Charlotte Bronteová Jana Eyrová
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 3853×
Příbuzná témata
Charlotte Bronteová Jana Eyrová
Jana Eyrová už ako malé dievčatko osirela. Po smrti jej rodičov si ju zobral do opatery strýko Reed. Strýko po ťažkej chorobe onedlho zomrel, no ešte na smrtelnej posteli si vynútil od svojej manželky súhlas, že bude Janu opatrovať. Pre pani Reedovú je Jana veľkým bremenom no nakoniec súhlasí. Dievča bolo veľmi tiché, chudé, ustrašené pretože cítilo že je v dome nevítané. Sesternice ju stále urážali a bratranec John na ňu žaloval a často ju bil. Bolo to pre ňu ťažké obdobie. Raz večer ju John uvidel pri čítaní knihy a znova ju začal biť, pričom si Jana rozbila hlavu. Keď zbadala krv niečo sa v nej vzbúrilo, začala kričať a bratranca biť. Na ten krik sa zbehli všetky slúžky aj pani Reedová a Janu zavreli do tmavej chladnej miestnosti v ktorej zomrel jej strýko. Vplyvom chladu, strachu a hádam aj straty krvi v izbe omdlela. Zavolali k nej lekára, ktorý sa dozvedel aký má v rodine neradostný život. Po tomto rozhovore navrhol pani Reedovej aby ju poslala do internátnej školy. Tá to s veľkou radosťou urobila a tak Jana vo svojich desiatich rokoch odišla do Lowoodskej školy. Bol to chudobný ošarpaný sirotinec na ktorý prispievali bohatí ľudia. Dievčatá nosili zaplátané rovnošaty, žili v chladných izbách a častokrát dostali jedlo len raz za deň. V týchto zlých podmienkach mnohé ochoreli a zomreli. Jana tu prežila osem rokov. Šesť rokov ako žiačka a dva roky ako učiteľka. Nechcela tu zostať navždy a tak si vo svojich osemnástich rokoch podala inzerát na prácu vychovávateľky. Zanedlho jej prišla odpoveď od pani Fairfaxovej na opatrovanie malého dievčaťa. Veľmi rada prácu prijala a tak z Lowoodu odišla pracovať do Thornfieldu. Keď tam docestovala zbadala pred sebou veľké panstvo. Privítala ju veľmi milá staršia pani, ktorá jej vysvetlila, že sa má starať o malú Adelku o ktorej sa Jana neskôr dozvedela, že jej opatrovateľom je pán Rochester. Adelka si Janu rýchlo získala, lebo bola veľmi milá prostoreká a mala ju rada. Plynuli dni a Jana sa postupne zžívala s domom aj jeho obyvateľmi, ten občas akoby ju prepadol zvláštny nepokoj, a to vtedy keď z podkrovia začula čudné zvuky a zvláštny smiech. Myslela si že sa to smeje jedna zo slúžok a po pár týždňoch na to zabudla. Raz v jeseň sa vybrala do neďalekej dediny a na spiatočnej ceste zbadala na koni postavu muža popri ktorom bežal pes. Bolo už šero a na ceste bola poľadovica, kôň sa pšmykol a pán spadol na zem. Jana mu pribehla na pomoc a dala sa s ním do reči.Pán mal okolo štyridsať rokov , nebol pekný, no mal zaujímavé črty tváre. Keď mu pomôhla, rozlúčili sa a každý šiel svojou cestou. Jana sa vrátila ale v dome bolo nezvyčajne rušno, dozvedela sa že sa z ciest vrátil pán Rochester a že sa zdrží pár dní. Po večeri si ju dal zavolať aby videl kto sa stará o Adelku. No na prekvapenie v nej spoznal dievča spred pár hodín. Na jeho otázky mu odpovedala stručne a zdvorilo. Postupne sa zbližovali a spoločné večerné rozhovory sa pre nich stali samozrejmosťou. Jana si začala uvedomovať, že sa s ňou niečo deje, že sa v nej prebúdzajú city, ktoré nepozná, uvedomila si že sa zaľúbila. Po pár mesiacoch domáci pán odišiel a zanedlho sa vrátil aj s veselou spoločnosťou. Prišli s nim páni a mladé pekné dámy. Jana si všimla že jednej z nich sa pán Rochester páči a začala žiarliť. Zvlášť potom ako jej raz povie, že sa chce onedlho oženiť. Je z toho sklamaná a v tom jej príde správa, že jej teta, ktorá si na ňu doteraz nespomenula je na smrtelnej posteli volá ju k sebe. Vypýta si povolenie a odchádza. Srdečne ju privíta len slúžka a v krátkosti jej povie, že John zomrel na následky hýrivého života a sesternice sú stále slobodné. Teta aj keď na