Bratislava
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 2628×
Příbuzná témata
Bratislava
Bratislava sa malebne rozkladá na brehoch Dunaja a na výbežkoch pohoria Malých Karpát. Prvé doklady o osídlení mesta máme už z rokov 3500 pred n. l. Ďalšie významné archeologické nálezy datujú osídlenie z rokov 1800 – 700 pred n. l. Keltovia tu razili strieborné mince biateky v 2. – 1. storočí pred n. l. Rimania mali svoje vojenské objekty v povodí Dunaja v 2. storočí. V mestskej štvrti Rusovce vybudovali v 1. – 4. storočí vojenskú pevnosť a provinčné mesto. Prítomnosť Germánov dokumentujú pohrebiská z 3. storočia. V priebehu 5. – 6. storočia prichádzajú do tohto prostredia Slovania. V 7. storočí tu dochádza k vzburám a zápasom. Na čelo vzbúrených Slovanov proti nomádskym Avarom sa postavil franský kupec Samo. Po zlomení ich moci koncom 8. storočia nastáva obdobie rozvoja Slovanov a na začiatku 9. storočia dochádza k vzniku Veľkej Moravy. V r. 907 sa v písomnostiach už spomína veľkomoravský Bratislavský hrad a v tom období zohral významnú úlohu aj Devínsky hrad. Dnešné naše mesto sa vyvinulo z osád pod Bratislavským hradom v priebehu 10. až 12. storočia. Jeho vývin završuje privilegiálna listina uhorského kráľa Ondreja III. z 10. decembra 1291, ktorou Bratislava získava všetky práva slobodného samosprávneho kráľovského mesta.Bratislavský hrad
Jednou z dominánt mesta je Bratislavský hrad so svojou bohatou históriou. Začiatky osídlenia hradného kopca siahajú až do mladšej doby kamennej, neskôr bol súčasťou keltského oppida a rímskeho opevnenia Limes Romanus. Po príchode Slovanov na naše územie tu vzniklo rozsiahle hradisko a významné politické a cirkevné centrum Veľkomoravskej ríše. V 10. storočí, keď sa územie mesta začlenilo do vznikajúceho Uhorského štátu, začali na hradnom kopci stavať nový kamenný obranný hrad. Hrad sa stal sídelným miestom župy - komitátnym hradom. V 15. storočí, za vlády Žigmunda Luxemburského bol hrad prestavaný na gotickú protihusitskú pevnosť s hradbami na miestach pôvodného veľkomoravského valu. Štvorkrídlovú dispozíciu z 15. storočia si hrad zachoval do dnešných dní. V každom z ďalších storočí bol hrad prestavaný. V 18. storočí sa zmenil na reprezentačné kráľovské sídlo. Za panovania Jozefa II. bol hrad upravený pre potreby generálneho seminára, určeného na výchovu katolíckeho duchovenstva. Tu študoval Anton Bernolák, ktorý položil základy prvému uzákoneniu spisovnej slovenčiny. Neskôr slúžil hrad ako kasárne a v roku 1811 nepozornosťou posádky hrad vyhorel a postupne pustol. Až v roku 1953 začala veľkolepá obnova.
Dnes sa tu nachádzajú reprezentačné priestory Národnej rady Slovenskej republiky, vlády SR a expozície Slovenského národného múzea.
Grassalkovichov palác
V roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha postavili záhradný barokový palác. Významným hosťom , ktorý tu v roku 1772 dirigoval domácu kapelu, bol svetoznámi skladateľ J. Haydn. Jeho staršia renesančná architektúra bola rozšírená a upravená v duchu dobového umenia. Jej rozložitý pavilón členený pilasrami s prístreškom pre koče na strane čestného nádvoria a s mohutnými atlantmi nesenými otvoreným schodišťom na záhradnej strane pripomína staršie barokové stavby. Ale rokoková ornamentika interierov ukazuje už vplyv dobového rokokového umenia. Postranné krídla s otvorenými arkádami na prízemí pripomínajú renesančnú vilu v Mesere od Palladia. Priečne, pôvodne hospodárske krídla, prestavané do dnešnej podoby v 20. storočí sú neskoršie prístavby. V roku 1996 sa obnovený palác stal rezidenciou prezidenta Slovenskej republiky.
Slovenské národné divadlo
Dnešné Slovenské národné divadlo bolo postavené v roku 1886 podľa projektu viedenských architektov F.Fellnera a H. Helmera, ktorí sa špecializovali na stavbu divadiel v celej strednej Európe. Pre Bratislavu navrhli neorenesančnú budovu s kamenným súsoším Thálie nad kupolou vystupujúcej fasády. V divadle hosťovali významné osobnosti - F. Šaľjapin, P. Mascani, R. Strauss, G. Filip. V súčasnosti je tu umiestnená operná a baletná scéna, ktorej sólisti vystupujú na najpoprednejších svetových scénach. Pred budovu divadla dala Prvá bratislavská sporiteľňa v roku 1888 postaviť Ganymedovu fontánu , pripomínajúcu výjav z gréckej mytológie.
Slovenské národné múzeum
Slovenské národné múzeum vlastní a spravuje najrozsiahlejší zbierkový fond na Slovensku. V súčasnosti je to 2 857 325 zbierkových predmetov. Najrozsiahlejšie zbierky má Prírodovedné múzeum - 2 306 189 zbierkových predmetov, Historické múzeum - 195 062 zbierkových predmetov, Etnografické múzeum - 143 508 zbierkových predmetov. Slovenské národné múzeum rozvíja aj bohatú publikačnú a edičnú činnosť. Vydáva odborný muzeologický bulletin Múzeum, časopis Pamiatky a múzeá.
