Austrália a Nový Zéland
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 7482×
Příbuzná témata
Austrália a Nový Zéland
AustráliaAustrália je odľahlý kontinent a zároveň veľká krajina, deliaca sa na šesť štátov a dve teritória – Viktória, Nový Južný Wales, Queensland, Južná Austrália, Západná Austrália, Tasmánia a Severné Tertórium a Teritórium hlavného mesta. Odrezaní od ostatného sveta sa museli Austrálčania spoliehať len na seba. Dnes i vďaka obrovským prírodným bohatstvám sú z veľkej časti sebestační a môžu žiť nezávisle. Väčšina obyvateľov býva na úrodnom páse východnej Austrálie. Mnohí sídlia v najväčších mestách Austrálie Melbourne a Sydney a v hlavnom meste Canberre, pričom všetky ležia práve na úrodnom východnom páse. Ten je oddelený od zvyšku kontinentu najvyšším pohorím Austrálie – Veľkými Predelovými vrchmi. Najvyšší vrch, Kościuskov vrch meria 2230 metrov. Na druhej strane Veľkých predelových vrchov sa nachádza Veľká Artézska panva. Slúži najmä na chov dobytka a oviec. Na západ od Artézskej panvy sa nachádzajú Mac Donellove a Musgravove vchy. Okolo nich sa rozkladajú štyri veľké austrálske púšte. Je to Veľká piesočná púšť, Gibsonova púšť, Veľká Viktóriina púšť a Simpsonova púšť. Na severe sa nachádza Arnhemská zem, na ktorej sa nachádzajú rezervácie pre austrálskych domorodcov žijúcich pôvodným životom. Západ Austrálii pokrývajú Hamersleyho vrchy a Darling Range. Na juhu sa nachádza Nullarborská nížina ( názov z latinského nullus znamená nijaký a arbor – strom) na ktorej je veľmi sucho a nerastú tam žiadne stromy.
Podnebie
Vnútrozemie, juh, západ sú veľmi suché a v lete na púšťach môžu teploty dosiahnuť aj teplotu 50O C. Sever Austrálie je horúci po celý rok a vlhký iba počas letného monzúnu. Východ, juhovýchodné pobrežie a juhozápadné pobrežie sú mierne, a práve preto najviac obývané. Veľký vplyv na počasie má Západoaustrálsky studený prúd zo západu, Veľké Predelové vrchy z východu, poloha Austrálie (leží na obratníku Kozorožca) a čiastočne aj letné monzúny zo severu.
Spoločnosť
Mnohí Európania prišli do Austrálie v prisťahovaleckých vlnách po roku 1945. Od 70. rokov je 50% prisťahovalcov ázijského pôvodu. Pôvodní obyvatelia sú hospodársky a spoločensky odsúvaní. V posledných rokoch sa čoraz viac dožadujú územných práv. Majetkové rozdiely sú malé, ale recesia v 90.rokoch zväčšila rozdiel medzi chudobnými a bohatými.
Hospodárstvo
Najmä výkonný banský priemysel, poľnohospodárstvo, cestovný ruch, investície do prosperujúcich krajín juhovýchodnej Ázie, vysoká nezamestnanosť.
Hlavné zamestnanie je spracovateľský priemysel.
Povrchová ťažba
V krajine s nesmiernymi nerastnými zdrojmi predstavuje baníctvo dôležité odvetvie hospodárstva. V Austrálii sa ťaží desatina svetovej ťažby uránu, nepostrádateľného v jadrovej energetike. Železná ruda sa ťaží povrchovým spôsobom, pri ktorom rýpadlá premiestňujú kopce zeme.
