Bunkové organely

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 6093×

Příbuzná témata



Bunkové organely

Živočíšna bunka je ohraničená bunkovou membránou.Vnútri bunky je cytoplazma, v ktorej sú bunkové organely(bunkové orgány).Veľkosť buniek kolíše od niekoľkých mikrometrov po niekoľko centimetrov (napr.vtáčie vajce). Výbežky nervových buniek človeka sú dlhé až 1m.

CYTOPLAZMATICKÁ MEMBRÁNA
- je dobre viditeľná vo svetelnom mikroskope. Jej vnútornú štruktúru, ktorá v zásade zodpovedá už opísanej stavbe bunkových membrán, objasnila až elektr6nová mikroskopia.
Vlastnosti cytoplazmatickej membrány určuje jej zloženie. Niektoré látky prechádzajú membránou voľne (difundujú); iné majú riadený priechod. Daktoré látky sa z prostredia aj aktívne vychytávajú. Väčšie molekuly prestupujú dynamickými pórmi membrány a ešte väčšie častice sú pohlcované fagocyt6zou, pri ktorej sa časť povrchu bunky preliači a okraje utvoreného váčika uzavrú časticu v bunke. Membrána môže byť tvarovo prispôsobená na plnenie rozličných funkcií. Na zlepšenie vstrebávania sú na povrchu bunky drobné výbežky, ktoré zväčšujú jej povrch, napr. bunky črevnej sliznice. Riasinky na povrchu buniek umožňujú posun hlienu napríklad v dýchacích cestách. Pevné spojenie buniek bielkovinami cytoplazmatických membrán zabezpečuje mechanickú odolnosť tkanív a najmä odolnosť výstelky dutín. Niektoré bunkové spojenia sú vodivé, iné umožňujú priechod i veľkým molekulám. Tieto spojenia sú významné pre látkovú výmenu a riadenie organizmu napríklad nervovou sústavou.

ENDOPLAZMATICKÉ RETIKULUM
- prestupuje cytoplazmu ako siet navzájom prepojených kanálikov a váčikov. Ich steny sú tvorené roembránami. Usporiadanie retikula je veľmi premenlivé a v každom okamihu zodpovedá funkcii bunky. V elektrónovom mikroskope možno rozlíšiť drsné a hladké retikulum. Na vonkajšiu stenu kanálikov drsného retikula nasadajú ribozómy. Bielkoviny vzniknuté na ribozómoch sa retikulom dopravujú na dotvorenie do Golgiho komplexu. Hladké retikulum má vzťah k tvorbe cukrov a tukov v bunke. Retikulum v bunke zabezpečuje transport látok.

GOLGIHO KOMPLEX
- tvorí zhluk polmesiačikovitých váčikov, prepojených kanálikmi a vláknami. Stavba Golgiho komplexu je rovnaká ako endoplazmatického retikula, ale nikdy neobsahuje ribozómy. Medzi endoplazmatickým retikulom a Golgiho komplexom existuje funkčná nadväznosť. V Golgiho komplexe sa dotvárajú bielkoviny syntetizované v drsnom retikule. Reťazce buniek sa tu buď ešte ďalej spájajú, alebo sa naopak časti reťazcov odštepujú.

Na bielkovinové reťazce sa naväzujú i nebielkovinové zložky. Takto upravené (aktivované) produkty sa v odškrtených váčikoch komplexu dopravujú von z bunky ako sekrét, alebo sa spotrebúvajú v určitej časti bunky.

LYZOZÓMY
- sú drobné váčiky, ktorých stenu tvorí membrána. Obsahujú enzýmy rozkladajúce biologický materiál. Pôsobnosť enzýmov je obmedzená len na vnútorný priestor lyzoz6mov. Lyzoz6my sú organely dôležité pre metabolizmus i obranu bunky. Cudzorodý materiál (prach, baktérie) sa dopravuje do lyzoz6mov. Tu sa buď rozloží, alebo ukladá. Ak je stena lyzozómov porušená, enzýmy môžu rozrušiť i vlastnú bunku.

RIBOZÓMY
- sú hrudkovité častice. Viažu sa na endoplazmatické retikulum, alebo sú voľne rozptýlené v cytoplazme. Riboz6my vznikajú v jadierku a tvorí ich ribozómová RNA (rRNA) a bielkoviny. Ribozómy sú miestom syntézy bielkovín v bunke.

MITOCHONDRIE
- sú viditeľné vo sveteinom mikroskope ako oválne až vláknité útvary v cytoplazme. Ich počet závisí od metabolickej aktivity bunky. Stenu mitochondrií tvoria dve membrány. Vnútorná membrána je preliačená a vnútri mitochondrie tvorí neúplné priehradky. Na vnútornej membráne sú uložené enzýmy na oxidáciu látok, dôležité pre uvoľnenie a uchovanie energie, nevyhnutné pre činnosť bunky a jej metabolizmus. Mitochondrie obsahujú :vlastné DNA i RNA a majú schopnosť reprodukcie. Predpokladá sa, že to boli pôvodne samostatné organizmy (baktérie), ktoré sa v priebehu vývoja špecializovali na symbiózu s bunkami a obohatili energetické zdroje buniek o možnosť oxidácie.

