Cyril-Konštantín životopis

Kategorie: (celkem: 853 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. července 2006
  • Zobrazeno: 3463×

Příbuzná témata



Cyril-Konštantín životopis

CYRIL-KONŠTANTÍN (Filozof) - zakladateľ slovanského písomníctva
učiteľ' (827 Thessaloniké, Grécko - 14. 2. 869 Rím). Otec plk. (drungárius)
Lev, mal 6 súrodencov, brat Metod.

Základné školské vzdelanie získal v rodisku, kde študoval aj na
vysokej dvorskej škole (academia). Bibliotekár chrámu sv. Sofie
a tajomník patriarchu Ignatia, učiteľ filozofie, 851 z poverenia cisára
diskutoval o náboženských otázkach v kalifovom sídle Samare, potom
žil ako pustovník a v kláštore na Olympe, 860 z poverenia cisára učiteľ
v Chersone, od 863 šíril krestanstvo a učil na Veľkej Morave, okolo
867 odišiel do Ríma, kde ochorel, vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril.

Na akadémii ho učili poprední pedagógovia Lev a Fotius, u kt. študoval
všetky filozofické disciplíny (aj geometriu, aritmetiku, astro-nómiu, hudbu).
Okrem gr. a lat. jazyka ovládal od mladostí aj slovanský jazyk (jeho
rodisko, hl. mesto byzantskej provincie Macedó-nia, obývali od 6. stor.
Slovania); žid.-hebrej. abecedu a reč si osvojil pri misii ku Kozarom v Chersone.

Potom, čo odmietol sobáš s bohatou nevestou, kt. mu našiel obl'úbenec
cisárovny Teodory a jeho podporovatel', cisársky nádvorník (logotet) Teoktist,
ho určili za kňaza. Z miesta bibliotekára odišiel do kláštora, po pol roku prijal
učiteľskú stolicu. Jeho druhé utiahnutie sa z verejného života, pustovníctvo
a pobyt v kláštore na Olympe (s bratom Metodom), malo politické pozadie
- 856 sa cisárovna Teodora musela vzdať vlády a nádvorníka Teoktista
zavraždili.

Svoju učenosť preukázal v mnohých náboženských diskusiách i vlastnou
literárnou tvorbou (zachovala sa iba v zlomkoch). Ako učiteľ sa zúčastnil
na polemikách s ikonoklastmi, kt. odmietli preukazovat úctu sv. obrazom.
V Samare bol hl. rečníkom v diskusii o trojjedinom bohu, kt. Agaréni
(Saracéni, mohamedáni) neuznávali, a dokázal, že dobre ovláda aj islamský
korán. U Kozarov diskutoval s ich kaganom a židmi o Trojici. Tu údajne
našiel pozostatky pápeža-mučeníka sv. Klimenta. Po návrate z Chersonu
napísal pochvalnú reč a hist. rozpravu o nájdení jeho ostatkov (Slovo), ako
i hymnus na počesť sv. Klimenta spievaný pri hľadaní jeho ostatkov.
Upravené sa zachovali v tzv. Chersonskej legende (Reč Konštantína-Cyrila
o prenesení ostatkov presláveného Klimenta).

Na žiadosť cisára Michala III. aj napriek chorobe a únave súhlasil s
cestou na Veľkú Moravu, o čo žiadalo veľkomoravské knieža Rastislav
(s bratom Metodom tam šli ako učitelia, kt.

ovládajú slovanský jazyk).
Sám zložil slovanské písmo (hlaholiku), do slovanského jazyka preložil
evanjelium sv. Jána. R. 863 prišiel na Veľkú Moravu, kde preložil ďalšie
potrebné bohoslužobné knihy. Zakrátko sa dostal do sporu s trojjazyčníkmi,
predovšetkým franského pôvodu, kt. uznávali, že bohoslužby sa môžu konať
iba v 3 jazykoch - hebrej., gr. a lat., na Veľkej Morave presadzovali lat. rítus
a jeho prostredníctvom i franský politický vplyv. Vychoval viacero učeníkov
a po 40 mesiacoch (presnejšie asi za 4 roky) s nimi odišiel, aby ich dal
vysvätiť, pravdepodobne v~sídle najbližšieho záp. patriarchátu Aquilei.
Cestou sa zastavil v Blatnohrade u slovanského kniežata Koceľa, kt. si
obľúbil slovanské knihy. V Benátkach pokračoval v diskusiách s trojjazyčníkmi.
Pápež Mikuláš I. ho pozval na návštevu .Ríma. Tam odovzdal už novému
pápežovi Hadriánovi I I. (od 14. 2. 867) ostatky sv. Klimenta, vstúpil do
kláštora, kt. po ňom pomenovali a v ňom ho i pochovali.

Pred cestou na Veľkú Moravu zostavil hlaholské písmo, kt. malo 38
písmen zachytávajúcich všetky hlásky v slovanskom jazyku. Graficky
vytvoril hlaholiku z prvkov kurzívy a niekt. orientálnych písem, najmä
hebrej.-samaritánskych a koptských. Hlaholskou abecedou vytvoril aj
novú číselnú sústavu nezávislú od gr. Od konca 9. stor. hlaholské písmo
postupne vytláčala cyrilika, kt. čisto slovanské fonémy prevzala z hlaholiky
a dodnes ju používa väčšina Slovanov.

Počas príprav cesty na Veľkú Moravu preložil už v Byzante tie časti evanjelií,
kt. sa čítali pri omšiach na nedele a sviatky: Po gr. napísal osobitný traktát, kde
vysvetlil zásady svojho prekladu evanjeliára do slovanského jazyka (slovienčiny)
usiloval sa predovšetkým o zrozumi-teľnosť a o správne vystihnutie zmyslu,
pričom porovnával zmysel gr. slova so slovanským a skúmal ich rezonanciu
aj vo sfére citovej a estetickej, čo si vyžadovalo dokonalé ovládanie slovienčiny.
Ešte v Byzante preložil aj najpotrebnejšie liturgické texty nielen byzantského,
ale aj záp. rímskeho obradu; s ohľadom na pomery na Veľkej Morave
uprednostnil záp. obrad. Nepreložil lat. omšový text, ale tzv. liturgiu sv.
Petra, t. j. gr. preklad rímskej omše sv. Gregora, kt. používali Gréci v
Cyrilike. Pred príchodom na naše územie preložil aj žalmy a spovedné
formuly. Na Veľkej Morave pokračoval v prekladateľskej práci, no
už s pomocou spolupracovníkov. Najprv preložil zvyšné texty 4 evanjelií
na oslavu čoho napísal pamätnú báseň Proglas, vyzývajúcu národy aby
dbal o knihy napísané vo svojom jazyku.

Ako preložené sa v ňom spomínajú
aj diela Apoštol a Proroci, z čoho vyplýva, že preložený bol aj Lekcionár
(čítania pred evanjeliom) a výber čítaní zo Starého zákona. Doplnili sa aj
preklady omšovej liturgie, spovedných formúl a žalmov (Žaltár). Ešte počas
jeho života preložili ďalšie, bližšie neznáme texty Starého zákona.

Vynájdením slovanského písma a literárno-prekladateľskou činnosťou
stal sa zakladateľom slovanského písomníctva. Celá jeho činnosť, aj ked'
vychádzala z náboženských pohnútok, otvára moderný kult. vývoj všetkých
slovanských národov a má významný zástoj aj v našej socialistickej súčasnosti.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?