Charakteristika vývinu svetovej literatúry po roku 1945

Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)



Charakteristika vývinu svetovej literatúry po roku 1945

Charakteristika vývinu svetovej literatúry po roku 1945.

Koniec druhej svetovej vojny. Podpísanie mieru medzi USA a Japonskom. Rozdelenie sveta na východ a západ. Tak isto sa delí aj literatúra. 1953 začína studená vojna, zbrojenie. Vojna vo Vietname, atentát na Kennedyho. Končí vláda Chruščova a nastupuje éra Brežneva. 70-te roky sú poznačené železnou oponou, mimoriadne slabá komunikácia medzi východom a západom. 1987 – prestavba socialistického systému. 1989 – nežná revolúcia, pád Berlínskeho múru. V roku 1991 vznikajú nové štáty.

Americká literatúra po 1945:
JOHN STEINBECK: je predstaviteľ sociálne kritického realizmu. O myšiach a ľuďoch: Hlavnými hrdinami sú dvaja bezdomovci. Veľký, fyzicky statný, ale prostoduchý Lenny Small, ktorý má záľubu v hladkaní jemných vecí. Druhý je jeho “anjel strážny“, priateľ George Milton. Ich snom je zarobiť si trochu peňazí a založiť si vlastnú maličkú farmu, kde by chovali králikov. Dostávajú sa na farmu, kde ich príležitostne zamestnávajú. Žena farmárovho syna začína koketovať s Lennym. Keďže má prekrásne hebké vlasy, ktoré sa Lennymu páčia, nechtiac jej zlomí väz. Nakoniec Lenny uteká, farmári ho hľadajú, pretože ho chcú zlynčovať. George ho nachádza prvý a z milosti ho zastrelí. Ďalšie diela: Ovocie hnevu, Túlavý autobus, Na východ od raja, Zlatý kalich.

JEROME DAVID SALINGER: Napísal psychologický román Kto chytá v žite. Je to rozprávanie sedemnásťročného chlapca Holdena Caufielda, ktorý nie je príliš úspešný v škole. Pred Vianocami ho vyhodia aj z internátnej školy v malom mestečku. Dej tvorí jeho cesta domov, ktorá trvá 3 dni. Holden s ročným odstupom rozpráva tento príbeh. Jeho cesta je plná zmätkov dospievania. Obáva sa okamihu, keď príde domov. Na ceste zažíva mnoho príhod, stretáva sa s ľuďmi a je zhnusený svetom dospelých. Cez postavy nám autor ukazuje pokrytectvo sveta dospelých. Má rád svoju sestričku Phoebe. Domov sa vracia a teší sa iba na stretnutie s ňou. Cez vzťah k nej je bližšie pripútaný k malým deťom. Je to generačná spoveď mladej generácie, v ktorom sa stretáva reálny svet s romantickým snom. Hrdina hovorí slangom mladej generácie, využíva humor.

JOSEPH HELLER: jeho tvorba tvorí kritický prúd v americkej literatúre, využíva prvky absurdnej literatúry. Najväčšiu slávu získal románom Hlava XXII: je to protivojnový, satirický román. Dej je rozdelený do kapitol, ktoré sú označené menami postáv. Odohráva sa počas druhej svetovej vojny na malom ostrove Pianosa.

Kapitoly sú príbehy a epizódy pospájané hlavným hrdinom Yossarianom, ktorý je prítomný od prvých riadkov až po posledné. Miestami sa dejová línia oslabuje, alebo sa niektoré motívy opakujú. Využíva paradox a absurdnosť. Prináša aj svedectvo o ničivosti vojny. Yossarian je vojakom americkej armády, slúži na ostrove Pianosa v Taliansku. Búri sa proti hlave XXII, ktorá je súborom absurdných nariadení a predpisov, ktoré voči sebe nestavajú vojaka a nepriateľa, ale vojaka a vojenskú mašinériu. Yossarian sa snaží vymaniť z područia týchto predpisov a jedinú možnosť záchrany vidí v tom, že musí konať sám a nakoniec dezertuje. Jeho snom je dostať sa do Švédska za dlhonohými blondýnkami. Tieto nezmyselné nariadenia presadzuje plukovník Cathcart, ktorý nezmyselne zvyšuje počet letov. Prelínajú sa tu časové roviny. Autor naznačuje bludisko, v ktorom sa postavy pohybujú. Dej sa koncentruje na malom priestore. Využíva satiru, čierny humor.
Ďalšie diela: Záverečná, Nrbolo mi do smiechu, Bombardovali sme New Haven, Niečo sa stalo, Zisk nad zlato,.

