Canisterapia
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 2969×
Příbuzná témata
Canisterapia
CanisterapiaCanis = lat. pes.
Terapia = (z gréc. therapeia – ošetrovanie, liecenie) cinnost zameraná na ozdravenie, alebo aspon zmiernenie ohorenia chorého organizmu a, kedže každá choroba spôsobuje napätie v prostredí a vo vztahoch okolo chorého, na odstránenie porušenej rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Podla prostriedkov, ktoré sa pri terapii používajú, rozoznávame farmakoterapiu, chirurgickú terapiu, fyzioterapiu, spánkovú terapiu, ergoterapiu, psychoterapiu, socioterapiu.. Canisterapia je novou formou terapie, pri ktorej sa využíva pozitívne pôsobenie psa domáceho (Canis familiaris) na zdravie, ciže (podla definície Svetovej zdravotníckej organizácie –WHO) na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu cloveka. Uplatnuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, kde iné metódy nemožno použit alebo nie sú úcinné. Kladie dôraz na riešenie psychologických, citových a sociálno-integracných problémov. Pôsobenie na fyzické zdravie cloveka je u canisterapie druhotné, ide skôr o motiváciu k rehabilitácii a povzbudenie imunity prostredníctvom psychiky. Dá sa delit na:
a) živelnú - klasické držanie psa v domácnosti ako spolocníka a priatela
Výsledky napríklad u:
Osamelý a osamotene žijúci ludia
- so psom sa necítia osamelo, v staraní sa o psa nachádzajú urcítú životnú úlohu, lahšie nadväzujú a udržiavajú priatelstvá. Zviera vzbudí v majitelovi radost do života, nedovolí mu zamýšlat sa nad starostami.
Deti, zvlášt deti problémové
- pes sa stane nielen spolocníkom v ich hrách, ale s jeho pomocou sa aj naucia zodpovednosti a ohladuplnosti. Zahána pocity osamelosti jedinácikov. Ochotne prijíma emocionálne potreby dietata, hlavne telesný kontakt. U agresívneho dietata sa zlepšuje postoj k okoliu. Hyperaktívne dieta sa uvolní a ukludní.
Ludia v stresujúcich podmienkach
- môžu so psom lahšie "vypnút" a lepšie zvládajú každodenné stresy. Interakcia so zvieratom- dotýkanie i rozprávanie sa, znižuje psychické a fyzické vnímanie stresu cloveka. Osoby s chorobami obehového systému a srdca, s nadmernou hmotnostou, diabetici...
- vynútený pohyb, nutnost vychádzok so psom, telesnej aktivity
Starí ludia
- sú psami povzbudzovaní v telesnej aj duševnej aktivite. Pomáhajú predchádzat pocitom osamelosti, pocitom neužitocnosti a sociálnej izolácii, castých u týchto ludí. Podporujú ich zaclenenie do spolocnosti, ulahcujú nadväzovanie priatelstiev a komunikáciu s okolím.
Podnecujú k hrám, aktivite, ale aj uvolneniu, relaxu.
Depresívne osoby
- rovnako ako osamelým ludom pomôže získat spät pohodu a radost zo života, nájst životnú úlohu. Pes odvádza pozornost od starostí, zjednodušuje sociálne kontakty.
b) riadenú - odborník na tento druh terapie bud zaobstará psa a do vztahu mezi pacient-pes vstupuje, (aspon istú dobu), alebo využíva vlastného vycviceného psa pri návštevách chorých.
AAT (Animal-Assisted Therapy ) - psovod aj so psom sú dlhodobo zaclenení do liecenia osoby, sú neoddelitelnou súcastou terapeutického procesu. Je zameraná len na jednu osobu, alebo viac osôb s tým istým problémom. Vedie ju zdravotnícky profesionál so špeciálnymi odbornými vedomostami. Používa sa k posilneniu žiadúceho, alebo utlmeniu nežiadúceho chovania (napr. liecenie fóbií, alebo nácvik chôdze). Výsledky sú objektívne pozorovatelné a meratelné.
AAA (Animal-Assisted Activity) - prebieha v podobe návštev pacientov, pes sa venuje viacerým, rôznym osobám. Sú motivacným, výchovným, odpocinkovým a terapeutickým prostriedkom zameraným na zvýšenie kvality života pacienta. Výsledky sa dajú vyjadrit „len“ ako radost, štastie, spokojnost.