Mestá v Austrálii
Sydney
Najstarším a najväčším mestom Austrálie je Sydney. Založili ho Briti roku 1788 ako svoju trestaneckú kolóniu pre 1500 väzňov a ich strážcov: dnes predstavuje domov pre vyše tri a pol milióna ľudí. Mesto sa rozrástlo okolo veľkej prirodzenej zátoky Port Jackson, preklenutej mostom Sydney Harbour Bridge. Je živým priemyselným strediskom i rekreačným miestom s plážami. Toto mesto má najväčšie predmestia na svete – mestská aglomerácia je taká veľká, že mesto je dva krát väčšie ako Peking a šesť krát väčšie ako Rím. Melbourne
Hlavné mesto štátu Viktória a druhé najväčšie austrálske mesto Melbourne je zaujímavou zmesou starého a nového. Založil ho roku 1835 tasmánsky farmár John Batman. Zhruba o 20 rokov neskôr sa vo Viktórii našlo zlato a počet obyvateľov prudko vzrástol. Dnes je mesto hlavným prístavom a priemyselným i obchodným centrom Viktórie.
Perth
Bol založený roku 1829 pri ústi Labutej rieky. Je metropolou štátu Západná Austrália a jeho priemyselným a kultúrnym strediskom. Stred mesta s viacposchodovými budovami, kde sídlia banky, úrady, obchodné spoločnosti, obklopujú predmestia s prízemnými domčekmi a záhradami. Takýto vzhľad má väčšina austrálskych veľkomiest.
Brisbane
Podľa guvernéra Thomasa Brisbana dostalo meno hlavné mesto Queenslandu, rušný prístav v ústí rieky Brisbane do Moretonovej zátoky. Vyváža sa hlavne queenslandské mäso a cukor. Potravinársky priemysel (cukrovary, konzervárne, jatky, mraziarne) je veľmi významnou zložkou hospodárstva tohto štátu.
Ayers Rock
Jedným z najpôsobivejších prírodných výtvorov Austrálie je Ayers Rock. Pieskovcový masív sa z plochej púšte vypína do výšky 335 metrov. Aj keď ho od najbližšieho mesta delia stovky kilometrov, predstavuje významnú turistickú atrakciu s vlastným hotelom. Skala je najkrajšia pri západe slnka, keď sa zdá, že mení farby.
Tasmánia
Ostrov Tasmánia pri juhovýchodných brehoch Austrálie tvorí jej spolkový štát, obývaný takmer pol miliónom ľudí. Ostrov má chladnejšie a vlhkejšie podnebie ako kontinent a preslávil sa ovocím, zeleninou a ovcami. Ťaží sa tu cín, striebro a ďalšie suroviny. Značná časť západnej Tasmánie je neobývaná, pokrytá hustými lesmi, kde sa pôvodné zvieratá (napríklad tasmánsky diabol) udržali v hojnom počte.
Faktografia
Oficiálny názov: Austrália
Dátum vzniku: 1901
Hlavné mesto: Canberra
Počet obyvateľov: 18,5 miliónov
Rozloha: 7 686 850 km2
Hustota obyvateľstva: 2/ km2
Jazyky: angličtina*, gréčtina, taliančina, malajčina, bahasa indonesia, vietnamčina, jazyky domorodcov, iné
Náboženstvá: protestanti 60%, katolíci 26%, iní 14%
Etniká: belosi 95%, Ázijci 4%, iní 1 %
Zriadenie: parlamentná monarchia
Mena: austrálsky dolár = 100 centov
Nový Zéland
Ostrovný štát Nový Zéland je pozoruhodnou zmesou kultúr a ľudí. Pôvodní obyvatelia Maoriovia, ktorí svoju krajinu nazývali Aotearoa, žijú na ostrovoch dodnes spoločne s potomkami prvých britských osadníkov a s prisťahovalcami z iných európskych a ázijských krajín. Nový Zéland má len 3,4 milióna obyvateľov – z toho vyše polovicu menej ako 30 ročných – a vyššiu pôrodnosť ako iné rozvojové krajiny.
