Čína a zaujímavosti o Číne

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 9477×

Příbuzná témata



Čína a zaujímavosti o Číne

História Číny

2000 p.n.l. - centralizovaný štát
izolácia - Čínsky múr
vynájdenie obrázkového písma
úradníci a kňazi - vláda v štáte
objavy - kompas, pušný prah, papier, hodváb, keramika, porcelán...
rozvoj filozofie - 600 p.n.l - zlatý vek čínskej filozofie

Vývoj Čínskej ľudovej republiky:

1.10. 1949 Víťazstvo komunistov v prvej občianskej vojne (1945-49), Mao Ce-tung vyhlásil v Pekingu Čínsku ľudovú republiku
1.3. 1950 Čankajšek zakladá na Tchaj-wane Čínsku republiku
30.9. 1954 Roztržka ČLR so ZSSR
27.4. 1959 Odstúpenie Maa po stroskotaní hospodárskej politiky "Veľkého skoku vpred". Marec 1959 Krvavé potlačenie povstania v Tibete (1950 obsadené čínskymi vojskami). Útek Dalajlámu do Indie. Koniec 1965 Začiatok tzv. kultúrnej revolúcie (do 1969), vlna teroru a čistiek študentských Červených armád. 26.10. 1971 ČLR členom OSN, vylúčenie Tchaj-wanu
28.4. 1982 Nová ústava, zahajuje reformy modernizácie a liberalizácie politiky a hospodárstva. 2.8. 1984 Britsko-čínska zmluva o navrátenie korunnej kolónie Hongkongu Číne k 1. 7. 1997
4.6. 1989 Masaker na námestí Nebeského pokoja v Pekingu (3000 mŕtvych) rozbil demokratizačné hnutie. Apríl 1993 Zmluva medzi Čínou a Tchaj-wanom o pravidelných konzultáciách. September 1993 Čína a India sa zaviazali k mierovému riešeniu otázky hraníc v Himalájach (priebeh hraníc od r. 1982 sporný)
Október 1993 Dohoda s Vietnamom o mierovom urovnaní pohraničných konfliktov trvajúcich od r. 1978
1994-1996 Podzemné atómové výbuchy v oblasti jazera Lobnor. Naposledy 29.7. 1996. September 1994 Čína a Rusko sa zriekli používania atómových zbraní ako prví. Priebeh hraníc bol dohodnutý zmluvne. 1.7.1997 Čína prevzala bývalú britskú korunnú kolóniu Hongkong, zaručuje kapitalistický vývoj na 50 rokov.
Čína a súčasnosť

Čína je ľudová republika, čínsky sa nazýva Zhonghua Renmin Gongheguo, je to štát vo východnej Ázii s prístupom k okrajovým moriam Tichého oceánu, bez Tchaj wanu 9 560 980 km štvorcových, čo ju robí tretím najväčším štátom na svete. Hustota zaľudnenia je 124 ľudí na km štvorcový, má 1 182 mil. obyvateľov, úradný jazyk je čínština, menová jednotka je Renminbi yuan (žen-min-pijüan) =10 jiao (ťiao) = 100 fenov. Hlavné mesto je Peking s 5,8 miliónmi obyvateľov.

Čína je najľudnatejší štát sveta. Číňania tvoria 91,9% obyvateľov. Pôrodnosť 2,1%, úmrtnosť je 0,63 %. Rodina má priemerne 3,96 členov. Dĺžka života u mužov je 67 a u žien 71. Deti do 15 rokov tvoria 27% populácie, negramotných je 15,9% obyvateľov.

- 2 -

Od roku 1979 rozpustenie hospodárskych komún, podpora individuálneho podnikania, prístup cudzieho kapitálu, zvláštne ekonomické zóny. Hrubý národný produkt 370 USD na obyvateľa. Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva činí 59,7% z čoho 66,7% pracuje v poľnohospodárstve, vytvára 27% hrubého domáceho produktu. Obrába sa 10,1% územia, 41,7% pastviny, 13,2 zalesnené. Základnou plodinou sú obilniny, ryža, pšenica, kukurica a zemiaky, sója, podzemnica olejná , sezam, cukrová repa i trstina, bavlník, čajovník, tabak. Intenzívny chov ošípaných, hydiny, dobytok, ovce, kone. Poľnohospodárstvo zaisťuje potravinovú sebestačnosť. Čína trpí nedostatkom surovín, ťaží sa hnedé a čierne uhlie, železo, vzácne kovy, soľ, ropa, zemný plyn, zlato, pyrity a ortuť. Tradičný potravinársky, textilný, hutnícky, strojárenský, chemický a elektrotechnický priemysel. V roku 1991 vyrobené 67,2mil. ton železa, 70,4 mil. ton ocele, 302 mil. ton cementu, 40,1 mil. ton priemyslových hnojív, 26,2 mil. televízorov, 36,3 mil. bicyklov, 78,4 mil. ton cukru. Čína má svoj vlastný jadrový a raketový potenciál a podieľa sa na kozmickom výskume. Dopravná sieť zahŕňa 53 000 mil. km železnic,1 mil. km ciest a 109 200 km vodných ciest.