posteli, no stále k nej prechováva nevraživé pocity. Nemá čisté svedomie a Janu si dala zavolať kvôli listu od jej strýka Eyra, ktorý je bezdetný žije na Madeire a chce si Janu adoptovať. Pani Reedová po čase zomrie, rodina ju pochová a Jana sa po pár mesiacoch vracia späť do Thornfieldu. Pán Rochester ju srdečne privíta a s radosťou jej ukazuje svadobný koč. Jana si myslí, že ľúbi inú a preto sa mu snaží vyhýbať. On sa jej vyzná zo svojich citov a Jana aj keď tomu najskôr nemôže uveriť je veľmi šťastná. Narýchlo sa dohodnú na svadobnom obrade, pobalia si batožinu a hneď po obede chcú odcestovať. V kostole sa objavia dvaja muži a prerušia obrad s tým, že prezradia veľké Reedovo tajomstvo. Že sa nemôže oženiť pretože v Thornfielde žije jeho žena. Jana zbledla a nezmôhla sa na slovo a pán Rochester nič nepoprel no celý rozrušený volal ich aby sa išli pozrieť akú má ženu. Všetkým sa naskytol zúfalý pohľad, v podkroví žila šialená, zúrivá žena, ktorá ani nevedela čo sa deje. Jana si vo svojej čistote a spravodlivosti uvedomila, že musí odísť, že tam dlhšie nemôže zostať. Hneď ráno nasadla na koč a dala sa zaviesť neznámych krajov. Tu na rázcestí vystúpila. Ocitla sa bez peňazí v cudzom kraji. Tri dni blúdila hladná prechorená a keď už bola na konci so silami zaklopala na osamelý dom. V dome bola pani a dve mladé dámy.
Pani si myslela že je žobráčka, tak ju vyhnala. Vysilená zostala sedieť pri dome kde ju našiel mladý kňaz, brat tých mladých a zobral ju do domu. Vyliečili ju dali jej jesť a keď vyzdravela stala sa im spoločníčkou. Prišli na to že je vzdelaná a tak jej ponúkli miesto učiteľky v tamojšej škole. Jana pracovala v škole vzdelávala sa a stretávala sa so svojimi novými známimi. Keďže krásne maľovala mladý kňaz si jej kresby rád prezeral. Raz zbadal na jednej z nich meno Jana Eyrová odtrhol si ten kúsok papiera a rýchlo odišiel. Uvedomil si že strýko ktorý im zomrel na Madeire a poručil všetok svoj majetok neznámej príbuznej je práve Jana Eyrová. Keď sa to Jana dozvedela nakázala notárovi aby celé dedičstvo rozdelil na štyri diely a spravodlivo sa podelila s Johnom a jeho sestrami. Mladému kňazovi sa jej počínanie a povaha páčili a požiadal ju o ruku a zároveň aby s ním odcestovala na misie do Afriky. Bola v rozpakoch a nechcela ho klamať, no ani seba, pretože vedela že ju nemiluje, že potrebuje len spoločníčku. A ešte väčšmi si uvedomila že stále miluje pána Rochestera a že by o ňom rada niečo vedela. Keď John odcestoval, odcestovala aj Jana. Celá vzrušená no so zvláštnou predtuchou prišla do Thornfieldu. Pred domom zastala vo veľkom údive. Vlastne to boli len vyhorené zrúcaniny. Od krčmára sa dozvedela, že hneď po ich nevydarenej svadbe vypukol v dome požiar. Domáci pán zachraňoval služobníctvo no ženu sa mu nepodarilo zachrániť. Vyšla na strechu, skočila dolu a zabila sa. Na pána Rochestera padol horiaci trám. Prišiel o oko, na druhé čiastočne oslepol a museli mu amputovať časť ruky. Vysvetlil jej že sa presťahoval do druhého domu aj s pomocníčkou a sluhom a že tam žije veľmi utiahnuto. Jana sa už nemôhla dočkať, kedy svojho milého pána uvidí a tak hneď bežala za ním. So slúžkou sa dohodla aby ju k nemu pustila, hoci on návštevy nechcel prijímať. Zbadala ho sedieť v kresle a keď sa mu prihovorila od dojatia si myslel že sa mu sníva. Milovala ho viac ako svoj život a on miloval ju no nemôhol od nej žiadať aby sa k nemu pripútala. Postupne ho presviedčala o svojich citoch až ju nakoniec požiadal o ruku. Zosobášili sa a boli šťastní že sú konečne spolu. Jana napísala svojim sesterniciam s ktorými sa každoročne navštevujú. Písala aj Johnovi do Afriky. Neskôr sa dozvedela že John následkom choroby na misiách zomrel. Pánovi Rochesterovi sa postupne vrátil zrak a onedlho držal v náručí svojho milovaného syna.