Výsledky napríklad u:
Pacienti s detskou mozgovou obrnou
Pes sa stáva nielen priatelom, ale aj motiváciou k pohybu a rehabilitácii. Je zdrojom nových podnetov, spestrením života. Odvádza pozornost od vlastných problémov. Vychováva k zodpovednosti a k empatii.
Starí ludia, domov dôchodcov
Starší ludia casto trpia depresiami, pocitmi nepotrebnosti, straty motivácie dalej žit. Psy prebúdzajú v týchto osobách pozitívne emócie. Sú zmenou v zabehaných kolajách ich života. Umožnujú telesný kontakt. Zlepšuje sa vzájomná komunikácia obyvatelov domova dôchodcov, spolocná radost uvolnuje casto napäté vztahy. Pre niektorých je psík zdrojom relaxu, so psom sa maznajú a hladkajú ho. Pre iných zase aktivity: štvornohý terapeut aportuje, behá, nabádza k pohybu, spolocným hrám, prechádzke. Znižuje sa potreba vyžadovania pozornosti od ošetrovatelov. U ludí trvale podráždenych výrazne klesá miera agresivity voci okoliu. Mentálne postihnutí
Pes udržuje duševne zaostalého cloveka v pozornosti dlhšie ako iné objekty, pozoruje a skúma ho. Udržuje ho v aktivite. Dotyky a hladenie uspokojujú potrebu po nežnosti, ktorá je u nich mnohokrát zvýšená. Je výchovným prostriedkom: ako sa správne chovat k zvieratám, neskôr k ludom. Zvyšuje samostatnost a zodpovednost. Motivuje k rehabilitácii a rozvoju jemnej motoriky (hádzaním lopticky, hladkaním, napodobovaním cinnosti psa...), podnecuje k nahánaniu a skákaniu pri hre a tým k rozvoju motorických schopností.
Prispieva k zníženiu osamelosti a uzavrenosti, podporuje spontánnsot prejavu. Zvyšuje neverbálne komunikacné schopnosti mentálne retardovanej osoby. Autisti
Do seba zahlbeným autistickým detom aj dospelým pomáha pes obracat ich pozornost navonok. Vytrháva ich z ich vnútorného psychického sveta. Zmiernuje ich agresivitu voci okoliu. Zlepšuje sa spolocenské chovanie autistickej osoby.
Deti a dospelí v nemocnici
Zvieratá v cudzom prostredí nemocnice predstavujú spojenie s vonkajším svetom. Zmäteným, rozrušeným a depresívnym osobám pomáhajú komunikovat. Sú rozptýlením v nemocnicnej rutine, odvádzajú pozornost od choroby, bolesti. Taktiež fungujú ako výchovný prostriedok. Terapeutické psy nie sú vodiace psy a sprievodcovia ulahcujúce život nevidomým, nepocujúcim, epileptikom ci ludom odkázaným na vozícek.
Terapeutický pes dokáže plnit základné povely ako sadni, zostan, k nohe. Aportuje predmety. Pri dotykoch pacienta, casto nie velmi citlivých, ako aj prudkých pohyboch a náhlych výkrikoch zostáva pokojný a neprejavuje agresivitu. Mal by byt kludný a vyrovnaný, bez akýchkolvek zlých skúseností s ludmi (detmi) aj psami, s ktorými bude neskôr pracovat v skupine. Musí byt ovládatelný a trpezlivý. A to najdôležitejšie: terapeutický pes musí mat rád ludí, rád sa s nimi zoznamovat a byt k nim priatelský. Ide tu skôr o povahu a výchovu ako o výcvik psa. Už od štenata musí žit so svojim pánom v domácnosti, v žiadnom prípade v koterci mimo domu, pretože musí mat k majitelovi vytvorený pevný vztah. Terapeutický pes môže chodit na návštevy jedine so svojím majitelom (psovodom), nikdy s inou osobou, ktorá psa nepozná tak dôkladne a pes nereaguje adekvátne na jej povely. Súhra psa a cloveka musí byt bezchybná. Terapeutický pes musí mat bezpodmienecne veterinárne potvrdenie o svojom zdraví , platné ockovanie a odcervenie. Mal by byt vždy umytý, s ostrihanými pazúrmi a bez parazitov. Pre psa je terapeutické sedenie psychicky nárocné, preto musí mat možnost následného odreagovania sa (dostatok hier, odpocinku, prechádzok). Nemal by pracovat dlhšie ako dvakrát do týždna po jednej hodine. Musí mat zarucený pokoj pri spaní a krmení. Mal by žit v priatelskom prostredí v harmonickej rodine s jasnými vztahmi a mat jedného stáleho, dobre známeho pána.