Další vývoj klasickej ekonómie
Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 9629×
Příbuzná témata
Další vývoj klasickej ekonómie
ÚVODZačiatkom minulého storočia sa začala ekonomická teória vyvíjať odlišne v západnej Európe a v Nemecku. V západnej Európe Jean Baptiste Say, Thomas Robert Malthus, James Mill, John Stuart Mill, Simone de Sismondi a ďalší vychádzali z učenia klasikov a ich kritiky kapitalizmu. V Nemecku sa zdôrazňoval národný a historický charakter politickej ekonómie a jej sociálny kriticizmus.
JEAN BAPTISTE SAY (1767 – 1832)
Sayova teória hodnoty – teória troch výrobných faktorov
Zakladateľ posklasickej ekonómie Francúz J. B. Say (1767 – 1832) vyčítal Smithovi predovšetkým to, že schopnosť vyrábať pripisoval jedine práci človeka. J. B. Say orientoval teóriu hodnoty na užitočnosť: výroba nie je vytváraním tovarov, ale vytváraním užitočnosti. Na tvorbe užitočnosti sa spolu zúčastňujú tri výrobné faktory: práca, pôda, kapitál tým, že poskytujú výrobné služby. Výsledkom ich vzájomného pôsobenia je úžitková hodnota, ktorú Say stotožnil s výmennou hodnotou.
Podľa J. B. Saya vlastníci výrobných služieb, teda práce, pôdy a kapitálu dostávajú za ich používanie vo výrobe odmenu. Odmena za výrobnú službu práce je mzda, odmena za výrobnú službu pôdy je renta a odmena za výrobnú službu kapitálu je zisk. Z toho vyplýva Sayova nákladová teória, podľa ktorej je hodnota daná výrobnými nákladmi a užitočnosťou vyrábaných tovarov.
Chápanie zisku a renty
Teóriou troch výrobných faktorov vysvetľuje proces rozdeľovania, t. j. hlavné dôchodky kapi-talistickej spoločnosti. Zisk chápe ako prirodzenú odmenu kapitálu, rentu ako prirodzenú odmenu pôdy. Oba dôchodky sú podľa Saya úplne nezávislé od spoločenského poriadku, od triednej štruktúry a formy vlastníctva. Táto teória kritizuje pracovnú teóriu hodnoty, ktorá proces výroby zobrazuje ako spolupôsobenie rovnoprávnych výrobných faktorov.
Úloha podnikateľa
Say vyzdvihoval úlohu podnikateľa, ktorý má najväčší vplyv na výrobu a na rozdeľovanie. Podnikateľ musí mať určité schopnosti a vlastnosti, ktoré ho predurčujú na realizáciu inovácie výroby. V podmienkach trhovej ekonomiky je jeho práca vysoko oceňovaná. Mnohí teoretici v dejinách ekonomického myslenia považujú Sayove vyčlenenie a definíciu podnikateľa za významný prínos do ekonomickej teórie. Pojem podnikateľ už z ekonomickej analýzy nezmizne, hrá veľmi dôležitú úlohu v niektorých teóriách hospodárskeho rozvoja.
Sayov zákon trhu
Teória o metafyzickej rovnováhe medzi predávajúcim a kupujúcim je známa ako Sayov zákon trhu.
Say predpokladal, že výrobky sa predávajú za výrobky, že každý predávajúci realizuje svoju výrobu, aby získal iné výrobky. Inými slovami, každý kupujúci je zároveň predávajúci a naopak. Keď sa niektorý výrobok nepredá, znamená to, že iný nebol vyrobený v dostatočnej miere. Každý výrobok, len čo je vyrobený, predstavuje podľa neho trh pre iné výrobky. Ponuka znamená vždy dopyt po iných výrobkoch. Čím viac je výrobcov a čím väčšia je výroba, tým ľahší je odbyt. To platí aj v medzinárodnom obchode. Z toho Say vyvodil nemožnosť všeobecnej krízy z nadvýroby. Podľa neho môže dojsť iba ku čiastkovým krízam, ktoré sa však ľahko a rýchlo prekonajú pôsobením slobodnej konkurencie a prelievaním kapitálov z jedného odvetvia do druhého. Ide vlastne o bezprostrednú výmenu tovarov, kde peniaze hrajú len úlohu sprostredkovateľa jednotlivých aktov výmeny.
