Barok

Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 4247×

Příbuzná témata



Barok

Od druhej polovice 16. stor. sa začala v európskej literatúre (podobne ako v iných umeniach) rozvíjať tvorba, ktorá si nekládla sa cieľ bezprostredný obraz skutočnosti, ale snažila sa zachytiť a zdôrazniť duchovné a prírodné princípy hlavne za uznávanou skutočnosťou a ktoré ju ovládajú. Literatúra sa otvorila podnetom filozofickej špekulácie a subjektivizmu, uvoľňujúcemu obraznosť a fantáziu. Do popredia sa o5 dostáva otázka viery (ako v Stredoveku). Spisovatelia hľadajú istotu, obracajú sa do večnosti k nadosobným a často nadprirodzeným silám a hodnotám. Neuspokojovali sa pritom iba umeleckým vyjadrením takéhoto vzťahu k svetu ale snažili sa vystihnúť i atmosféru nap5ia a vzrušenia ktoré ho sprevádza. Znovu postavili človeka medzi absolútne sily zla a dobra, Satana a Boha, zatratenia a vykúpenia ako to urobil aj veľký básnik na rozhraní baroka a renesancie (niekedy hovoríme o manierizme) Angličan John Milton (1608-1674) vo svojich duchovných eposoch na biblické témy: Stratený raj (1667), Raj znovu nájdený (1671). Korene novej tvorby a nového umeleckého štýlu siahajú do spoločenskej a duchovne situácie 16. a 17. stor. V dobe kedy bol osud Európy závislí na súperení niekoľkých panovníckych rodov bojujúcich o rozhodujúcu moc vo svete, kedy bol vystavený nebezpečenstvu tureckej invázie, krutosti 30-ročnej vojna kedy sa stupňovali spoločenské rozpory (bohatý- chudobní) a zároveň nástupu katolíckej protireformácii so všetkými jej inkvizičnými metódami podrobujúcimi akýkoľvek duševný rozvoj cirkevnej autorite (keďže hlavnou silou protireformácie boli Jezuiti nazýva sa aj Barok niekedy Jezuitským štýlom).
Z literatúry v tejto situácii síce nemizne pozemský svet ani zmyslová skúsenosť ktoré zohrali tak veľkú úlohu pri zrode renesančného umenia, ale strácajú svoj pôvodný význam a zmysel, poznávaná skutočnosť sa mení na znaky, na symboly, na prostriedky ktoré majú vyjaviť nevysloviteľné- duchovné. Vzniká nová umelecká metóda.
Jednu líniu barokovej literatúry charakterizuje vyšší stupeň štylizácie a abstraktnosti. Autori sa takto snažili vyjadriť alebo ideálny náboženský a spoločenský život v ich všeobecnosti, vytvoriť obraz svätej harmónie a ľudskej dokonalosti, duševnej aj telesnej. Alebo nájsť výraz pre svet rozkladu, nákazy a smrti. Túto tendenciu ovládli najmä taliansku a španielsku literatúru odkiaľ prenikali do ostatnej Európy.

V Španielsku vznikla poézia náboženského rozjímania a mystického vytrženia predstavovaná predovšetkým dielom sv.

Terézie (Teresa de Jeasus /Hrad vnútra/, 1515- 1582) a sv. Jána z Kríža (Chuan de la Cruz /Živý plameň lásky/, 1542- 1591). Táto tvorba vychádzala z predstavy že najvyššia ľudská aktivita v dramatickom vnútornom napätí, v duchovnom spojení s Kristom (napr.: svadobná mystika sv. Terézie). Proti bezprostrednosti poézie sv. Terezy či sv. Jána z Kríža stála veľmi rafinovaná umelecká tvorba ktorú reprezentuje španielsky básnik Lui de Gongóra (1561-1627). Táto tvorba zdôrazňovala aristokratizmus ducha i vzdelania. Bola charakteristická učenosťou ale aj štýlom gongorizmom, plným umeleckých efektov, zložitou obraznosťou, symbolikou, eufonickou výstavbou verša a bohatým zachytávaním zmyslových vnemov. Artistný a rozumový prístup k tvorbe sa uplatnoval v talianskom marinizme (podľa Govanababtistu Mariniho, 1569-1625) až ku dekoratývnej samoúčelnosti. Úpadková podoba tohoto štýlu sa prenesiesla do Francúzska 17. stor., najmä do šľachtických salónov, kde sa vytváral vyumelkovaný, nezasvätencom až nezrozumiteľný (preciózny).

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?