V priestoroch Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží 2 je zriadený Klub Internet Multimedia, v ktorom je k dispozícii návštevníkom múzea Internet a viac ako 100 titulov elektronických encyklopédií a multimediálnych prezentačných programov.
Konkatedrála sv. Martina a okolie
Ulička medzi zrekonštruovaným parkanovým a hradobným múrom vedie ku Konkatedrále sv. Martina (predtým Dóm sv. Martina) - trojloďovému gotickému kostolu, postavenému na mieste románskeho kostola. S výstavbou sa začalo začiatkom 14.
storočia, ale kostol bol pre nepriaznivé politické okolnosti vysvätený v roku 1452. Vnútorné zariadenie kostola bolo v priebehu storočí postupne doplňované a vrcholilo v 18. storočí, keď na pozvanie ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho prišiel do Bratislavy významný rakúsky sochár Georg Rapfael Donner, ktorý vytvoril hlavný oltár a barokovú kaplnku sv. Jána Almužníka. Veža kostola bola postavená spolu s trojlodím a plnila aj funkciu obrannej bašty, pretože bola súčasťou mestského opevnenia. Po viacerých úpravách dostala dnešnú podobu v prvej polovici 19. storočia. Na 85 metrov vysokej veži je pozlátený vankúš (2 x 2 m), na ktorom je napodobenina uhorskej kráľovskej koruny, na znak toho, že v 16. storočí sa Dóm sv. Martina stal korunovačným kostolom uhorských kráľov. Od roku 1563 až do roku 1830 tu korunovali 11 uhorských panovníkov a 8 kráľovských manželiek.
Michalská brána
Baštovou ulicou sa dostaneme na Michalskú ulicu. Táto jedna z najstarších ulíc mesta, má pôvod v diaľkovej obchodnej ceste vedúcej od Severného mora k dunajskému brodu, v blízkosti ktorej sa ľudia usadzovali ešte pred vznikom mesta. Vedie k jedinej zachovalej bráne stredovekého opevnenia - k Michalskej bráne. Jej gotická veža bola postavená v 1. polovici 14. storočia, v 16. storočí bola nadstavovaná a do dnešnej podoby bola upravená v 18. storočí, keď na jej vrchol umiestnili sochu sv. Michala. Vo veži je dnes Múzeum zbraní a stredovekého fortifikačného umenia.
Devínsky hrad
Najstarší dokument o existencii slovanského hradu Devín ako obrannej hraničnej vojenskej pevnosti Dowina na vrchole vysokého skalnatého brala nad sútokom rieky Moravy s Dunajom je z roku 864. Archeologické nálezy dokazujú, že aj za vrcholiacej rímskej expanzie boli tu základy rímskej stanice na začiatku 2. storočia, ako aj ďalšie stanice na začiatku a zemný val z čias vlády cisára Valentiána I. (364 - 375). Devínsky hrad mal veľký strategický význam v 13. storočí za bojov Maďarov z Rakúšanmi a v 15. – 17. storočí pri tureckých útokoch. Posledné prestavby sa uskutočnili na hrade v 17. storočí. V roku 1809 zničili hrad vojská cisára Napoleona. Devín, miesto dávnej a slávnej histórie, sa stal za Štúrovcov symbolom slovenského národného obrodenia a postupne aj pojmom slovanskej vzájomnosti a spolupatričnosti Čechov a Slovákov.
Stará radnica a fontána rytiera Rolanda
V strede historického jadra mesta, na jeho hlavnom námestí, premenovanom na počesť oslobodenia Bratislavy na námestie 4. apríla, sa výrazne vyníma fontána rytiera Rolanda. Je dielom kamenárskeho majstra O.
Luttringera z roku 1572. Legendárny rytier je obrátený čelom k historickej Starej radnici, pôvodne gotickému objektu zo 14. storočia, viackrát preslávenému. Táto budova sa po prvý raz spomína v roku 1730 ako dom richtára Jakuba. Mestská rada ju nechala prestavať na radnicu. Stará radnica má tri dvojpodlažné krídla okolo stredného dvora, kým na štvrtej strane je spojovacie krídlo k ďalším objektom postupne pripojeným k radnici. Z pôvodného objektu sa zachoval priechod pri veži zaklenutý neskorogotickými krížovými rebrovými klenbami segmentového tvaru. K severnému gotickému krídlu pristavali v roku 1581 renesančnú arkádovú chodbu. Radničná veža má terajšiu barokovú podobu od svojej úpravy v roku 1733. Viaceré siene na prvom poschodí západného traktu si zachovali pôvodnú umeleckú výzdobu, ako napríklad v súdnej sieni na renesančnej klenbe fresky a štuková výzdoba. Pôvodné sú aj stredoveké žaláre v suteréne.
Academia Istropolitana
Dôkazom významného postavenia Bratislavy v 15. storočí bol návrh uhorského kráľa Mateja Korvína, aby vznikla prvá vysoká škola v Uhorsku, Academia Istropolitana, v Bratislave, pôvodne budova prepošstva a kráľovskej kúrie. Prvé prednášky na štyroch fakultách boli 10. októbra 1467. Budovy postavili v neskorogotickom slohu s ranorenesančnými prvkami, neskôr ich stavebne upravili. Od roku 1962 je Academia Istropolitana národnou kultúrnou pamiatkou. Po adaptácii je tu Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení.