Brainstorming

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 07. dubna 2007
  • Zobrazeno: 4158×

Příbuzná témata



Brainstorming

METÓDA BRAINSTORMINGU

Po prvý raz sa táto metóda realizovala v USA v roku 1938 a prítomní účastníci ju nazvali brainstorming, čo v preklade znamená búrka, vytriasanie mozgov (brain – mozog, storm - búrka). Tvorca tejto metódy Alex F .Osborn (1962) vychádzal z týchto premís: ľudia mnohé myšlienky, nápady ani nepovedia, lebo sa boja, že sú to nápady neuskutočniteľné, bláznivé, zlé, smiešne, nie sú v súlade s tým, čo je napísané v učebniciach, čo tvrdia autority, čo je konvenčné. Nechcú sa zosmiešniť, alebo sa ukázať ako hlúpi či nepraktickí. Toto však tvorivosti neprospieva, a preto je potrebné prekonať sociálne a psychické bariéry, ktoré blokujú vznik nových, netradičných, originálnych nápadov. Prvou zásadou brainstormingu je oddelenie tvorby, produkcie nápadov od ich hodnotenia. Ďalšou zásadou je, že kvantita vyvoláva kvalitu - čím je nápadov viacej, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa medzi nimi objaví originálny nápad. Najlepšie nápady sa objavujú spravidla až ku koncu prezencie nápadov, keď už všetky konvenčné nápady sú včerpané. Tretia zásada brainstonningu vychádza zo synergického efektu, teda z toho, že ak ľudia pracujú spoločne, navzájom sa inšpirujú, pomáhajú si atd. vyprodukujú viac nápadov, ako keď pracujú individuálne a výsledky ich práce sa spočítajú. Platnosť týchto zásad Osborn a ďalší výskumníci empiricky verifikovali. Ukázalo sa napríklad, že oddelenie tvorby nápadov od ich produkcie umožnilo vytvorenie až o 90% viac originálnych nápadov ako pri tradičnom spôsobe. keď po vyslovení nápadu nasleduje jeho posúdenie, hodnotenie. Sústredenie sa na kvantitu nápadov prinieslo o 78% viac originálnych nápadov a synergický efekt - práca v skupine o 70% viac originálnych nápadov ako pri individuálnej práci členov skupiny a následnom súčte ich. nápadov.( Osborn. 1963)

Za účelom realizácie týchto zásad platia v brainstormingu isté pravidlá:
1.Pravidlo zákazu kritiky. V priebehu tvorby nápadov je zakázaná
akákoľvek kritika nápadov. Treba úplne vylúčiť aj kritizovanie v zastretej,
alebo neverbálnej podobe (úškľabok, mávnutie ruky a pod.) aj za cenu
vylúčenia nenapraviteľne kritizujúceho člena z brainstormingového zasadnutia. 2. Pravidlo uvoľnenia fantázie. Každý účastník sa má usilovať čo najviac
uvolniť svoju fantáziu a predstavivosť, riadiť sa zásadou, že najneobvyklejšie a
zdanlivo najabsurdnejšie návrhy môžu byť tie najlepšie, alebo môžu k nim
viesť.

Čím je nápad divokejší a búrlivejší, tým lepšie. pretože krotenie myšlienok
je oveľa drahšie ako ich invencia. Príkladom takého divokého nápadu je zastaviť
vodu vodou - zabrániť povodni utvorením hrádze z vriec naplnených vodou). 3.Pravidlo čo najväčšieho počtu nápadov. Každý účastník sa musí usilovať
vyprodukovať čo najviac nápadov. V prípade ustrnutia iniciatívy účastníkov
musí zasiahnuť a oživiť diskusiu svojimi návrhmi, alebo vytýčením zatiaľ
nepoužitých možností vedúci brainstormingového zasadnutia (vo vyučovacom
ocese učiteľ). 4.Pravidlo vzájomnej inšpirácie. Pre úspešný priebeh brainstormingu je
dôležitá kombinácia a vzájomné spájanie. zdokonaľovanie nápadov, rozvíjanie
myšlienok ostatných a pod. 5. Pravidlo úplnej rovnosti účastníkov. Počas brainstormingového
zasadnutia neplatia vzťahy nadradenosti a podriadenosti. všetci účastníci sú si
rovní a podľa toho by sa mali aj správať. Platí iba podriadenosť vedúcemu
zasadnutia. Metóda brainstormingu sa skladá obyčajne z týchto etáp:
1.Oboznámenie účastníkov s cieľom zasadnutia, problémom a s pravidlami
brainstormingu.
V tejto etape sa môže realizovať aj krátka beseda o
probléme, alebo krátka "mozgová rozcvička"- netradičné riešenie nejakého
miniproblému, napr. ako by sa dal využiť otvárač na pivové fľaše. 2. Tvorba, produkcia nápadov, riešení. Tejto etape sa zvykne hovoriť aj
vlastný brainstorming. Tu je obzvlášť dôležité dodržať všetky vyššie uvedené
pravidlá brainstormingu. Nápady sa odporúča písať na tabuľu alebo na veľký
papier, aby všetci účastníci malí neustále pred očami všetky doterajšie nápady. Nesmie sa však uvádzať, kto návrh povedal, pretože nejde o ľudí, osoby, ale o
nápady, riešenia. Účastníci sa hlásia a pri jednom vystúpení môže účastník
povedať iba jeden nápad. Optimálny čas tejto etapy sú dve až tri štvrťhodiny s
malými prestávkami po každej štvrťhodine, aby sa umožnila inkubácia. 3. Prestávka. Podľa charakteru riešeného problému môže trvať niekoľko
minút. hodín, ale aj dní. V jej priebehu sa "odosobnia" návrhy a môžu nastať aj
významné zmeny v motivácii účastníkov brainstormingu. 4. Vyhodnocovanie návrhov, riešení. Určia sa kritériá na hodnotenie
návrhov.