Beat generation: v 60-tych rokoch začína táto generácia vystupovať. 3 významy: zbitá generácia, blažená generácia, generácia tvoriaca v jazzovom rytme. Vystupuje proti vojne, malomeštiactvu, fašizmu a proti konzumnej spoločnosti. Hlásajú slobodu umeleckej práce. Centrom bolo San Francisco. Verše boli určené na deklamovanie za doprovodu hudby. Vychádzali z východných filozofii – motív cesty. Presadzovali tvorenie širokej verejnosti. Silná autobiografickosť, čo verš to dych, opakovanie slov, gradácia, básne majú litanický rozmer.

JACK KEROUAC: napísal takzvanú Bibliu beatnikov – román Na ceste. Je to autobiografický román. Autor ho vytvoril bez interpunkcie, automaticky. Je to reportážny záznam dojmov, názorov a myšlienok, ktoré hlavná postava – Sal Paradise, nazhromaždil počas štyroch ciest po Amerike. Snaží sa využiť prítomnú chvíľu, bez väzby na budúcnosť. Dosahuje to tak, že sa dostáva do vytrženia pomocou drog, sexu a jazzu. Vystupuje proti bežnému spôsobu života. Veľa detailov. Dielo je zaľudnené postavami. Vplyv zen-budhizmu – motív cesty.
Ďalšie diela: Mag, Dolouzova legenda, Skrytí ľudia, Tuláci.

Existencializmus: vzniká v tridsiatych rokoch vo Francúzsku. Je to myšlienkový a umelecký prúd, ktorý je veľmi diferencovaný. Autori nadväzujú na filozofiu Kierkegaarda. Východiskom všetkého je človek, jeho vnútorné ja. Človek si v hraničných životných situáciách uvedomuje sám seba. Ľudská existencia je bez perspektívy, plná hnusu z vlastnej existencie – nihilizmus. K hrdinom sa často pridáva nuda, ľahostajnosť.

Zmyslom existencia sa stáva sloboda, niektorí je dokonca chápu ako absolútnu slobodu. Vo chvíľach konfrontácie so smrťoz sa ľudské ego prejaví skutočne také, aké je, bez pretvárky. Hrdinovia sú osamelí pesimisti, individualisti, introverti (ahoj Denis), uzavretí sami do seba. Vystupujú proti spoločnosti a jej konvenciám. JEAN PAUL SARTRE: zakladateľ existencializmu. Jeho debut je román Hnus: je písaný formou denníkových zápiskov hlavného hrdinu Roquentina. Autor zobrazuje jeho bezcieľny a jednotvárny život. Celý čas trávi v hotelovej izbe, alebo knižnici, lebo píše román. Je sám, nemá priateľov ani príbuzných. Pociťuje osamelosť a úzkosť. Je znechutený vecami a ľuďmi okolo seba. Tieto pocity ústia do pocitu hnusu. Knihu nedopíše, odchádza z mestečka a cíti sa slobodný. Román je preniknutý otázkami o ľudskej existencii. Ďalšie diela: Múr, Cesty k slobode, Muchy, S vylúčením verejnosti, Slová.

Antiromán:
Nový, francúzsky román. Vzniká v 50-tych rokoch vo Francúzsku. Autori chceli od základov zmeniť pravidlá prózy. Vychádza z filozofie pozitivizmu. Tvrdili:
 Nie je možné v jednom diele zobraziť celú tématiku.
 Nie je možné sa v románe zamerať len ne jednu tému
 Nezamerali sa na reálna svet
 Zachytávajú vzájomne sa spochybňujúce fragmenty
 Román má byť chaotický, má sa skladať z čriepok deja, postavy nemajú mať ukončený vývoj, majú byť ako blúdiace tiene bez pamäti, bez tváre, pohybujúce sa na neznámom mieste. ALLAIN ROBBE GRILET: zakladateľ antirománu. Jeho prvotina Gumy: vylúčil tu postavu rozprávača a namiesto toho vytvoril rozprávača, ktorý je citovo nezaangažovaný a jediným zmyslovým orgánom je zrak. V prológu sa stretávame s vrahom a okolnosťami zločinu. Román je založený na detektívnej zápletke, ktorá zostáva nevyriešená. Profesora Duponta sa snaží niekto zavraždiť a ten sa pred ďalšími útokmi nechá vyhlásiť za mŕtveho. Jadro tvorí prenasledovanie vraha a rozličné interpretácie profesorovej smrti. Detektív chce vraha odhaliť a pri prenasledovaní zabíja profesora Duponta. V závere sa nikto nepozastaví nad profesorovou smrťou. Detektív hľadá vraha a zisťuje že je ním on sám.
Ďalšie diela: Žiarlivosť.

