Decembrové sviatky

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 5956×

Příbuzná témata



Decembrové sviatky

Adventný veniec

Nielen čas Vianoc, ale aj adventu, sa má prežívať v kľude a pohode. Ľudia si zhotovovali adventné vence už v 19. storočí. Nápad pochádza od hamburského duchovného Johanna Wichlerna, ktorý si v r. 1860 zavesil vo svojom dome obrovský na strop obrovský čečinový veniec a pripevnil naň 24 sviečok, na každý adventný deň jednu. Dnes do venca vkladáme obyčajne 4 väčšie sviečky, podľa počtu adventných nedieľ.


6. decembra - Sviatok svätého Mikuláša

Svätý Mikuláš patrí medzi najpopulárnejších svätých. Jeho úcta sa rozšírila v celej Cirkvi, ale zvlášť silná bola a doteraz je na Východe, najmä v Rusku. Napriek popularite nevieme veľa o jeho skutočnom živote. Pred stovkami rokov sa narodil niekedy okolo r. 270 a to pravdepodobne v Patare, na južnom pobreží Malej Ázie. Už v mladosti bol povestný pre svoju dobročinnosť, ktorá ešte vzrástla, keď sa stal biskupom v meste Mýre (terajšia obec Dembre v južnom Turecku). Vykonával dobré skutky, pomáhal ľuďom, ale nik ho pritom nevidel, nik nezbadal. Vždy nebadane zmizol a ľudia, ktorým pomohol, mu nemohli ani poďakovať.
Od jeho životopiscov je známa epizóda, ako dal nepozorovane v noci 3 chudobným dievčatám peniaze na veno, aby sa mohli čestne vydať. Odtiaľ sa odvodzuje ľudový zvyk, že v noci pred sviatkom svätého Mikuláša sa dávajú deťom darčeky tak, aby nezbadali, kto im ich dáva.
V podobe, v akej sa tieto rozprávania zachovali, ich možno zaradiť medzi legendy, v ktorých ťažko určiť historické jadro. Napriek všetkému je potrebné pripustiť, že v postave mýrskeho biskupa muselo ísť o výnimočnú osobnosť, ktorá vyvolala nezvyčajnú pozornosť a úctu. Ako čas plynul, svätý Mikuláš sa trochu zmenil. Jeho červený biskupský plášť ľudia časom premenili za obyčajný červený, olemovaný bielou kožušinou. Na hlave mal červenú čapicu, alebo kapucňu. V rôznych krajinách má rozličné pomenovanie. Ale či už je to svätý Mikuláš, Santa Claus, ded Moroz, .. pre všetkých zostane navždy symbolom blížiacich sa Vianoc.

13. decembra – Sviatok svätej Lucie

Svätá Lucia patrí medzi starokresťanské svätice, ktorých úcta sa už v skorom stredoveku rozšírila po celej cirkvi. Jej meno sa dostalo do rímskeho omšového kánona – eucharistickej modlitby, spolu s inými sväticami starých čias: Felicitou, Perpetuou, Agárou, ...Podľa životopiscov bola Lucia mladá, bohatá Sicílčanka z mesta Syrakúzy. Pôvodne sa chcela vydať, už mala vážnu známosť s mládencom z toho istého mesta.

Keď jej ťažko ochorela matka, Lucia vykonala púť k hrobu sv. Agáty do Catánie, aby tam prosila o matkini uzdravenie. Pri tejto príležitosti sa jej údajne zjavila sv. Agáta a predpovedala jej skoré mučeníctvo. Po návrate domov Lucia oznámila snúbencovi, že sa nemieni vydávať a začala rozdávať svoj majetok chudobným. Sklamaný mladík ju obžaloval pred úradmi, že je kresťanka. Luciu uväznili a predviedli pred súd. Ale ni sľubmi ani hrozbami ju nemohli priviesť k tomu, aby sa zriekla kresťanskej viery. Po rozličnom mučení ju zabili prebodnutím hrdla. Údajne sa to stalo pri prenasledovaní za cisára Diokleciána 13. decembra 304. Najstaršie zachovalé doklady o úcte sv. Lucie pochádzajú z 5. storočia. V 6. storočí už existovali svätyne a kláštory na jej počesť. S menom a sviatkom sv. Lucie sú spojené mnohé ľudové zvyky. Okrem iného sa v nich Lucia predstavuje ako rozdeľovníčka darov a nositeľka svetla. Táto posledná vlastnosť sa jej pripisuje pravdepodobne v súvislosti s významom jej mena: latinské slovo „lux“ totiž znamená svetlo.