Charakteristika Číny:

Oficiálny názov Čínska ľudová republika, rozkladá sa na 9 572 405 km2 (vrátane Hongkongu). Pri poslednom sčítaní ľudu, ktoré sa uskutočnilo v júli roku 1997 bolo spočítaných 1 228 506 889 obyvateľov, čo je asi 128 obyv./km2 (vrátane Hongkongu a Macaa). Hlavné mesto je Peking, s aglomeráciou 12 510 000 obyvateľov. Mena je jüan, je to nová mena. 1 jüan = 10 jiao/ťiao = 100 fenov. Úradná reč je čínština, v autonómnych oblastiach i príslušný miestny jazyk. Územné členenie: 23 provincií, 3 samosprávne mestá, 1 zvláštna administratívna oblasť Hongkong a 5 autonómnych oblastí. Najväčšie mesto: Šanghaj - 13 342 000 obyvateľov
Najdlhšia rieka: Chang Jiang - 5 520 km
Najvyšší vrchol: Mount Everest (Qomolangma Feng), ktorý meria 8 848 m. Najnižší bod: - 154 m (Turfanská preliačina, Turpan Pendi)

Čína sa rozkladá asi na pätine ázijského kontinentu. Čína je po Kanade a Rusku tretím najväčším štátom na svete. Žije v nej najviac obyvateľov na Zemi. Každý deň sa tu narodí okolo 50 000 detí. Čína leží v západnej pacifickej oblasti východnej Ázie a väčšina jej plochy spadá do mierneho pásma. Na východe a juhovýchode je obklopená Tichým oceánom, na juhu a juhozápade Indočínskym polostrovom a Indopakistanským subkontinentom a na západe a severe Turkestanom a Sibírou. Prírodné podmienky

Hranica medzi vnútornou a vonkajšou Čínou je už niekoľko storočí prakticky nemenná.

Pre vnútornú Čínu je charakteristické usadlé, často závlahové intenzívne poľnohospodárstvo,
vysoká hustota osídlenia a absolútna prevaha hanského/chanského obyvateľstva. Vonkajšia Čína je vhodnejšia pre chov dobytka, kombinovaný s nezávlahovým poľnohospodárstvom alebo doplnkovými poľnohospodárskymi oblasťami (napr. v oázach). Väčšinu obyvateľstva tvoria tradičné pastierske národy - Mongolovia, Tibeťania a turkické národy. V posledných
- 3 -

dvadsiatich až tridsiatich rokoch však i do vonkajšej Číny smeruje predovšetkým z politických dôvodov riadená hanská imigrácia. Čína je hornatá zem - pohoria, náhorné plošiny a pahorkatiny pokrývajú približne dve tretiny jej povrchu (asi 68 % povrchu Číny leží v nadmorskej výške nad 1000 m, iba 16 % pod 500 m). Asi 43 % povrchu pokrývajú pohoria, 26 % tvoria náhorné plošiny a ďalších 19 % zaberajú panvy s prevažne zvlneným povrchom. Fyziograficky sa dá povrch Číny rozdeliť na niekoľko veľkých geografických oblastí:
1. severozápad - táto oblasť zahŕňa dve panvy: Džungarskú na severe a Rarimskú na juhu Xinjiangu a pohorie Tian Shan. Džungarská panva má rozsiahle plochy piesočnej a kamenistej púšte a podporuje závlahové poľnohospodárstvo. 2. Mongolské pohraničie - oblasť severostrednej Číny vyplňuje hlavne Vnútromongolská náhorná plošina s piesočnými kamennými a štrkovitými púšťami, súhrnne známymi ako Gobi. 3. Severovýchod - historické územie Mandžuska východne od Veľkého Chinganu zahrňuje Mandžuskú nížinu a s ňou hraničiace vrchoviny. Nížina má rozsiahle oblasti úrodných pôd, vrchoviny sú pahorkaté až hornaté s početnými širokými údoliami a miernymi svahmi.
4. Severní Čína - táto oblasť leží medzi mongolským pohraničím na severe a údolím Chang Jiangu na juhu a pozostáva z niekoľkých charakteristických topografických útvarov. Severočínska nížina je dôležitou poľnohospodárskou oblasťou s najrozsiahlejšou plochou obrábanej pôdy v ČLR. Juhozápadne ležiace horstvá strednej Číny tvoria impozantnú bariéru medzi severnou a južnou Čínou. 5. Južná Čína - oblasť zahrňuje údolie Chang Jiangu a topograficky rozmanité oblasti na juh od nej. Údolie Chang Jiangu sprevádza rad kotlín a nížin s úrodnými pôdami, ktoré križujú vodné cesty - umelé i prirodzené - a ktoré sú posiate množstvom jazier. Sichuanská panva na západe tvorí pomerne izolovanú oblasť pahorkatého terénu. Je známa intenzívnym terasovým poľnohospodárstvom. 6. Qinghaisko - tibetská náhorná plošina - zaberá najvzdialenejší juhozápad Číny. S priemernou nadmorskou výškou 4510 m je najvyššou náhornou plošinou na svete a so svojou plochou 2,3 miliónov km2 patrí i k najväčším. Tvorí vrchol topografického "schodišťa" Číny.

