickú štúdiu dedinského mrzáka, ktorý predstavuje najbiednejšiu sociálnu vrstvu dediny. Ondrášove prípravy na svadbu s bohatou Zuzkou Bežanovie sú dedine na smiech, ktorý sa mení v závere na tragédiu. Na svadbe Zuzky s Janom Dúbravovie vypukne požiar a Ondráš, v snahe zachrániť husi tetky Bežanovie, vrhne sa do plameňov a zahynie. Na závažný problém doby – honbu za peniazmi Kukučín poukázal v poviedke Dies irae (Dni hnevu). Patrí k vôbec najlepším poviedkam. Poviedka s románovou kompozíciou. Dráma peňazí, tvrdí: Peniaze kazia človeka.
Resumé: nemá záporné postavy, ide len o charakterové protiklady, rozum s citom. Konflikty rieši harmonicky (v protiklade ku Timrave, Tajovskému), na báze mravného princípu – náprava deštrukčných faktorov pomocou prirodzenej dobroty (aj Vansová – Sirota Podhradských). Pracuje s iróniou – ak ide o ľud – ľahká, páni – ostrejšia. Keď báčik z Chochoľova umrie – predstavuje jedného takéhoto príslušníka zemianstva – Aduša Domanického z Domaníc. Pán Aduš nemá už nijaký majetok a svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti bohatého príbuzného báčika z Chochoľova. Oproti Adušovi stojí priekupník Ondrej Tráva bezohľadne zhŕňa majetok. Bračské obdobie Dom v stráni – spracovaná problematika medzi zemianstvom a statkárstvom. Predstavitelia zemianstva: šora Anzula – oplýva rozumom, vystupuje ako kladná osoba, chcela spojiť Nika a Doricu. Predstavitelia sedliactva: Mate Berac – pracovitý nesúhlasil so vzťahom Nika a Katice, nebráni však. „My, težaci, prvý sme stav na svete. Nezávisíme od nikoho, iba od Boha.“ Hrdý na svoje sedliactvo. Predstaviteľ rodovej buržoázie: Zandome – cieľavedomý, znalec žien, bol proti vzťahu Katice a Nika, nevidí v tom perspektívu. Niko, Katica – Niko začal citom, prostredníctvom Katice sa zblížil so sedliakmi, vývin lásky Nika od citu k rozumu, Katica začína rozumom, potom cit, keď sa objaví Dorica.
Paško
Dorica – zemanka
Základným kompromisom diela je cit, rozum. Základným kompozičným prvkom diela je kontrast, Kukučín zobrazuje lásku Nika a Katice na kontraste ročných období: jar – vznik vzťahu N a K, leto – láska N, K, postoj ostatných (Mate, Anzula, Zandome), jeseň – ochladnutie vzťahu – príchod Dorice, zima – rozchod – Dorica a Niko, Katica a Paško. Šťastný koniec a zmierenie nastáva pri Mateho smrteľnej posteli, K sľúbi, že sa vydá za Paška, že odpustí Nikovi. Idea – Kukučín poukazuje na nemožnosť splynutia 2 rôznych vrstiev obyvateľstva, aj keď môžu obe vrstvy nažívať v priateľskom vzťahu (na rozdiel od POH).
Jazyk – využíva vecný štýl, ľudový jazyk – dialógy, chorvátske slová.
Chilské obdobie – 5 zväzkový román Mať volá (chorvátsky vysťahovalci v Chile)
Zo školského prostredia: Mladé letá (vrcholné dielo krátkej prózy, hlavné postavy Miško, Ferko), Do školy, Pred skúškou.
Iný pohľad na dedinu má Božena Slančíková – Timrava. Narodila sa v dedinke Polichcno v rodine evanjelického farára, nedostala žiadne vzdelanie, nevedela pravopis, literárny talent v nej objavila sestra Irena. Škultétymu poslala ukážky, ktorý v nej objavil celý talent.