Týchto kritérií by nemalo byť viac ako 5-6, lebo ináč sa stanú
neprehľadnými, zaradenie návrhov do istých skupín obdobných návrhov, výber
najlepších návrhov na ich ďalšie rozpracovanie, výber najdivokejších návrhov na
úvahy ako ich možno využiť, zhodnotenie vybraných návrhov. Je dôležité
sústrediť sa na to, ako sa nápady dajú uskutočniť a nie na hľadanie dôvodov,
prečo sa to nedá. V tejto etape zohráva kľúčovú úlohu hodnotiace myslenie. dokazovanie, práca s kritériami a ich dôsledkami a pod. Metóda brainstormingu je pre účastníkov veľmi namáhavá, vyčerpávajúca. podľa zistenia fyziologického prieskumu, energetická spotreba účastníkov brainstormingu trvajúceho hodinu a pol sa rovná desiatim až dvanástim hodinám, normálnej pracovnej zdá, že (Ďurič - Štefančík, 1989). Pri brainstormingu použitom ako metóda vzdelávania nemusí ísť ani tak o nájdenie optimálneho riešenia, ako o to, aby sa na danej téme a jej obsahu žiaci
vzdelávali (niečomu naučili.) a aby sa prejavili a rozvíjali ich tvorivé schopnosti. Vo vyučovacom procese je množstvo pn1ežitostí na využitie metódy brainstormingu. Uvádzame niekoľko príkladov jeho využitia pri vyučovaní ľudských práv:
Na sformulovanie pojmov človek, ľudská bytosť učiteľ umiestni pred žiakov nejaký vhodný predmet, napr. obrátený kôš na odpadky, a povie im, aby si predstavili, že toto je návštevník z vesmíru, ktorý chce vedieť, Čo sú to za bytosti, ktoré si hovoria ľudia. Žiaci dávajú návrhy, ktoré by mali vesmírnemu návštevníkovi pomôcť identifikovať ich ako ľudí. Iná možnosť je, že učiteľ povie žiakom, že OSN chce vyslať do vesmíru kozmickú loď bez ľudskej posádky, ktorá má informovať obyvateľov inej planéty o nás ľuďoch. Vesmírna loď dosiahne planétu
až o niekoľko desiatok rokov. Žiaci majú navrhovať, čo má obsahovať náklad lode, aby bol pre obyvateľov inej planéty čo najinformatívnejší: hudbu, sochy, fotografie, literatúru, priemyselné výrobky? Na triednických hodinách môžu žiaci navrhnúť a zdôvodniť pravidlá pre správanie sa žiakov i učiteľov v triede. Začnú tým, čo by chceli, svojimi prianiami. Až v etape hodnotenia sa zo zoznamu ich túžob výberu reálne požiadavky, zostavia z nich práva a povinnosti, porovnajú a upravia sa podľa Konvencie práv dieťaťa. Podobne sa môže postupovať pri návrhu základných princípov pre spolužitie ľudí na zemi. Metódou brainstormingu môžu žiaci navrhovať možnosti skvalitnenia životného prostredia v učebni, škole, okolí školy a pod. Metóda brainstormingu sa dá veľmi efektívne využiť aj pri ďalšom vzdelávaní učiteľov a pri riešení mnohých problémov školy. Metódou brainstormingom možno riešiť napr.

návrh problémových a tvorivých úloh z jednotlivých vyučovacích predmetov, návrh odbornej učebne alebo len niektorých jej častí ako usporiadanie čelnej steny, návrh spôsobov hodnotenia tvorivosti žiakov, identifikácia tvorivých žiakov, návrh učebných pomôcok, zlepšenie práce s nadanými i neprospievajúcimi žiakmi atď. Existujú rôzne variácie brainstormingu: Písaný brainstorming (brainwriting), ktorého podstata spočíva v tom, že hárok papiera putuje od jedného účastníka zasadnutia k druhému a každý účastník, postupne doňho vpíše svoj návrh. Pingpongový brainstorming je určený iba pre dvoch účastníkov. Jeden účastník povie návrh, na ktorý reaguje druhý účastník svojim návrhom, potom opäť prvý atď. Hobo metóda. Niektorým účastníkom brainstormingu vadí, že si nemôžu problém pokojne premyslieť, alebo naštudovať ho z literatúry. Preto M.Borák zaradil do brainstormingu etapu samoštúdia. Po oboznámení sa s problémom brainstormingu, nasleduje etapa samoštúdia a až potom nasledujú ďalšie etapy: tvorba návrhov, Gordonova metóda. Gordonova metóda Ide v podstate o variant brainstormingu, cieľom ktorého je vytvoriť iba jedno, ale zato nové originálne riešenie problému. Aby sa to dosiahlo, na začiatku zasadnutia nikto, okrem vedúceho, presne nevie, aký, aký problém sa má riešiť. Účastníci riešia problém zoširoka, zo všetkých aspektov, ktoré vedúci postupne zužuje, až sa nakoniec nájde riešenie problému. Napríklad cieľom zasadnutia otvoril diskusiu na tému Ako možno skladovať rôzne predmety. Po spresnení pojmu skladovanie sa určili charakteristiky dobrého skladovania. Potom sa diskusia zamerala na spôsoby skladovania vecí v prírode, v domácnosti, v priemysle. Až potom vedúci povedal, že ide vlastne o riešenie problému parkovania áut. Po tejto prvej etape tvorby návrhov a výberu optimálneho riešenia môže po prestávke nasledovať etapa, v ktorej sa hľadá optimálny spôsob realizácie prijatého riešenia, jeho dôsledky atď.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?