Australia - vzdialený svetadiel (SOČ)

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 21. ledna 2007
  • Zobrazeno: 11975×

Příbuzná témata



Australia - vzdialený svetadiel (SOČ)

Téma : Austrália - vzdialený svetadiel

Obsah

Úvod - 3
1. Základné charakteristiky federatívneho štátu Austrálsky zväz - 4
1.1 História osídľovania - 5
1.2 Dnešná socioekonomická charakteristika - 6
1.2.1 Hospodárstvo - 7
1.2.1.1 Poľnohospodárstvo - 7
1.2.1.2 Priemysel - 7
1.2.1.3 Doprava a spoje - 8
1.2.1.4 Zdravotníctvo, socialna starostlivosť a školstvo - 8
1.3 Základné geografické charakteristiky - 9
1.3.1 Podnebie - 10
1.3.2 Vodstvo - 11
1.3.3 Rastlinstvo - 11
1.3.4 Živočístvo - 12
1.3.5 Národné parky - 12
2. Charakteristiky jednotlivých federatív. štátov a teritórií Austrálskeho zväzu - 13
2.1 Western Australia - 14
2.1.1 Najvýznamnejšie miesta Západnej Austrálie - 14
2.2 Northern Territory - 16
2.2.1 Najvýznamnejšie miesta Severného teritória - 16
2.3 South Australia - 18
2.3.1 Najvýznamnejšie miesta Južnej Austrálie - 18
2.4 Queensland - 19
2.4.1 Najvýznamnejšie miesta Queenslandu - 20
2.5 New South Wales - 20
2.5.1 Najvýznamnejšie miesta Nového Južného Walesu - 21
2.6 Victoria - 22
2.6.1 Najvýznamnejšie miesta Viktórie - 22
2.7 Tasmania - 23
2.7.1 Najvýznamnejšie miesta Tasmánie - 23
2.8 Australian Capital Territory - 24
2.9 Vybrané zámorské teritória - 25
2.9.1 Cocos Islands - 25
2.9.2 Norfolk Island - 25
2.9.3 Christmas Island - 25
Záver - 26

Úvod

Austrália pre obyčajného človeka je pravdepodbne len vzdialená zem s kengurami, vtákopyskmi a púšťami. Takou bola aj pre mňa, kým som sa nerozhodla spracovať túto tému na Geografickú olympiádu. Čoskoro som však zistila, že ježury a dingovia nie sú jediné zvláštnosti tohoto kontinentu. Dlho nepoznaná a odlúčená od ostatných častí sveta sa vyvíjala odlišne, s vlastným živočíšstvom, rastlinstvom, geologickými podmienkami a tvarmi povrchu, ale i vlastnou kultúrou domorodých ľudí.
Cieľom mojej práce je podľa možnosti podrobne charakterizovať Austrálsky zväz, zamerať sa na odlišnosti tejto krajiny, zaujať ľudí, aby sa snažili spoznať tento vzdialený tajomný kontinet, ktorý sa tak veľmi líši od ostatných oblastí zemegule. Jeho vzdialenosť má však aj svoje nevýhody s ktorými som sa stretla najmä pri hľadaní materiálu pre túto prácu, možno práve spomínané činitele spôsobili, že publikácií nie je toľko, koľko by mohlo byť, a že informovanosť ľudí sa nezameriava na krásnu zem, akou Austrália určite je aj napriek nehostinnému „outbacku“ a vysokým teplotám (napr.

denná tlač aj geografické časopisy sa viac venujú problematike Orientu ako Austrálie, hoci Austrália je Európe kultúrne bližšia, alebo možno práve preto?). Preto som veľmi vďačná ľuďom, ktorí mi pomáhali pri získavaní potrebnej literatúry, povzbudzovali ma, aby som neprestávala a umožnili mi tak preniknúť do tajov najmenšieho a najvzdialenejšieho kontinentu - Austrálie.

