Cez vykupiteľovo poslanie opäť k národom
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 1335×
Příbuzná témata
Cez vykupiteľovo poslanie opäť k národom
SEMESTRÁLNA PRÁCA z misiológieCez VYKUPITEĽOVO POSLANIE opäť K NÁRODOM REDEMPTORIS MISSIO – AD GENTES
Úvod:
„Dvadsaťpäť rokov po ukončení koncilu a po zverejnení dekrétu o misionárskej činnosti Cirkvi "Ad gentes", chcel by som v pokračovaní učiteľského úradu mojich predchodcov vyzvať v tejto otázke Cirkev na obnovu misionárskej horlivosti.“ (Ján Pavol II., RM Úvod 2)
Znak vitality, či krízy viery?
Koncil už doniesol bohaté misionárske ovocie. Vznikli miestne cirkvi s vlastnými biskupmi, klérom a laickými apoštolmi. Kresťanské spoločenstvá sa stále intenzívnejšie zapájajú do života národov. Spojenie cirkví navzájom prináša živú výmenu duchovného a hmotného dobra. Účasť laikov na evanjelizovaní mení cirkevný život. Miestne cirkvi sa otvárajú pre stretnutia, dialóg a spoluprácu s členmi iných kresťanských cirkví a náboženstiev. Predovšetkým sa ukazuje nové povedomie, že misijné poslanie sa týka všetkých kresťanov, všetkých diecéz a všetkých farností, cirkevných inštitúcií a spolkov.
V tejto "novej jari" kresťanstva však nemožno prehliadnuť jednu negatívnu tendenciu. Vlastné poslanie "ad gentes", zdá sa, poľavuje. Vnútorné i vonkajšie ťažkosti ochromili misionárske nadšenie zamerané na nekresťanov. V dejinách Cirkvi plnenie misionárskeho poslania bolo vždy znakom vitality, a naopak, zanedbávanie je znakom krízy viery.
Misijná činnosť skutočne obnovuje Cirkev, viera a kresťanská identita sa upevňuje a dostáva nové oduševnenie a motiváciu. Viera zosilnieva, keď sa podáva ďalej! Nová evanjelizácia kresťanských národov nájde nový popud a oporu v zasadení sa za svetovú misijnú činnosť.
K zdôrazneniu naliehavosti misionárskej evanjelizácie pobáda ešte viac skutočnosť, že toto je prednostná služba, ktorú môže Cirkev preukázať každému človeku a celému dnešnému ľudstvu. Ľudstvo môže síce vykázať podivuhodné výkony, ale zdá sa, že stratilo zmysel pre posledné skutočnosti a pre život sám. Kristus Vykupiteľ zjavuje človekovi jeho samého úplne. Človek, ktorý sa chce pochopiť úplne, musí sa priblížiť ku Kristovi. Vykúpenie, ktoré sa uskutočnilo na kríži, vrátilo definitívne človeku jeho dôstojnosť a zmysel jeho existencie vo svete.
K počiatkom misií
V Skutkoch apoštolov sú dôkazy, že misie, ktoré sa obracali najprv na Izrael a potom na iné národy, sa rozvíjali na rôznych úrovniach. Najprv sú to dvanásti apoštoli spojení pod vedením Petra, ktorí hlásajú blahozvesť.
Potom je to spoločenstvo veriacich, ktorí spôsobom svojho života a konania dosvedčujú Pána a obracajú pohanov. Ďalej sú to zvlášť poverení, ktorí sú určení hlásať evanjelium. Tak vysiela kresťanská obec v Antiochii svojich členov na misie: po pôste, modlitbe a eucharistii zistia, že Duch si vyvolil Pavla a Barnabáša pre misie. Misie sú teda v začiatkoch chápané ako úloha obce, ako zodpovednosť miestnej cirkvi. Obec potrebuje "misionárov", aby sa rozšírila. Okrem týchto vyslaných boli aj takí, ktorí spontánne dosvedčovali novotu meniacu ich život a ktorí vznikajúce spoločenstvo spájali s apoštolskou cirkvou.
