Budova Univerzity Komenského

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 07. dubna 2007
  • Zobrazeno: 1952×

Příbuzná témata



Budova Univerzity Komenského

BUDOVA UNIVERZITY KOMENSKÉHO NA ŠAFÁRIKOVOM NÁMESTÍ Č. 6
Hlavná budova univerzity je postavená na mieste zbúraných obytných domov, potravinárskeho daňového úradu a hostinca na križovatke Justiho radu (dnešné Vajanského nábr.),Roykovej ul.(dnešná Tobrucká ul.) a Šafárikovho nám.
Pôvodným vlastníkom pozemku bol Ján Pálffy. V roku 1918 štát pozemok skonfiškoval. Začiatkom dvadsiatych rokov bol vrátený dedičom J. Pálffyho, ktorí sa uzavretím dohody s Mestským notárskym úradom (ďalej MNÚ) dňa 19.januára 1921 zaviazali opraviť chátrajúce budovy. Neskôr pozemok odkúpila Továreň na káble a. s. v Bratislave, ktorá ho 22.3.1924 predala štátu, v zastúpení Ministerstvom obchodu a verejných prác za 2,6 mil Kč. Nákresy budov určených na zbúranie vypracoval a mestskému zastupiteľstvu predložil 17.9.1929 O. Melecha. S demoláciou objektov sa začalo v roku 1930. MNÚ vydal dňa 27.3.1930 pod č.5862/ stav I.1930 stavebné povolenie na stavbu budovy "Štátny obchodný dom v Bratislave". Realizovaním stavby, ktorej projektantom bol akad.arch. František Krupka, bola poverená Českomoravská stavebná spoločnosť.
V novostavbe mali byť pôvodne umiestnené plodinová burza, dunajská plavebná spoločnosť, obchodná komisia a v suteréne zemský archív. Na základe rozhodnutia MŠANO zo 4.12.1936 mala byť v budove umiestnená aj pošta. Ministerstvo vnútra však rozhodlo, že poštový úrad Bratislava č.6 zostane v miestnostiach vládnej budovy (budova FiF UK na Gondovej), kde je až do dnešného dňa.
Zápas univerzity o pridelenie budovy na Šafárikovom nám. začal v roku 1934, keď si vtedajší rektor prof.PhDr. Antonín Kolář (obr) vyžiadal audienciu u ministrov Hodžu, Dérera, Beneša a senátorov A. Štefánka a K. Stodolu. Intervenoval aj u predsedu vlády Malypetra. Na jeseň 1935 navštívil Bratislavu minister školstva Jan Krčmář, ktorý o celej záležitosti rokoval so zástupcami akademického senátu UK (ďalej AS) a profesorského zboru PraF a FiF.
Bola to veľkolepo naprojektovaná stavba,ktorá mala byť vysoká až 32 m. Vypracovaním projektu bol poverený akad. arch. F. Krupka.
Na zasadnutí AS 3.4.1935 bola vytvorená stavebná komisia na čele s predsedom prof. MUDr. S. Kostlivým (obr), ktorá sa zamerala na získanie štátneho obchodného paláca pre UK. Tento zámer bol korunovaný úspechom a budova bola pridelená právnickej a filozofickej fakulte s tým, že v blízkej budúcnosti bude postavená prístavba.

V nej mala byť umiestnená právnická fakulta, kvestúra a univerzitná knižnica.
Stavebná komisia na svojom zasadnutí dňa 28.5.1935,za účasti zástupcu MŠANO - ministerského radcu V. Mauleho, rozhodla o vertikálnom rozdelení budovy so všetkými výhodami a nevýhodami pre obidve fakulty. Ešte v ten istý deň súhlasil s týmto rozhodnutím profesorský zbor PraF UK.
Z troch miestností v suteréne vysťahovali zemský archív. Do takto uvoľnených miestností sa nasťahovali študentské spolky (Zväz slovenského študentstva, Právnik, Spolok Ľ. Štúra a Vysokoškolský šport).
Zápis študentov PraF v zimnom semestri šk.r.1936/37 bol ešte na Kapitulskej ul. V priebehu októbra 1936 sa právnická fakulta presťahovala do novej budovy. V tom čase bolo premiestnené na Šafárikovo nám. aj súsošie J.A.Komenského od sochára Bíleka.
Budova na Kapitulskej sa adaptovala pre potreby katolíckej bohosloveckej fakulty.
Slávnostné otvorenie budovy bolo 11.3.1937 a už na druhý deň prebehla v aule inaugurácia rektora prof.JUDr.Vratislava Bušeka (obr).
Na základe rozhodnutia prijatého na zasadnutí MNÚ zo dňa 16.4.1937 bol pod č. 19 442/stav.-I-1937 vydaný výmer na užívanie stavby.
Od apríla do novembra 1937 boli postupne skolaudované práce na vnútorných zariadeniach novostavby.
Pre zaujímavosť uvediem niekoľko dodávateľských firiem:
kamenárske práce
· vnútorné žulové schody položila fa.B.Komárek, kamenársky priemysel v Letoviciach
· schody medzi 3. - 6. posch., obklady a dlažbu položila fa. R.Schramm, Bratislava
stolárske a sklárske práce
· bronzové okná dodala a nasadila fa. J. Pleva, Bratislava
· bronzové okná na schodišti nasadila fa. F.Jílek syn, Hradec Králové
· vnútornú úpravu auditória maxima (ďalej AM) previedla Strnad a Vaníček, Praha
· dubové okná v AM a okná nad aulou nasadila fa. Ľ. Kincs a synovia, Bratislava
zámočnícke a železiarske práce
· mreže (vestibul, AM), osadenie zábradlia vykonala fa. F.Jílek a syn, Hradec Králové
· železný krov nad aulou položila fa. F.Schenk, Brno
Na nákup nábytku a vnútorného zariadenia dostala univerzita od MŠANO dotáciu vo výške 231.130 Kč.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?