Bohovia v Egypte

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 2327×

Příbuzná témata



Bohovia v Egypte

ANUP
egyptský boh, sprievodca a ochranca mŕtvych, neskôr spojovaný tiež s
balzamovaním. Bol znázorňovaní v podobe čiernej psovitej šelmy, od Novej
ríše tiež v ľudskej podobe s hlavou tejto šelmy.

ESET
grécky Ísis – egyptská bohyňa; nebeská vládkyňa sveta, darovala život
a obilie, udržiavateľka poriadku vo svete aj v rodine. Sestra a manželka
Usira (grécky Osiris), matka Hora; spolu s nimi tvorí božskú
trojicu uctievanú v celom Egypte. Po zavraždení Usira bratom Sutechom
zobrala časti jeho rozsekaného tela, zostavila ich a znovu oživila. Veriaci prechádzali zasväcovacími obradmi, ktoré im mali zaistiť po
smrti druhý život. Kult je doložený už z konca 4.tis.pr.n.l. ; koncom
5.st.pr.n.l. prenikol do Grécka a v dobe helénizmu sa rozšíril po
celom antickom svete. Bola stotožňovaná s Demétrou a Afroditou.

HOR
egyptský boh, pôvodne kozmického rázu (za jeho oči sú pokladané Slnko
a Mesiac), od konca 4.tis.pr.n.l. bol stotožňovaní s panovníkom, neskôr
chápaní ako jeho osobní ochranný boh. V mýte vystupuje ako syn Usira
a Esety, ktorý pomstil svojho otca a prevzal jeho vládu. Znázorňovaní
obvykle ako sokol alebo muž so sokolou hlavou.

NEBTHET
egyptská bohyňa (Pani paláca, grécky Nefthys) doložená predovšetkým z
mýtov usirového okruhu, v nich je síce označená za Sutechovu manželku
ale napriek tomu vystupuje spolu s Esetou ako ochrankyňa mŕtveho
Usira a jeho syna Hora. Niekedy bola pokladaná za matku Anupa. Spolu s
Esetou, Selketou a Neitou považovaná za významnú ochrankyňu mŕtvych.
Bola znázorňovaná v ľudskej podobe s hieroglyfickou značkou svojho mena
na hlave. SELKET
egyptská bohyňa s výraznými ochrannými rysmi, doložená od 1. dynastie
ako ochranné božstvo kráľa, neskôr všetkých mŕtvych (spolu s bohyňami
Esetou, Nebthetou a Neitou). Platila tiež za ochrankyňu proti
škorpiónovmu bodnutí a hadiemu uštipnutí. Bola znázorňovaná v podobe
škorpióna, od Novej ríše aj ako žena so škorpiónom na hlave.

SOPDET
egyptská bohyňa (grécky Sóthis) personifikujúci hviezdu Sirius a
pokladaná za darkyňu Nílskej záplavy. Bola znázorňovaná v podobe
stojacej ženy (často na lodi), niekedy s pérovou ozdobou alebo s
prenajatými atribútmi iných bohyni (napr. Esety či Satety), s ktorými
splývala.

USIR
grécky Osiris – egyptský boh plodnosti, zároveň pokladaný za vládcu
ríše mŕtvych. Doložený od konca 5. dynastie, stal sa hneď jedným z
najvýznamnejších egyptských bohov.

V okruhu mýtov, z ktorých vychádzala
aj neskoršia mystéria, vystupuje ako manžel Esety a otec Hora;
zavraždený svojim bratom Sutechom.

SUTECH
egyptský boh búrky a púšte, s výraznými bojovníckymi rysmi. V egyptskej
mytológii brat a zároveň vrah Usira, porazený Horom.

VADŽET
egyptská bohyňa predstavujúca dolnoegyptskú kráľovskou korunu,
respektívne prenesene Dolný Egypt. Bola znázorňovaná ako vztýčená
kobra. V 1.tis.pr.n.l. bola znázorňovaná tiež ako tróniaca žena s
levou hlavou a slnečným kotúčom, respektívne urom. S hornoegyptskou
Nechbetou tvorila od archaické doby heraldickú dvojicu, označovanou
ako obidve panie (súčasť kráľovského mena), respektívne Panie oboch
zemí. Od Novej ríše bola spojovaná s ďalšími bohyňami, predovšetkým
Hathorou a Esetou. Gréci ju stotožnili s bohyňou Létó.

NECHBET
ochranná bohyňa Horného Egypta. Spolu s Vadžetou platila za ochrankyňu
panovníka. Bola spojovaná s kráľovskými insigniemi, predovšetkým s
hornoegyptskou korunou. Bola znázorňovaná ako supica, prípadne tiež
v ľudskej podobe so supiou čelenkou. APOP
grécky Apofis – egyptský poloboh alebo skôr démon v podobe veľkého hada
ohrozujúceho poriadok sveta. Je doložený od 1.prechodnej doby, v
textoch rakvy vystupuje ako protivník boha Rea. Každodenným bojom Rea
proti Apopovi sa zaoberá rada náboženských textov z doby Novej ríše.

RE
egyptský boh predstavujúci slnko. Znázorňovaný v ľudskej podobe so
slnečnou guľou na hlave alebo so sokolou hlavou, tiež ako kocúr,
šakal, lev. V mytológii pokladaný za vládca bohov, viac mýtov je spojená i
s jeho pohybom po oblohe. Jeho kult vrcholil za 5. dynastie

HARACHTEJ
egyptský boh ranného a denného slnka, spojovaný tiež s predstavami
vládnutia a rýchleho pohybu po oblohe .Už od Starej ríše sa najčastejšie
objavuje v spojení s Re ako Reharachtej. Bol znázorňovaní najviac
ako sokol. Pôvodným strediskom jeho kultu bol Héliopolis.

CHEPRER
egyptský boh (vznikajúci, rozumie sa sám za seba), pokladaný vedľa
Atuma a Rea za jednu z hlavných foriem slnečného božstva. Znázorňovaný
bol obvykle ako skarabeus, ktorý ako hieroglyfická značka má tiež
význam "vznikať". NUT
egyptská bohyňa predstavujúca nebo. V mýte vystupuje ako matka
slnečného boha Rea, ktorého denne ráno rodí a večer opäť hltá. V
héliopolskej teológii bola pokladaná za manželku Geba. Bola
považovaná za ochrankyňu mŕtvych a jej podoba doprevádza zvláštnu
ochrannú formulku ktorá sa často objavuje v hrobkách alebo na rakvách,
pokladaných za jej vtelenie. Bola znázorňovaná v ľudskej podobe (niekedy
ako žena sklonená do oblúku nad zemou) alebo v podobe kravy (často
posiatej hviezdami). GEB
egyptský boh pokladaný za predstaviteľa zeme.

V héliopolskom Devätere
vystupuje so svojou sestrou a manželkou Nut ako tretia generácia božstiev
a zároveň ako prví pozemský vládca. Bol znázorňovaný v ľudskej podobe,
zo začiatku bez ďalších atribútov, neskôr zo zloženou korunou. Aako
predstaviteľ zeme niesol rastlinstvo, ale prijímal aj mŕtvych.

ŠU
egyptský boh vzduchu a životnej sily. V héliopolskej kozmogónii bol
pokladaný za Atumovho syna. Atum oddelil svoje deti Geba (zem) a Nut
(nebo), a vytvoril tak obývateľný priestor. Šu bol znázorňovaný v ľudskej
podobe, s pštrosím perom (hieroglyfickou značkou svojho mena) na hlave,
často ak vo zdvihnutých pažiach drží bohyňu neba. Ako predstaviteľa
oživujúceho božského dychu platil rovnako za darca života a za ochrancu
pôrodov.

CHNUM
egyptský boh plodnosti (grécky Chnúmis), pokladaný tiež za stvoriteľa
bohov a ľudí, ktorých modeloval na hrnčiarskom kruhu. Vďaka spojeniu s
oblasťou 1. kataraktu, považovanou za prameň Nílu, bol považovaný aj za
darcu nílskej vody. Bol znázorňovaný ako baran, od Starej ríše tiež v
ľudskej podobe s baranou hlavou. Ako boh stvoriteľ bol stotožňovaný s
Ptahom a Amonom, menej často bol spojovaný aj so Šuom, Usirom a Gebom

AMON
egyptský boh, pôvodne vzduchu, neskôr plodnosti, od polovice 2.tis. pr.n.l. s rysmi štátneho božstva. Znázorňovaný v ľudskej podobe s
dvojicou dlhých pier na korune, menej často v podobe barana alebo husy.
Hlavným centrom jeho kultu boly Théby (chrámy v Karnaku a Luxore).