„Čižmár jer na to, aby čižmy šil a pucér, aby ich pucoval.“- odpísala Škultétymu. Veľmi veľa čítala, dobrá štylistka, samorast v slovenskej literatúre. V rodine mali časopis Halúzka. Názov Timrava si dala podľa studničky v Polichní. Po smrti otca sa presťahovala do Ábelovej. 1945 – až do smrti žila v Lúčenci – pochovaná. Písala v slovenskej dedine, žene – jej postavenie, vedela vynikajúco opísať (ukázať dedinu), výborná psychologička (Anča v Ťapákovcoch). Žena je v jej poviedkach „rohožou, o ktorú si každý muž utrie nohy.“ – ostala slobodná, opisuje dedinský ľud, žena a vydaj, dedinská inteligencia. V poviedkach Ťapákovci pranieruje zaostalosť a zápecníctvo. Poviedka z prostredia slovenskej dediny. Konflikt poviedky stojí na protikladnom vzťahu medzi Iľou – kráľovnou, usilujúcou sa zmeniť zaostalý život ťapákovskej rodiny (v 1 dome ich je 16, sú nezhovorčivý, nezaujíma ich nič, držia sa tradície svojich dedov) a ostatnými príslušníkmi, vrátane jej neoblomného muža Paľa. Tento konflikt dopĺňa životná tragédia Anče – zmije, ktorej charakter je rozporný: vnútri citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a zlou. Vášnivo túži po láske a po vlastnej rodine, ale zmrzačenej jej zostáva len túžba. Téma: zaostalosť slovenskej dediny v nedávnej minulosti. Žáner: Poviedka z dedinského prostredia. Názov: rodina, ktorá nemení svoje tradície – patriarchálna, celý deň sedávali v dome, pracovali iba muži, nechalo sa im odpovedať. Iľa povedala: „vo vašich žilách neprúdi krv, ale cmar“, nevetrá sa, neupratuje, neutiera stôl, fyzicky a psychicky lenivý, oťapený. Charakteristika postáv: Iľa – kráľovná, Anča – zmija, Paľo – žartovník. Iľa – kráľovná – je ženou Paľa, cieľavedomá, neústupčivá (vidno to aj v tom, keď Paľovi povie o odchode alebo postavia dom, Iľa odchádza do služby k rechtorke). Po smrti matky Ťapákovcov vedie domácnosť a rozkazuje. Toto sa nepáči Paľovej sestre Anči a spolu sa hnevajú. Nakoniec víťazí a spolu s Paľom sa presťahujú do postaveného domu. Sú bezdetní. Anča – zmija – patrí k najtragickejším postavám. Nemôže milovať ani pomyslieť na lásku, a predsa jej jedinou prácou je vyšívanie pre nevesty. Je 30-ročná dievka, beznohá, poskakovala na kolenách a dlaniach. Oneskorený chodec ju omylom môže považovať za psa. Jej charakter je rozporný. Deformovaný vzťah rodičov a detí, muža a ženy v povojnovej dedine zobrazila Timrava v poviedke Skon Paľa Ročku. Chudobný Paľo sa ožení so Zuzou, hoci jej bohatí rodičia ho odmietli.
Ich veľká láska pomaly odumiera a po piatich rokoch je Paľovi žena odporná, lebo ho ženie do ustavičnej roboty a aj tak žijú v biede. Paľo vyhodil z domu aj vlastnú matku. Búri sa proti žene, matke, cirkvi i obecným poriadkom. V závere Paľo zomiera. Jeho individuálny protest vyúsťuje do beznádeje a tragiky smrti. Poviedky z prostredia slovenskej dediny: Mojžík, Mocnár, Márnosť všetko, Ondro Hľonzo.
Panské poviedky: Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bez hrdosti – poviedky Ťažké položenie – zachytáva atmosféru života vidieckej spoločnosti – vidieckej inteligencie. Veľké šťastie – novela, stretávajú sa dva svety: sedliacky a panský. Hrdinovia – novela, bola pre výrazný protivojnový charakter scenzurovaná.
Skúsenosť – románová novela, opisuje svoje zážitky v Dolnom Kubíne (Vodňany), kritizuje Hviezdoslava a Vajanského. Divadelné hry: Chudobná rodina, Páva, Odpoveď, Prekážky.
Nový obraz dediny s jej spoločenskými problémami vykreslil Jozef Gregor-Tajovský. Narodil sa v Tajove pri BB – zvolil si literárne meno. Jeho otec bol remeselníkom. Bolo ich desať detí – najstarší Jozef sa dostal do opatery k starému otcovi z tohto obdobia. Bol učiteľom – nechcel byť nástrojom pomaďarčovania odchádza z pracoviska študovať do Prahy. Po návrate zo štúdií pracoval ako úradník v peňažných ústavoch. Oženil sa s hanou Lilgovou, ktorá sa prostredníctvom muža stala literárne činná. Narukoval, dostal sa do ruského zajatia a vstúpil do československých légií. Odporca alkoholizmu. Prozaik, dramatik, písal len poviedky. Cez Tajovského sa dostáva sluha – poľnohospodársky robotník do lit. tvorby. Vo väčšine poviedok má rozprávača. Maco Mlieč, Apoliena – charakterizuje nový obraz dediny, poviedky zachytávajúve spoločenské zlá. Príkladom deformácie ľudských vzťahov je poviedka Maco Mlieč, v ktorej vidíme nepreklenuteľný kontrast sveta pánov a sluhov. Téma: rozprávanie o živote najbiednejšieho človeka – sluhu Maca Mlieča. Žáner: kritická poviedka. Zvláštnosť: autor prostredníctvom rozprávača je prítomný v tejto poviedke. Charakteristika postáv: Maco Mlieč – prezývaný mliečnikom (hlinený hrniec na mlieko). Je nahluchlý. Do 18-tich rokov pracuje u gazdu. Veľa rokov pracuje za stravu, odev, pálenku a tabak. Spí so statkom. Keď ešte žila jeho matka, vyzeral lepšie, ale teraz je zanedbaný, špinavý. Sluhovia s ním nechcú ani jedávať. Robí si poctivo svoju robotu, nepozná cenu peňazí, ani ich nepotrebuje. Nemá pocit, že ho gazda zdiera naopak myslí, že mu ešte on dĺži. Skromný mrzák je neuvedomelý, zaostalý psychicky a fyzicky. Nedalo by mu umrieť, keby sa čestne neporátal s gazdom.
Mal len 1 túžbu – pochovaný uprostred cintorína, nie pod plotom. Nestihol však nič napraviť – Maco v noci zomrel sám v maštali. Gazda – asi 60-ročný človek, ktorý bol rád, že má takého dobrého sluhu, ktorý nepýta peniaze. Na konci sa v ňom ozvalo svedomie, a preto pohreb Maca bol vzácny. Dal urobiť všetko, čo si prial, a tak vyhovel jeho vôli. Apoliena – vykresľuje obraz slúžky, ktorá stratila sluch od bitky opitého otca. Odhaľuje následky alkoholizmu. Autor ako angažovaný rozprávač bolestne preciťuje osudy biednych. Svedčia o tom i poviedky Mamka Pôstková, Horký chlieb, Na chlieb.
Sociálne a morálne problémy, ktoré vyplývajú z majetkových pomerov, sú námetom hry Statky-zmätky. Najlepšia dramatická práca Tajovského – 4-dejstvová dráma, kriticky zobrazil spoločenské pomery na dolnozemskej dedine. (napísal ju v čase pobytu v Nadlaku – Rumunsku – mal možnosť pozorovať sociálne problémy). Centrum deja – bohatí bezdetní manželia Mara a Ondrej Palčík. Svoje majetkové probémy chcú riešiť za pomoci spríbuznených rodín Ľavkovcov a Kamenskovcov. Palčíkovci nahovoria chudobných Ľavkovcov, aby im dali syna Ďurka za vlastného, oženili ho so Zuzkou Kamenskou a oni im prepíšu po smrti svoj majetok. Plán sa Palčíkovi podarí, keď však Ďuro vidí, že išlo len o sľuby, začínajú sa rozbroje. Po čase strpčí Zuzke život do takej miery, že odchádza z domu Palčíkovcov a Ďuro si privádza k sebe druhú ženu Betu. Keď na gazdových meninách na popud chamtivej Bety žiada Palčíka, aby mu prepísal majetok a pre svojich rodičov pôžičku, Palčík odmietne jedno i druhé. Sklamaná Beta opúšťa Ďura a Palčík v zlosti vyženie z domu. Jadro dramatického konfliktu tvorí zápas o majetok. Hra sa vyznačuje funkčným využitím zhusteného dialógu, dejotvorná funkcia je tu vyvážená. Zuzka dopláca najviac na všetky spory. V celej knihe bola nerozhodná, na konci sa sama ostro rozhodla. Prvýkrát Tajovský ukázal rozhodnú ženu, sama rozhodla o svojom budúcom živote.
Umrel Tomášik – poviedka, dávka zhovievavosti k slabostiam svojich hrdinov. Ženský zákon – komediálny konflikt spojený s kresbou charakterov. Hlavné postavy sú ženy. Matka nechce dovoliť Mišovi chodiť s Aničkou, lebo je chudobná. Ženy z toho robia klebety, roznášajú ich po dedine, zachovávajú si svoju hrdosť.
Nový život – tragédia, dochádza k tragickému koncu, dej sa odohráva na dedine, hlavná postava – richtár Jahoda. Zomiera, trápi ho svedomie, pretože pri komasácii (parcelácii) so zememeračom okradli dedinu. Má dcéru Aničku, ona ľúbi Martina – bol chudobný.
Pišta sa chce dostať do richtárovej rodiny (lebo richtár je bohatý). Na tlak matky sa Anička vydá za Pištu. Keď sa Pišta po svadbe domáha peňazí, richtár ich vráti dedine. Pišta ho za to opitý zastrelí. (tragický koniec) Kým je Pišta vo väzení, Anička si zoberie Martina. Zobrazeniu dediny sa venovala aj próza po 2. sv. vojne. František Hečko Narodil sa v Suchej nad Parnou vo vinohradníckej rodine. V románe Červené víno na niekoľkých generáciách roľníckej a vinohradníckej rodiny Habdžovcov poukázal na psychológiu i zmenu myslenia ľudí. Mladí Habdžovci (Hečkovi rodičia) musia odísť zo starootcovského domu, pretože starí Habdžovci nechcú medzi seba prijať chudobnú nevestu. Sťahujú sa inde (osada Vlčia dolina), prenajímajú si vinohrad a tvrdo pracujú. Nakoniec dochádza k rodinnej tragédii, prichádzajú o všetko, pretože dlžoby pohltia celý majetok, ktorý musia predať na dražbe. Miestom deja je západoslovenská vinohradnícka dedina v čase od začiatku 20. storočia do 30. rokov. Ústrednými postavami tejto románovej kroniky sú príslušníci troch generácií rodiny Habdžovcov: patriarchálne založený Michal a Verona, ich syn Mikuláš, dcéra Jozefa, ale najmä syn Urban a jeho deti Marek a Magdaléna. V Červenom víne vykresľuje obraz dedinských ľudí, ich záujmy a ciele, myslenie a správanie ako proces „košatenia“ v generačných cykloch, kde na najvyššom stupni hodnôt stoja „práca a láska“. Práca a láska sú v autorovom chápaní životnou nevyhnutnosťou, nezámernou formou existencie. „Keď sú v rovnováhe, sú pevné ako konopné povrazy.“ Práca je podľa neho činnosť tvoriaca a meniaca svet, kým láska „je tu na to, aby obnovovala život“.
V Červenom víne Hečko rozvíja prinajmenšom dve línie slovenskej prózy 20. storočia: tradície dedinskej psychologicko-sociálnej prózy a výrazový systém lyrizovanej prózy, ktorý prispôsobil vlastnému chápaniu. Popritom priamo čerpá z folklórnych tradícií. Vďaka tomu je jeho rozprávačský štýl plný expresivity, pátosu i humoru, vzrušenia až osobného zaujatia a poetického ozvláštnenia. V diele Drevená dedina posunul románový príbeh do prelomových rokov 1945-1948 a spracoval v ňom dramatickú problematiku združstevňovania slovenskej dediny. V jej popredí boli triedne protirečenia a jednoznačné rozostavenie síl podľa sociálneho kľúča: za premenu dediny sa postavila dedinská chudoba, proti bohatí roľníci. V tomto románe na rozdiel od monumentálneho Červeného vína Hečko nezostal pri vlastnom zážitku. Najmä medziľudské vzťahy prispôsobil ideologickým požiadavkám.
Práve preto, že o socializme hovorí ako o historickej nevyhnutnosti, sa Drevená dedina dostala na vrchol slovenskej prózy vytvorenej metódou socialistického realizmu. Odklon od skutočnosti a prispôsobenie „norme“ znížili umeleckú kvalitu diela, viedli k čierno-bielemu chápaniu, k schematizmu. Rok po autorovej smrti vyšiel nový výber z Hečkových fejtónov Prechádzky po kraji, ktorý nadväzuje na predchádzajúci knižný výber Fejtóny. V oboch výberoch sa Hečko prezentuje ako náročný pestovateľ tohto žánru. Fejtóny sa tematicky viažu prevažne k dedinskému prostrediu a k problému dedinských ľudí.