CENTERIOL
- je valcovitý útvar, ktorý sa skladá z deviatich trojíc rúrok. Po jeho obvode sú v niektorých bunkách vence hrudkovitého materiálu. Pri nepriamom delení sa centriol najprv zdvojí a potom sa vytvorí deliace vretienko. Vlákna deliaceho vretienka svojimi sťahmi zabezpečujú rovnomerné rozdelenie dcérskych chromozómov do dcérskych buniek.

CYTOPLAZMA
- sa v začiatkoch vzniku cytológie považovala za bezštruktúrnu tekutú hmotu, ktorú možno získať po odstránení všetkých organel z bunky. Rozvoj elektrónovej mikroskopie dokázal, že ide o priestorovo usporiadanú sieť vláken a rúrok ("kostru bunky", cytoskelet), ktorá spája všetky bunkové organely vrátane bunkovej a jadrovej membrány. V priestoroch tejto siete je tekutina s rozpustenými organickými a anorganickými látkami a voľné enzýmy. Cytoskelet sa môže veľmi rýchlo prestavovať. Zodpovedá predovšetkým za transport látok v bunke, za jej tvar i pohyb.

BUNKOVÉ JADRO
- je základná bunková organela.

V nedeliacej sa bunke je dobre pozorovateľné, ohraničené proti cytoplazme jadrovou membránou. V elektrónovom mikroskope vidieť, že jadrová membrána je dvojitá, miestami prerušená otvormi -pórmi. Na fixovanom farebnom preparáte obsahuje jadro dobre farbiteľné útvary - chromatín. Chromatín zodpovedá rôznym častiam chromozómov. Priebeh celých chromozómov v nedeliacej sa bunke možno sledovať iba v elektrónovom mikroskope. Jadrá buniek žien obsahujú tzv. sexchromatfn (chromatín X, Barrovo teliesko). Tvorí sa špiralizovaným druhým chromozómom X. Chromatín X sa napríklad vyšetruje u pretekárok ako tzv. sextest'. V medicíne slúži toto vyšetrenie na orientačné určenie pohlavia. Červené krvinky nemajú jadro. Ide o bunky špecializované na prenos O2, ktoré sa nemôžu ďalej deliť, a preto majú obmedzenú dĺžku života. Niektoré bunky majú viac jadier. Tento stav môže vzniknúť splynutím dvoch či viacerých buniek alebo rozdelením jadra bez rozdelenia bunky.

JADIERKO
- je gufovité teliesko v jadre bunky. Nie je ohraničené membránou. Počet jadierok v bunke závisí od intenzity tvorby bielkovín v bunke. V jadierku sa tvorí ribozómová RNA (rRNA) ako kópia úsekov DNA a pórmi jadrovej membrány sa dopravuje do cytoplazmy, kde sa z nej skladajú ribozómy.V čase bunkového delenia jadierko mizne a po delení sa opäť vytvára z tzv. jadierkového organizátora, ktorý je uložený v chromozómoch.

CHROMOZÓMY
- sú stužkovité útvary, ktoré sa dajú pozorovaťoptickým mikroskopom v deliacej sa bunke po špeciálnom zafarbení. Tvoria ich molekuly DNA a bielkovinové častice. Počet chromozómov v jadre bunky je stály atypický pre každý. druh. Človek má v každej bunke 46 chromozómov, zrelé pohlavné bunky majú polovicu chromozómov Prítomnosť chromozómov v jadre je trvalá. V jadre nedeliacej sa bunky je vlákno DNA, ktoré tvorí základ chromozómu, dešpiralizované (rozvinuté), a preto viditeľné iba v elektrónovom mikroskope. Na jeho úsekoch (génoch, vlohách) sa DNA prepisuje do mRNA (messenger = poslíček), ktorá po úprave putuje pórmi jadrovej membrány do cytoplazmy. Obsahuje informáciu o zložení bielkoviny, ktorú má bunka vytvoriť. Každý chromozóm, ktorý pozorujeme v mikroskope na začiatku bunkového delenia, sa skladá z dvoch dcérskych chromozómov, spojených v mieste zvanom centroméra. V tomto mieste sa: takisto pri bunkovom delení upína vlákno deliaceho vretienka. Každý chromozóm má tak určitú dĺžku, pomer krátkych a dlhých ramien a charakteristické sfarbenie (pruhovanie). Podľa týchto znakov zaraďujeme chromozómy do tzv. karyotypu.

U človeka sa 22 chromozómov združuje do tvarovo zhodných párov, 23. pár nazývame pohlavné chromozómy a označujeme ich X a Y. Chromozómové ženské pohlavie je určené kombináciou pohlavných chromozómov XX, mužské pohlavie XY. Pre určenie pohlavia je rozhodujúca prítomnosť chromozómu Y. V jadre nedeliacej sa bunky sa druhý (prípadne aj ďalší) chromozóm X špiralizuje a vytvára chromatín X. Zmeny v počte alebo štruktúre chromozómov (a teda aj v genetickej výbave organizmu) vedú k poruchám telesného a duševného vývinu. Preto patrí vyšetrenie chromozómov k základným genetickým vyšetreniam. Najvhodnejšie na to sú biele krvinky. Na prevenciu narodenia detí s chromozómovými odchýlkami má zásadný význam možnosť chromozómového vyšetrenia plodu počas tehotnosti.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?