Absurdná dráma:
Vzniká v 50-tych rokoch. Charakterizuje ju nihilizmus a vychádza z existencializmu. Znaky:
 Narúša základné znaky divadelnej hry.

Chýba dej i zápletka, motivácia konania postáv, komunikácia postáv, rozuzlenie.
 Základným námetom je pocit úzkosti, ktorý vyplýva z postavenia človeka v spoločnosti.
 Hrdina je osamelý človek, nie je schopný komunikovať s ostatnými, reč je často nelogická, repliky na seba nenadväzujú. Tragédia – groteska.
 Všetko stojí na divákovi.


SAMUEL BECKETT: jeho diela obsahujú aj prvky antirománu. Všetko stojí na pocite absurdity, ničotnosti. Čakanie na Godota: divadelná hra, má dve dejstvá, jednoduché dekorácie. Pod stromom sa stretávajú dve bližšie neurčené postavy. Z oblečenia dedukujeme, že sú to tuláci. Jeden je Estragon (asi Francúz), druhý je Vladimír (asi Slovan). Medzi nimi prevláda chaotický dialóg. Dozvedáme sa, že na niekoho čakajú. Nevedia na koho čakajú, kde ho majú čakať. Tvrdia, že majú schôdzku s nejakým Godotom, ale nevedia kto to je. Počas ich rozhovoru prichádza na scénu Pozzo a na reťazi vedie otroka (Lucky). Pozzo sa správa veľmi povýšenecky a otrok je pokorný a pasívny. Autor chcel naznačiť závislosť jedného človeka od druhého. Na konci dejstva sa dozvedáme, že aj títo čakajú na Godota. Zrazu sa objaví chlapec, ktorý hovorí, že Godot príde až zajtra. V druhom dejstve sa opakuje tá istá scéna s tými istými postavami, ale pozzo je oslepený a závislý na Luckym. Opäť prebieha dialóg či Godot príde, alebo nie. Autor sa začína vyjadrovať vo frázach. V závere sa objaví chlapec a hovorí, že Godot nepríde. Divák sa nikdy nedozvie, kto je Godot. Dielo je založené na synonyme slova prísť. Ďalšie diela: Koniec hry, Posledná páska, Ó krásne dni.

Neorealizmus: vzniká v 50-tych rokoch v Taliansku. Protest voči fašizmu. Literatúra preberá témy z filmu – bieda južného Talianska, periféria, sociálne nerovnosti, postavy žijú mimo spoločnosti, hrdinami sú tí najjednoduchší ľudia, využíva ľudový jazyk. Nadväzuje na realizmus a prehlbuje ho, analyzuje sociálne problémy. ALBERTO MORAVIA: jeho tradičné témy sú nuda, zúfalstvo a úzkosť z bytia. Vrchárka: protivojnový román. Odohráva sa na konci vojny, keď v Taliansku padol fašizmus a spojenci ho oslobodzovali. Hrdinkou je rímska obchodníčka Cesira, ktorá spolu so svojou trinásťročnou dcérou Rozetou po bombardovaní Ríma odchádza na vidiek. Cesira verí, že tam ich vojna až tak nezasiahne. Je však veľmi upnutá na svoju dcéru. Snaží sa ju chrániť pred útrapami. Zažívajú mnoho trápenia, prichádzajú o úspory, priateľov. Nakoniec sú obidve znásilnené marockými vojakmi. Duševne otrasené a fyzicky vyčerpané sa vracajú do Ríma a pokúšajú sa o nový život.
Ďalšie diela: Ľahostajní, Maškaráda, Manželská láska, Rimanka, Nuda.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?