Do roku 1907 patril Nový Zéland do Britskej ríše, no aj keď získal nezávislosť, dodnes zotrváva v britskom Spoločenstve národov (Commonwealthe). Hrá vedúcu rolu v oblasti južného Tichomoria a udržiava pevné vzťahy s mnohými malými ostrovnými krajinami, akou je napríklad Niue. Nový Zéland leží v Tichom oceáne na východ od Austrálie. Zaberá dva veľké ostrovy – Severný a Južný – a veľa menších ostrovov, s celkovou rozlohou268 700 km2.
Severný ostrov Nového Zélandu pokrývajú pahorkatiny, údolia a sopečná plošina v strede ostrova, Južný ostrov je prevažne hornatý, s nížinami na východe.
Podnebie
Väčšinou mierne a vlhké, úplne na severe je takmer subtropické; zimy na juhu sú studené.
Hospodárstvo
Moderné poľnohospodárstvo; najväčší vývozca vlny, syra, masla a mäsa na svete; rastúci spracovateľský priemysel, cestovný ruch.
Poľnohospodárstvo
Nový Zéland má vlhké a teplé podnebie, ktoré žičí rôznym odvetviam poľnohospodárskej výroby. Najdôležitejší je chov oviec a hovädzieho dobytka na farmách: na každého Novozélanďana pripadajú 3 kravy a 18 oviec. Krajina vyváža viac mliečnych výrobkov a jahňaciny ako iné štáty. V uplynulých 15 rokoch vzrástla produkcia takých plodín, ako pomaranče, kivi a citróny. Moderná rybárska flotila umožňuje zvýšiť výlov rýb, takže Nový Zéland sa stal dôležitým vývozcom všetkých „darov“ mora.
Spoločnosť
Maori boli pred 1200 rokmi prvými usadlíkmi. Dnešné väčšinové európske obyvateľstvo tvoria hlavne potomkovia anglických prisťahovalcov, ktorí sa tu usadili po roku 1840.
Životná úroveň a vzdelanie Maorov sú nižšie ako priemer. Medzi oboma skupinami je v posledných rokoch napätie, vláda rokuje o urovnaní nárokov Maorov na zem.
Kultúra Maoriov
Polynézsky Maoriovia prišli na Nový Zéland okolo roku 950 n.l. zo severnejšie ležiacich ostrovov. Ich potomkovia dosiaľ udržiavajú tradície drevorezby, tkáčstva a hudby, prinesené pred vekmi.
* Novozélandské ženy ako prvé na svete získali volebné právo.
Mestá na Novom Zélande
Wellington
Hlavné mesto Wellington sa rozkladá okolo veľkej prírodnej zátoky s živým prístavom na južnom cípe Severného ostrova.
Staršie drevené stavby obklopuje súčasná zástavba v oveľa modernejšom štýle.
Auckland
Na mieste, kde sa Severný ostrov zužuje do sotva 1,5 kilometrovej šije, rozkladá sa mesto Auckland. Na východe sa vlní Tichý oceán, na západe Tasmanovo more, čiže Auckland má dve prístaviská a je najväčším novozélandským prístavom. V meste sa sústreďuje vývoz výrobkov novozélandského životne dôležitého mliekárenského priemyslu. Mesto má zmiešané obyvateľstvo – tretinu tvoria Polynézania.
Kivi
Nový Zéland je vzdialený od iných pevnín, preto sa tu život vyvíjal v osobitných podmienkach. Z novozélandských živočíšnych zvláštností je najznámejší vták kivi, ktorý nelieta.
Faktografia
Oficiálny názov: Nový Zéland
Dátum vzniku: 1947
Hlavné mesto: Wellington
Počet obyvateľov: 3,5 milióna
Rozloha: 268680 km2
Hustota obyvateľstva: 13/km2
Jazyky: angličtina*, maorčina, iné
Náboženstvá: protestanti 62%, katolíci 18%, iní 20%
Etniká: Európania 88%, Maori 9%, iní (vrátane Malajčanov, Číňanov) 3%
Zriadenie: parlamentná monarchia
Mena : novozélandský dolár = 100 centov.