Skutky apoštolov naznačujú, že misie boli zároveň chápané ako samozrejmé ovocie kresťanského života, ako úloha každého veriaceho, svojou životosprávou podľa možnosti aj výslovným hlásaním dávať osobné svedectvo viery.
Krása dnešnej doby
Naša doba má v sebe zároveň čosi dramatického i fascinujúceho. Kým sa ľudia z jednej strany náhlia za materiálnym prospechom a stále viac sa ponárajú do konzumného materializmu, ukazuje sa na druhej strane úzkostlivé hľadanie zmyslu, potreba vnútorného života, snaha naučiť sa nové formy koncentrácie a modlitby. Nielen v nábožensky formovaných kultúrach, ale aj v sekularizovaných spoločenstvách sa hľadá duchovná dimenzia života. Cirkev vlastní neoceniteľné duchovné bohatstvo, ktoré môže ľudstvu ponúknuť. Je to Kristus, ktorý sa označil ako "cesta, pravda a život" (Jn 14,16). Je to kresťanská cesta stretnutia s Bohom modlitbou, askézou, objavením zmyslu života. Aj to treba ohlasovať.
Môžem pomôcť i ja? – Kresťanské svedectvo
Každý kresťan môže neoceniteľným spôsobom vnášať do svojho prostredia atmosféru oživovanú láskou, ktorou nás miluje Boh: On chce, aby sme sa tou istou láskou aj my navzájom milovali (1Jn 4,11). Kresťanská láska sa rozprestiera naozaj na všetkých bez rozdielu rasy, spoločenského postavenia alebo náboženstva, nečakajúc nijakej odmeny ani vďaky. Ako nás Boh miluje nezištnou láskou, tak aj veriaci majú sa vo svojej láske venovať samému človeku, milujúc ho tým istým srdcom, akým Boh hľadá človeka. Teda ako Kristus chodil po všetkých mestách a dedinkách a uzdravoval všetky choroby a neduhy na dôkaz príchodu Božieho kráľovstva, tak aj Cirkev je prostredníctvom svojich synov a dcér v spojení so všetkými ľuďmi každého postavenia, najmä však s chudobnými a trpiacimi, a ochotne sa im venuje. Hej, aj ona má účasť na ich radostiach a žalostiach, pozná ich životné túžby a tajomstvá a súcití s nimi v smrteľných úzkostiach.
Tým, čo hľadajú mier, túži odpovedať v bratskom dialógu, prinášajúc im pokoj a svetlo evanjelia.
Kresťania sa majú pričiniť v spolupráci so všetkými ostatnými o správne usporiadanie hospodársko-sociálnych záležitostí. S osobitnou starostlivosťou nech sa venujú výchove detí a mládeže v školách každého druhu, ktoré treba považovať nielen za znamenitý prostriedok kresťanskej výchovy a kresťanského vzdelávania mládeže, ale aj za veľmi vzácnu službu ľuďom, zvlášť však rozvojovým národom, na povznesenie ľudskej dôstojnosti a prípravu ľudskejších pomerov. Nech majú okrem toho účasť na snahách národov, ktoré bojujú proti hladu, nevedomosti a chorobám, a tak sa usilujú utvoriť lepšie životné podmienky a upevniť pokoj na svete. V tejto činnosti nech je veriacim vítaná rozumná družná spolupráca s podujatiami, ktoré organizujú súkromné i verejné ustanovizne, vlády, medzinárodné organizácie, rozličné kresťanské spoločenstvá, ako aj nekresťanské náboženstvá.
Avšak Cirkev sa v nijakom prípade nechce miešať do vedenia pozemského spoločenstva. Nerobí si nijaké iné nároky, len aby svojou láskou a vernou službou mohla byť s pomocou Božou osožná ľuďom.
Takým spôsobom pomáhajú ľuďom dosiahnuť spasenie láskou k Bohu a blížnemu a uvádzajú ich do svetla tajomstva Kristovho, v ktorom sa zjavil nový človek, stvorený podľa Boha a v ňom sa zjavuje láska Božia.