Zo Sayovho zákona trhu vyplýva požiadavka liberalizmu, či už vo vnútri krajiny, alebo v medzinárodných vzťahoch. Viera vo voľný obchod, slobodu podnikania urobili zo Saya jedného z hlavných predstaviteľov liberalizmu. Sayova teória realizácie obhajovala neustály rast výroby a slobodu zahraničného obchodu. Buržoázia ju využívala pri formulovaní požiadaviek na zmenšenie byrokratického štátneho aparátu, rozšírenie slobodného podnikania a obchodu.
Sayov zákon trhu vytvoril model rovnováhy, ktorý vylučoval pokles výroby a nezamestnanosť. V ekonomickej teórií bol dlho uznávaný za klasický. S jeho kritikou vystúpil predovšetkým J. M. Keynes. Diskusia o Sayovom zákone trhu je dnes vlastne diskusiou medzi keynesovcami a neoklasikmi, ktorí fakticky zaujímajú Sayove stanovisko.
THOMAS ROBERT MALTHUS (1776 – 1834)
Teória hodnoty
Anglický ekonóm T. R. Malthus odmietol Ricardovu teóriu hodnoty. Vychádzal pritom zo Smithovho určenia hodnoty množstvom živej práce, ktorú možno kúpiť predajom tovaru. Toto množstvo je väčšie ako vynaložená práca. Hodnota sa rovná vlastným nákladom plus zisk. Zisk ako hodnotvorná zložka sa tak stáva súčasťou výrobných nákladov a premieta sa do ceny výrobkov.
Zisk, jeho realizácia a tretia trieda
Zisk podľa Malthusa vzniká zo scudzenia, teda predajom. Realizácia zisku vyžaduje popri kapitalistoch a robotníkoch ešte tretiu triedu, tzv. nevýrobných spotrebiteľov. Robotníci môžu realizovať len tú časť úhrnného produktu, ktorú tvoria vyplatené mzdy a kapitalisti môžu realizovať len hodnotu úmernú investíciám a predošlému zisku. Podľa neho je najdôležitejšia tretia trieda, ktorá zahŕňa pozemkových vlastníkov, domácich služobníkov a štátny aparát.
Jej nevýrobná spotreba má význam pre realizáciu výroby v tom zmysle, že zabraňuje vzniku všeobecnej nadvýroby, pretože vytvára efektívny dopyt, za ktorým nestojí nijaká ponuka.
Realizácia ako základný problém ekonomickej teórie
Ako prvý označil Malthus realizáciu za základný problém ekonomickej teórie. Svojim učením o tretích osobách však neodpovedal na otázku, odkiaľ berie neproduktívna tretia trieda peňažné prostriedky potrebné na realizáciu. Touto teóriou obhajoval záujmy pozemkových vlastníkov a dostal sa do sporu s Ricardom, ktorý jeho názory odmietol.
Populačný zákon
Malthus tvrdil, že obyvateľstvo má tendenciu zväčšovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky. Počet obyvateľstva, ak sa nevyskytnú prekážky, sa za 25 rokov zdvojnásobí, t. j. zväčšuje sa radom geometrickým, kým životné podmienky sa zväčšujú len radom aritmetickým. Prekážky rýchleho rastu obyvateľstva rozdelil na preventívne a pozitívne. Pod preventívne prekážky zaradil mravnú zdržanlivosť ľudí; pod pozitívne biedu, choroby a vojnu. Skúmal rast obyvateľstva na príklade Ameriky, kde počet rástol veľmi rýchlo, hlavne v dôsledku prisťahovalectva. Rast životných prostriedkov skúmal na príklade Francúzska, kde v dôsledku nízkej produktivity práce boli poľnohospodárske výnosy veľmi nízke. Na základe týchto skreslených údajov urobil záver, ktorý označil za všeobecný zákon ľudskej spoločnosti. Vo svojom výklade sa opieral o zákon klesajúcej výnosnosti, resp. úrodnosti pôdy. Tento zákon ako všeobecný zákon neexistuje, ale pri určitých podmienkach môže prírastok výroby veľmi zaostávať za zvýšenými nákladmi. Tento zákon ovplyvňoval aj Ricarda a Ch. Darwina. Má svojich následníkov v neomaltuziánstve, ktoré biedu ľudstva vysvetľuje rýchlym rastom obyvateľstva. Tento argument sa využíva na obhajobu podmienok v rozvojových krajinách.
JAMES MILL (1773 – 1836)
Riešenie hlavných protirečení Ricardovej teórie, Chápanie práce, kapitálu a zisku
J. Mill sa snažil protirečenie medzi výmenou kapitálu za prácu a pracovnou teóriou hodnoty vyriešiť tak, že kapitalisti a robotníci sú spoloční vlastníci tovaru. Robotník však predáva kapitalistovi svoj podiel vopred a zisk vzniká tým, že tento podiel kapitalista kupuje od robotníka pod hodnotu.
Druhé protirečenie Ricardovej teórie – spojenie pracovnej teórie hodnoty s existenciou rovnako veľkého zisku z rovnako veľkého kapitálu – rozoberal iba v prípade, keď ide o kapitály, ktoré majú rozličný čas obratu. Snažil sa to vysvetliť na známom príklade starého vína, ktoré je drahšie ako nové, i keď nebola vynaložená ďalšia práca. Vysvetľoval to tým, že hodnotu nevytvára iba živá práca, ale aj práca minulá, zhmotnená. Kapitál a prácu chápal len ako dve rozličné formy práce, nahromadenú a bezprostrednú.
Z toho potom vyplynulo chápanie zisku ako odmeny za prácu vynakladanú nepriamo, prostredníctvom výrobkov, ktoré sú výsledkom minulej práce.
JOHN RAMSAY MAC CULLOCH (1789 – 1864)
Na Milla nadviazal Mac Culloch, podľa ktorého pracujú nielen ľudia, ale aj minulé a neživé veci, napr. stroje a prírodné činitele, ako vietor, voda.
JOHN STUART MILL (1806 – 1873)
Teória hodnoty a výrobné náklady, analýza cenovej tvorby
Zastával názor, že hodnota má významné miesto v ekonomickej vede, ale niektorí ekonómovia jej význam preceňujú. Analýzu hodnoty zameral na sféru výmeny a pozná iba výmennú hodnotu. Podľa neho sa hodnota nevytvára vo výrobe, ale je len výmenným pomerom medzi tovarmi a určuje sa výrobnými nákladmi. Za najvšeobecnejšie zložky výrobných nákladov považoval mzdu robotníka a zisk kapitalistu. Mzda závisí od dopytu a ponuky pracovnej sily. Pritom dopyt je daný mzdovým fondom a ponuka robotníckou populáciou. Podnikateľský zisk chápal ako poistku proti rizikám kapitalistického podnikania a odmenu za organizátorskú a riadiacu činnosť kapitalistov. Prispel k analýze princípov tvorby cien na trhoch tovarov. Prvý jasne postavil otázku o vplyve cien na dopyt a o súčasnej analýze ponuky, dopytu a rovnovážnej ceny.
Systematizácia politickej ekonómie
J. St. Mill vo svojom diele „Zásady politickej ekonómie“ z roku 1848 dokončil najširšiu syste-matizáciu politickej ekonómie. Toto jeho hlavné dielo bolo považované až do roku 1890 do vydania Marshallových „Zásad ekonómie“ za najdôležitejší výklad politickej ekonómie.
Videl protirečenia kapitalizmu, nechcel ich zakrývať a veril, že je možné ich zmierniť. Videl perspektívy zdokonaľovania kapitalizmu pomocou reforiem. Jeho dielo bolo dlhé roky teoretickým základom programu liberálnych a sociálnych reforiem. Zákony výroby a rozdeľovania
Jedny i druhé majú objektívny charakter, ale akoby táto objektívnosť bola rôzneho druhu. Zákony výroby majú charakter prírodných zákonov a sú vytvorené pôsobením fyzických príčin, kým zákony rozdeľovania závisia od ľudského správania, sú vytvorené pôsobením psychologických príčin.
Systémy vlastníctva dôchodkov a podiel na nich, úloha vlády
J. St. Mill bol pokračovateľom anglického utilitarizmu. Analyzoval rôzne systémy podielu vlastníc-tva a dôchodkov a snažil sa skúmať ich vplyv na položenie ľudstva, na jeho rozvojové perspektívy. Spoločenský systém chápal ako spravodlivý systém, ktorý zväčší rovnosť životných príležitostí a ne-dopustí nadmernú koncentráciu bohatstva. Pripisoval veľkú úlohu vláde, štátu, najmä pri postupnom vyrovnávaní dôchodkov prostredníctvom daní.
Videl dve podstatné podmienky zdokonalenia súkrom-ného vlastníctva a zlepšenia postavenia más pracujúcich – zavedenie všeobecného vzdelania, ktoré bude vplývať na celkovú kultúrnu úroveň spoločenského života, ako aj prijateľné (ľudské) spomaľo-vanie prirodzeného prírastku obyvateľstva, ktoré je podľa neho jedným z hlavných činiteľov zodpo-vedných za biedu. Kládol veľký dôraz na demografického činiteľa, pričom prevzal veľa z Malthuso-vých názorov.
Mill veril v postupné zlepšovanie kapitalistickej spoločnosti, napr. prístup robotníkov k vzdelaniu, ich organizovanosť v odboroch, priznanie politických aj sociálnych práv robotníkom, vytvorenie podmienok za rovnoprávnosť žien v spoločnosti. Vo všetkých týchto oblastiach má podľa neho veľký význam štátne zákonodarstvo.
WILLIAM NASSAU SENIOR (1790 – 1864)
Teória abstinencie /zdržanlivosti/, Chápanie práce a kapitálu
Základom hodnoty je podľa Seniora užitočnosť a vzácnosť a jej veľkosť závisí od ponuky a dopytu. Vo výrobe sa nezúčastňuje len práca ale aj kapitál a prírodné činitele, ktoré však nie sú súčasťou hod-noty, pretože ich ponuka je neohraničená. Tieto výrobné činitele poskytujú rozličné druhy obete. Práca predstavuje obeť, ktorú prináša robotník tým, že sa zrieka svojho voľného času. Kapitál predstavuje obeť kapitalistu, ktorý sa zrieka nevýrobnej spotreby svojho dôchodku, aby svojou zdržanlivosťou vy- tvoril kapitál. Odmena za obete týchto činiteľov vytvára výrobné náklady, ktoré určujú rozsah ponuky.
HENRY CHARLES CAREY (1793 – 1879)
CLAUDE FRÉDÉRIC BASTIAT (1801 – 1850)
Teória harmónie záujmov, Teória hodnoty
S iným vysvetlením hodnoty sa stretávame pri teórii harmónie záujmov, ktorá sa spája s menami F. Bastiata a H. Careyho. Pôvodcom tejto teórie bol americký ekonóm H. Carey. Hodnotu v jeho chápaní určuje množstvo práce, ktoré usporí ten, kto ho výmenou získa. Hospodárske podmienky, pod ktorými chápal rentu /pozemkové vlastníctvo/, zisk /kapitál/ a mzdu /námezdná práca/ nie sú podmienkami sú-ladu. Vyčítal anglickým ekonómom, hlavne Ricardovi, ktorého nazval otcom komunizmu, že zdôraz-ňujú protirečenia medzi jednotlivými triedami a tým vyvolávajú medzi nimi rastúci antagonizmus. Podľa Careyho kapitalizmus prinesie prospech celej spoločnosti a spoločným záujmom robotníkov i kapitalistov jej racionalizácia výroby.
Francúz F. Bastiat chápal kapitalizmus ako spoločnosť, v ktorej neexistujú žiadne ekonomické protirečenia, ale vládne tu harmónia záujmov, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom výmeny služieb. Službu môžu poskytovať len ľudia. Jej veľkosť závisí od námahy, ktorá sa ušetrí tomu, kto službu prijíma. Hodnota je potom vzťah dvoch vymieňaných služieb.
Renta, zisk a mzda
Robotník vykonáva službu tým, že pracuje, za čo dostáva náhradu vo forme mzdy.
Kapitalista pos- kytuje službu tým, že požičaním svojho kapitálu ušetrí druhým námahu spojenú s vytváraním kapitálu, za čo dostáva úrok. A nájomca pôdy svojou prácou a kapitálom zvyšuje úroveň pôdy, za čo dostáva diferenciálnu rentu.