24. decembra – 5. januára
Vianočné sviatky

História:
V myslení raného kresťanstva bol celý rok výsostne korunovaný slávením centrálneho tajomstva kresťanského života - Kristovho zmŕtvychvstania. Prvou istou zmienkou o slávení sviatku Narodenia Pána práve 25. decembra je správa z rímskeho prostredia z roku 354. Keďže nepoznáme skutočný deň Kristovho narodenia a už vôbec nie hodinu (neudialo sa to presne 25. decembra o polnoci, ale narodenie Krista je nepopierateľným historickým faktom). V latinskej Cirkvi ujal zvyk sláviť Vianoce práve 25. decembra. Z Ríma sa slávenie narodenia Ježiša Krista rozšírilo najprv do Afriky (cca r.360) a južnej Itálie (koniec 4. storočia). Slávenie Vianoc v Španielsku upravila saragosská synoda v roku 380. Na Východe sa tento rímsky zvyk sláviť Vianoce akceptoval do konca 4. storočia. V Egypte sa prvý raz spomínajú Vianoce v roku 432. V Jeruzaleme a v Palestíne sa sviatok narodenia Pána slávil neskôr. Známa pútnička Ethéria a takisto arménsky lekcionár z roku 415 liturgicky datujú slávnosť Kristovho vtelenia na 6. január. V arménskej cirkvi a v niektorých východných cirkvách sa dodnes slávi sviatok Narodenia Pána 6. januára.

Vianoce sú predstavené ako sviatok nového Svetla, nového Slnka - Krista. K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Tieto betlehemy síce neplnia nijakú liturgickú funkciu, ale nás hlbšie vyvádzajú do prežívania vianočných sviatkov.

Prvé drevené jasličky boli pravdepodobne postavené už v 7. storočí v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Časové umiestnenie vianočných sviatkov (24. december - 5. január) sa od vydania Rímskeho misála roku 1570 viac menej nemenilo. Vianočný čas sa aj dnes slávi od prvých vešpier dňa 25. decembra do prvej nedele po Zjavení Pána. Táto nedeľa sa v latinskej cirkvi nazýva nedeľou Pánovho krstu. Vianoce v rodine:
Rok čo rok k nám prichádzajú pomaly a najskôr nenápadne. Je to tak, najkrajšie sviatky roka sa opäť blížia, už môžeme počítať dni. Radostné, čarovné, bohaté, pokojné, láskyplné.....Iba jediné sviatky v roku majú toľko prívlastkov – VIANOCE. Niet vari krajších sviatkov. Na Vianociach sú krásne už samotné prípravy na ne. V rodinách, v ktorých je láska a porozumenie, sú aj deti šťastné a spokojné. V týchto rodinách má celé vianočné obdobie, čiže aj čas na prípravu Vianoc, svojské čaro. Všetci sa dokážu zapojiť do spoločných prác nevynímajúc ani deti.
KEDY UŽ BUDÚ VIANOCE ?......Túto otázku vyslovujú všetky deti. Nekonečne dlhý čas čakania na deň, keď sa ozve vianočný zvonček, sa im snažím spríjemniť adventným kalendárom, ktorý deň za dňom odkrajuje predvianočný čas príprav.
Na Vianoce sa tešíme spolu s deťmi. Snažíme sa svojim blízkym pripraviť čo najviac radostí a prekvapení. Tajomstvá pri chystaní darčekov vyvolávajú sladké napätie a netrpezlivé očakávanie.
So zvláštnou radosťou pripravujeme darčeky pre rodinu a milých priateľov, zamýšľame sa nad tým, ako pekný darček zabalíme, s deťmi sa púšťame do výroby ozdôb na stromček, plánujeme pečenie vianočného pečiva i prípravu vianočného menu.
A pretože nielen v duši, ale i všade okolo seba chceme mať „sviatočno“, zdobíme a krášlime svoje byty. Sviatočná výzdoba v oknách oznamujeme blížiaci sa príchod sviatkov. Príjemnú pohodu nám vyčarujú spoločne zhotovené vianočné dekoratívne drobnosti ako girlandy, vence nad vchodové dvere a svietniky, ktoré nám budú svietiť práve v deň, kedy.......
Kiežby to vianočné svetlo porozumenia a pokoja v nás zotrvalo čo najdlhšie. Bol by to najkrajší vianočný dar. Pričiniť sa oň musíme predovšetkým sami, vo svojom vnútri.


Vianoce lásky a pokoja,
Nech všetku bolesť zahoja.
S Ježiškom malým tešte sa spolu,
Keď budete sadať k štedrovečernému stolu.
Na stromčeku sviečky svietia,
v jasliach leží Božie dieťa.
Nech nás jeho láska hreje,
žiari i v tmách beznádeje.
Do srdca každého z Vás duše vloží
radosť, šťastie, pokoj Boží.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?