PTAH
egyptský boh pokladaný za vynálezcu a ochrancu remesiel a umenia.
Pôvodne miestni boh Memfidy, ktorá zostala hlavným strediskom jeho
kultu. V okruhu mýtov vzniknutých v jeho chráme v Memfide označený za
stvoriteľa sveta, ktorý bol stvorený v jeho srdci (tj. myslenie) a jeho
jazykom (tj. reč).

ATUM
egyptský boh, vystupujúci ako jedna z foriem slnečného božstva (niekedy
v podobe Re-Atum, respektíve ako zapadajúce slnko), stvoriteľ sveta
a ochranca panovníkov. V mýte o héliopolskom Devätere sa objavuje ako
vládca bohov a praotec ďalších generácii božstiev. Bol znázorňovaný ako
panovník na tróne, menej často v podobe hada, alebo skarabea. Hlavným centrom jeho kultu bolo mesto Iunu (grécky Héliopolis), ležiace
v archeologicky málo preskúmanej sv. časti dnešnej Káhiry. Tu bol
uložený aj jeho fetiš, kameň pyramídového tvaru nazývaný - benben.

TEFNUT
egyptská bohyňa vystupujúca v heliopolskej kozmogónii ako Atumova
dcéra, a teda prvá ženská bytosť. So svojim bratom a manželom Šuom
tvorila najstarší pár.

Významné bolo spojenie Tefnuty so slnečným
bohom Reem – v mýte bola stotožnená s jeho okom, ktoré v podobe zúriacej
levice utieklo do Núbie a potom na naliehane Šua a Thovta sa vrátilo do
Egypta, tentokrát v podobe miernej Hathory. Rituál k uspokojeniu Tefnuty
obsahoval orgiastické prvky. HATHOR
egyptská bohyňa, pôvodne kozmického rázu, neskôr hlavne lásky, hudby a
tanca. Často znázorňovaná v podobe kravy či ženy s kravskými rohmi so
slnečným kotúčom a korunou.

THOVT
egyptská mytológia Pisár bohov, tiež boh múdrosti, učenosti a mágie;
tvorca a darca poriadku a zákonu, písma a reči, lekárstva a kúzelníctva.
Boh neba a podsvetia, ktorý vynikal všestrannosťou. S tím súviseli aj
jeho ďalšie rysy - úzky vzťah k bohyni pravdy a spravodlivosti Maat,
spojeniu s nebeskými telesami (predovšetkým Mesiacom), rolu mocného kúzelníka
,podieľajúceho sa aj na ochrane mŕtvych, a rola posla bohov. Bol
znázorňovaný najčastejšie v ľudskej podobe s hlavou ibisa, resp. ako ibis
či pavián (jeho posvätné zvieratá). Strediskom Thovtovho kultu bol
najneskôr od Strednej ríše Ešmúnén. Gréci stotožnili Thovta s Hermom.
Neskoršie hermetické spisy, v ktorých vystupuje ako Hermes Trismegistos,
odrážajú len málo z pôvodných egyptských predstáv

SEŠAT
egyptská bohyňa pokladaná za ochrankyňu pisárov a architektov. Pôvodne
bola uctievaná vo forme sedemlistej ružice na štandarte, od 2. dynastie
znázorňovaná v podobe ženy nesúcej na hlave tento atribút, doplnený o
dvojicu rohov obrátených dole, a niekedy naviac oblečené v leopardej koži. Bola považovaná za sestru alebo dcéru boha Thovta, niekedy bola spojovaná
s bohyňou Nebthet.

APIS
egyptský posvätný býk, uctievaný v Memfide ako symbol plodnosti a forma
vtelenia boha Ptaha. Znázorňovaný obvykle ako stojací, obvykle so
slnečným kotúčom a Urom medzi rohmi. Mŕtvy Apis bol v spojení s
Usirom uctievaný ako ochranca mŕtvych a pochovávaný v sev. Sakkáre.

NUN
v egyptskej mytológii pravodstvo existujúce ešte pred stvorením sveta;
neskôr bolo personifikované ako samostatné božstvo. Bolo znázorňované
len zriedka, obvykle v ľudskej podobe, niekedy so žabou hlavou.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?