Plošina je pokrytá jazerami a mokraďami a pramenia tu rieky Indus, Ganga, Brahmaputra, Mekong, Huang He, Chang Jiang. V pohraničí Číny, v Tibetskej autonómnej oblasti sa rozkladá horský masív Himaláje, v ktorom sa na pomedzí Číny a Nepálu vypína najvyšší štít - Mount Everest (8 848,13 m). Na hraniciach medzi AO Xinjiang a Kašmírom leží horstvo Karakorum s priemernou nadm. výškou 6000 m a druhým najvyšším vrcholom na svete Qogir (8 611 m). Od vých. časti Pamíru prebieha k západu cez AO Xinjiang i Tibet ďalšie mohutné pásmo Kunlun a zasahuje až do provincie Qinghai. Priemerná nadm výška je 6000 m, a známym štítom Kongur (7 719 m). Hory Tian Shan tvoria 8 rovnobežkových pohorí s priemernou výškou hlavných hrebeňov 4 500m. Horské pásmo Gangdise s priemernou výškou 6000m pretína juhoz. časť Tibetu. V provincii Qinghai leží Bayan Har s nadm. výškou v priemere 5-6000 m. Hory Hengduan v záp. Sichuanu a Yunnanu s priemernou výškou 2-6000m a najvyšším bodom Gongga (7 556 m) sú menej známe. Ďalšie pohoria : Altay Shan, Qin Ling, Changbae, Da
Hinggan Ling, Nan Ling, Qilian, Xiao Hinggan Ling, Wu Yue, Hua Shan, Tai Shan, Song Shan, Heng Shan, Wutai Shan, Putuo Shan, Jiuhua Shan a Emei Shan. - 4 -

Klimatické podmienky:

Väčšina zeme leží v miernom a subtropickom pásme, najjužnejšie oblasti zasahujú do tropického pásma, veľhorské oblasti na západe zeme majú vysokohorské podnebie. Určujúci vplyv na čínske podnebie má monzúnová cirkulácia. Najvyššie teploty na území ČLR sa vyskytujú v oblasti Turpanu, kde je najnižšie položené miesto v zemi - jazero Aydingkol 154 m pod úrovňou morskej hladiny. Denná priemerná teplota presahuje 40°C. V lete môže teplota na púšti stúpnuť až na 38°C a v noci klesnúť na -34°C. Najchladnejšie kraje ležia na severe a severovýchode. Vo vnútornom Mongolsku, v okresu Hailar, majú priemerné teploty v januári -27,7°C. Trvanie a ráz ročných období v jednotlivých častiach Číny sú rozdielne. Líši sa i množstvo zrážok. Ich prevažnú časť prinášajú letné monzúny od východu a juhovýchodu a smerom do vnútrozemia ich ubúda. Toto nerovnomerné množstvo zrážok v priebehu roka spôsobuje na jednej strane opakovane záplavy, na druhej strane zase katastrofálne suchá. Rastlinstvo a živočíšstvo:

Čína má zo všetkých zemí najväčšiu variabilitu živočíšnych i rastlinných druhov. Žije tu do 2000 druhov terestrických obratlovcov t.j. viac ako 10 % z celkového svetového výskytu. Domov tu majú vzácne druhy zvierat, napr. panda veľká, zlatá opica, biely jeleň, čínsky riečny delfín, čín. aligátor atď.