Nevyhnutnou podmienkou pre to, aby sa uskutočnila ekvivalentnosť výmeny služieb a tým vlastne všeobecná harmónia záujmov, je hospodárska sloboda. Bastiat patril k známym obhajcom hospodár-skeho liberalizmu. Všetky ekonomické protirečenia v spoločnosti sú podľa neho spôsobené len zasaho-vaním štátu do výroby. SIMONE DE SISMONDI (1773 – 1842)
V ekonomickej činnosti k ľudskému blahobytu
Zo začiatku sa hlásil k učeniu A. Smitha, ktoré chcel vo svojom diele vyložiť. Po viacerých rokoch, keď sa vrátil do ekonomiky, sa postavil proti klasickej škole, najmä proti Ricardovi. Zmenu jeho názo-rov zapríčinili zreteľné sociálne následky priemyselnej revolúcie, hlavne masové ruinovanie malovýro-bcov, nadvýroba, nezamestnanosť a prvé hospodárske krízy. Sismondi považoval politickú ekonómiu za vedu, ktorá má morálne ciele. Nedotýka sa bohatstva ako takého /ako to chápali klasici/, ale bohat-stva vo vzťahu k ľuďom. Skúma ekonomickú činnosť z hľadiska ľudského blahobytu, preto patrí prob-lém rozdeľovania medzi najdôležitejšie ekonomické problémy.
Nezdieľa optimizmus klasikov a ich vieru v harmóniu kapitalizmu. Bol jedným z prvých ekonómov, ktorý hovoril o existencii dvoch sociálnych tried, bohatých a chudobných, kapitalistov a robotníkov, ktorých záujmy sú neustále vo vzájomnom konflikte.
Príčiny nadvýroby a krízy
Podľa Sismondiho je nadvýroba a kríza spôsobená tromi príčinami:
1. Konkurenčný charakter výroby, ktorý neumožňuje každému výrobcovi poznať trh.
2. Výroba je určovaná nie potrebami spotreby, ale tak, aby kapitál bol zamestnaný ziskovo.
3. Oddelenie vlastníctva a práce, ktoré zvyšuje dôchodky kapitalistov, ale nie robotníkov, ktorí vytvárajú hlavnú masu spotrebiteľov.
Úloha štátu
Sismondi vychádzal z toho, že príčinou nedostatkov je hospodársky liberalizmus, preto je nutná intervencia /zasahovanie/ štátu do hospodárstva. Definoval cieľ hospodárskej politiky ako vytvorenie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou a spojenie vlastníctva a práce. Štát má chrániť obyvateľstvo pred negatívnymi dôsledkami neohraničenej voľnej konkurencie, zastupovať záujem všetkých proti záujmom jednotlivca, spomaľovať rast bohatstva, aby nevznikal nesúlad medzi výrobou a dôchodka-mi, riadiť spravodlivo rozdeľovanie.
Sem patria aj požiadavky sociálneho poistenia a zabezpečovania robotníkov, ich účasť na zisku, skrátený pracovný čas a zákaz práce žien a detí.
Odstrániť oddelenie vlastníctva od práce je podľa Sismondiho možné znovuobjavením nezávislého výrobcu – roľníka a remeselníka, teda návratom k malovýrobe. Všímal si tiež používanie strojov za kapitalizmu. Dokazoval, že vytláčajú robotníkov, spôsobujú nezamestnanosť, prehlbujú protirečenia medzi výrobou a spotrebou; neskracujú pracovný čas, ale ho predlžujú, zhoršujú postavenie robotníkov, nezväčšujú blahobyt.
Tretie krajiny
Sismondi upozornil, že s rozvojom kapitalizmu dochádza k zužovaniu vnútorného trhu. Jediné vý-chodisko videl v zahraničných trhoch, kde ešte prevláda nekapitalistická malovýroba /teória tretích krajín/. Iba na takýchto trhoch môže rozvinutá krajina predať časť výroby, ktorá prevyšuje jej spotre-bu. Iba zahraničnými trhmi vysvetľoval skutočnosť, že Anglicko sa ešte nezadusilo pod bremenom svojho bohatstva. Sismondi hľadal riešenie problému realizácie nie v existencii tretích osôb ako Malt-hus, ale v existencii tretích krajín.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
Prof. Ing. Ľudovít Korček, Drsc. a kolektív: Vývin ekonomického myslenia (stručný prehľad). Esprima, Bratislava 1992.