V Číne rastie viac ako 7 000 druhov drevín, z toho 2 800 druhov stromov, niektoré sa inde nevyskytujú, napr. metasekvoje, určité druhy cyprusa, jedle, červeného smreka aj. Snaha o ochranu národných zoologických i botanických zdrojov viedla v Číne k vytvoreniu 793 prírodných rezervácií s celkovou plochou viac ako 71 mil. ha. Úspechom je, že do súčasnej doby sa podarilo v Číne zachovať viac ako 60 druhov zvierat, ktorým hrozilo vyhynutie.

Náboženstvo

V Číne žije asi 58% obyvateľov bez vyznania, 30% ľudí verí v taoismus a konfuciánstvo, 8 % je budhistov a 2,5 % je moslimov. Snáď najhlbší vplyv malo v Číne konfuciánstvo, oficiálna ideológia čínskej ríše po mnoho storočí; ujalo sa i v ďalších zemiach Ďalekého východu. Konfuciánstvo je však v Číne chápané predovšetkým ako filozofické učenie, nie ako náboženstvo. Taoismus sa na rozdiel od konfuciánstva sústreďoval na vzťah človeka k prírode. Za základný princíp bytia i chovania je považovaná "cesta", čínsky dao (tao).Taoismus ovplyvnil čínske umenie a literatúru, zvlášť poéziu, a mal veľký význam pre obyčajných ľudí, ktorým poskytoval možnosť úniku zo všedného, neradostného bytia.
Budhizmus sa dostal do Číny z Indie, rýchlo sa rozšíril a prijal celú radu domácich prvkov. Ústrednou myšlienkou budhistov je poňatie života na zemi ako utrpenie. Vyslobodenie z kolobehu znovuzrodenia, teda nirvány, môže dosiahnuť ten, kto prestane lipnúť na živote, vzdá sa túžob a prianí, ktoré ho zvádzajú zo správnej cesty. Islam je v Číne najviac vyznávaný v Ujgurské AO Xinjiang a Huiské AO Nigxia. Islam putoval do Číny okolo polovice 7. stor. spolu s arabskými obchodníkmi po Hodvábnej ceste. Tu našiel mnoho stúpencov, ktorí sa od ostatného čínskeho obyvateľstva líšia dodržovaním rôznych zvykov, spojených s vierou. - 5 -

Zaujímavosti


Čína usilovne rozvíja svoj vesmírny program. Číňania usilovne rozvíjajú svoj vesmírny program. Od vyslania prvej vesmírnej lode Šen-žu do kozmu v novembri 1999 vypustili teraz svoju v poradí už tretiu loď „Šen-žu III“ a usilovne sa pripravujú na vyslanie ľudskej posádky. Vesmírnu loď „Šen-žu III“ vyniesla do vesmíru nosná raketa „Dlhý pochod II“. Na palube boli figuríny astronautov a prístroje simulujúce metabolizmus. Takisto sa overila funkčnosť záchrannej kapsuly. Štart kozmickej lode i jej uvedenie na obežnú dráhu prebehlo bez problémov. Svedkom najnovšieho úspechu čínskej technológie bol i prezident Ťiang-Ce-Min. Aj tento let bol pre Čínou prípravou na vstup do vesmírneho klubu krajín, ktoré zvládnu vyslať ľudí do vesmíru. Zatiaľ to dokážu len Rusi a Američania.

Podľa oficiálnych správ Pekingu už prebieha tréning prvých astronautov. Peking hodlá uskutočniť kozmické lety s ľudskou posádkou do roku 2005 a potom chcú poslať človeka na Mesiac. Jazyk:

Hlavným jazykom je čínština. Patrí k najstarším jazykom sveta. Vyvíjala sa vplyvom rôznych historických okolností na severe a juhu odlišne. Rozdiely medzi severnými dialektami nie sú také veľké ako medzi južnými, ktoré sú stále častejšie považované za samostatné čínske jazyky. Tieto jazyky sa často medzi sebou líšia nielen výslovnosťou, ale i gramatikou, a na -
priek tomu, že používajú čínske znakové písmo, doplňujú ho v rade prípadov i vlastnými znakmi. Najrozšírenejší z čínskych jazykov je tzv. mandarínština, severná čínština, na ktorej základe bola vytvorená moderná štandardná čínština. Väčšina obyvateľov južnej Číny sa však štandardnú čínštinu učí takmer ako cudzí jazyk. Písmo:

Čínske znakové písmo malo bezprostredný vplyv na vývoj kultúry, vzdelanosti a najmä výtvarného umenia nielen vo vlastnej Číne, ale i v ďalších zemiach. Najstaršia dochovaná podoba čínskych znakov pochádza z vešteckých kostených doštičiek, korytnačích pancierov a bronzov (14-11. st. pr.n.l.). Pokusov o zjednodušenie či reformu čínskeho písma bolo mnoho. Najdôležitejšia reforma prebehla v 50. a 60. rokoch 20 stor., kedy bol uverejnený zoznam 2 238 zjednodušených znakov. Na konci 50. rokov bola vypracovaná nová prepisová abeceda, používa sa nielen v Číne, ale tiež napr. v zahr. oznamovacích prostriedkoch. V r. 1960 bol vydaný stredne veľký slovník, obsahujúci 56 000 hesiel. Odhaduje sa, že vzdelaní ľudia v súčasnosti používajú 6-8 000 znakov, na čítanie novín a časopisov je potrebné poznať 2-3 000 znakov. Čaj:

Čína je krajina s najstaršou čajovou tradíciou, ktorá siaha pravdepodobne tisícročia do minulosti (aj keď sú teórie, podľa ktorých je skutočná pravlasť čaju Barma). Číňania pripisujú objav čaju cisárovi Šen-nungovi (2737 - 2697 p. n. l.), ktorý vraj pri meditáciách v lese
- 6 -

náhodou objavil spôsob prípravy čaju. Vo svojej Lekárskej knihe, zachovanej vďaka neskoršiemu prepisu, hovorí o bylinkách horký t'u a čcha, ktoré by mohli byť čaj, i keď sa hovorí skôr o medicínskom použití.
Ďalšou postavou, vďaka ktorej sa dochovala zmienka o čaji, bol legendárny historik Lao-c' (600 - 500 p. n. l.). Šálku čaju mu vraj podal jeho žiak. Najkrajšia, aj keď trochu morbídna legenda o čaji má indický pôvod. Svätý Dharum, alias Bodhidharma, prišiel do Číny v roku 519 p. n. l. učiť duchovným cestám. Priblížiť k bohu sa chcel pôstmi a bdením.

Raz, vyčerpaný modlitbami, zaspal. Keď sa zobudil, bol nešťastný a nahnevaný. Zo spánku obvinil svoje viečka, ktoré si šmahom ruky odrezal a zahodil. Na druhý deň na mieste, kam dopadli viečka, vyrástol krík. Keď si z jeho lístkov pripravil nápoj, zrazu nepotreboval spať. Ďalšia zmienka o čaji je z medicínskeho slovníka z roku 350, ktorá už korektne opisuje zber lístkov a prípravu čaju. Prvý presný popis prípravy čaju však pochádza z neskoršieho obdobia. Chang I. z dynastie Wei (386 - 535) píše: "Listy sa trhajú a lisujú do placiek v oblastiach medzi provinciami Chu-pei a S'čchuan, placky sa sušia až sčervenajú, tlčú sa na tenké kúsky, pridá sa cibuľa, zázvor a pomaranč." Takýto čaj sa podobal skôr na polievku. V piatom storočí už funguje obchod s čajom, ale medzi ľud začal čaj prenikať až v 7. a 8. storočí. Po celej krajine čajovne a obľuba čaju nadobudla priam kultové rozmery. V roku 780vychádza čajová biblia - kniha Ch'a Ching, ktorú napísal Lu Yu, ktorá je komplexným pohľadom na pestovanie, spracovanie a prípravu čaju. Mení sa i príprava - placka sa rozmrví, praží nad dreveným uhlím a rozotrie na prášok. Prestali sa používať aromatické ingrediencie, aby vynikla jemná chuť. Čaj sa postupne stával najvýznamnejším exportným artiklom. Začiatkom 8. storočia sa dostáva do Japonska a Mongolska. V 10. storočí sa po päťdesiatročnom období úpadku pozviechala aj čajová kultúra. Z tohto obdobia pochádza aj dokonalý čajový porcelán, ktorý má dnes obrovskú hodnotu. Najhodnotnejší porcelán však pochádza z obdobia dynastie Ming (1368-1644).
V roku 1676 začala Východoindická spoločnosť obchodovať s Čínou. Najžiadanejší tovar, ktorý sa vyvážal do Európy, bol hodváb a čaj. Obchod s čajom na čínskej strane kontroloval obchodný cech ko-hong. V roku 1834 skončil dovozný monopol Východoindickej spoločnosti a Čína začala obchodovať s celým svetom. Až do polovice 19. storočia Čína de facto ovládala obchod s čajom. Potom objem poklesol (India a Cejlón mali modernejšie technológie a lepší marketing), ale kvalita zostala.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?