1. Základné charakteristiky federatívneho štátu Austrálsky zväz

oficiálny názov : Commonwealth of Australia - Austrálsky zväz

poloha : kontinent Austrália na južnej pologuli, severné pobrežie je asi 1500 km na juh od rovníka, južnú hranicu tvorí približne 40 južnej zem.šírky, západná hranica približne 116º a východná hranica približne 155º východnej zemepisnej dĺžky, na severe susedí s Papuou - Novou Guineou a Indonéziou, na juhu s Antarktídou, na juhovýchode s Novým Zélandom

rozloha : 7 687 848 km²
počet obyvateľov : 18 532 000 (1997)
priemerná hustota : zaľudnenia : 2 obyvatelia na km²
štátne zriadenie : federatívny štát - konštitučná monarchia, dvojkomorový parlament
hlava štátu : britská kráľovna, zastupovaná generálnym guvernérom
hlavné mesto : Canberra
prirodzený prírastok obyvateľstva : 1,1 %
stredná dĺžka života : muži - 75 rokov, ženy - 81 rokov
úradný jazyk : anglický
gramotnosť : 99,5 %
mena : austrálsky dolár ($A) = 100 centov
členstvo : ADB - Ázijská rozvojová banka
APEC - Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca
COMM - Spoločenstvo
ESCAP - Hosp. a soc. komisia pre Áziu a Tichomorie
OECD - Organizácia pre hosp.spoluprácu a rozvoj
SPC - Juhopacifická komisia
SPF - Juhopacifické fórum

1.1 História osídľovania

Prví prisťahovalci prišli do Austrálie asi pred 40 000 rokmi z Ázie - vtedy bola Austrália asi o 300 km bližšie k rovníku. Živili sa lovom, zberom, mali vlastné zvyky, rituály, obrady. Dodnes tu žijú potomkovia domorodcov tzv.aborigines.
Najstaršie zo všetkých austrálskych osídlení je v Kakadu (vek bol určený na 23 000 rokov). Národný park Kakadu sa vďaka tomu zapísal do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Z domorodej kultúry sú najznámejšie skalné maľby. Praveký umelci používali 5 základných farieb (červenú, oranžovú, žltú, bielu, čiernu) vyrobených z rozomletých kameňov. Maľby znázorňujú zvieratá (asi spred 30 000 rokov), postavy v pohybe (asi spred 20 000 rokov).

Približne pred 7 000 rokmi vznikol štýl vam - zobrazuje zjednodušené a symbolické postavy.
Prvý Európan, ktorý roku 1606 uvidel austrálsku pevninu, bol holandský kapitán Willem Jansz. Prvé zmienky o podivuhodných zvieratách doniesol holandský kapitán F.Pelsaert, ktorého loď stroskotala pri Austrálií roku 1629. V roku 1642 objavil Ábel Tasman ostrov na juh od Austrálie. Pomenoval ho Van Diemenova Zem. Na Tasmániu bola premenovaná v roku 1855. Britský moreplavec James Cook počas svojej 1. cesty okolo sveta (1768 - 1771) vypracoval presné mapy východného pobrežia Austrálie. V roku 1770 objavil a pomenoval Botanický záliv.
V tom čase boli britskí zločinci odsúdení do vyhnanstva prepravovaní do Ameriky, avšak po vypuknutí vojny za nezávislosť, bolo treba najsť nové trestanecké kolónie - najprv to bol Botanický záliv, neskôr severnejší Port Jackson (z neho sa vyvinulo Sydney). 26. januára 1788 priviezla flotila prvých väzňov - začalo sa osídľovanie tohoto kontinentu. Trestaneckými kolóniami sa stala i Tasmánia, Queensland, Viktória a západná Austrália. Deportácie skončili až v roku 1866.
V tridsiatich rokoch 19.storočia sa rozvinul chov oviec, vytlačil pôvodných obyvateľov z historických území. V roku 1851 a 1852 boli objavené zlaté bane v Novom Južnom Walese a Viktórii. Prisťahovalci doviezli zvieratá, ktoré pôvodnú faunu ničili (choroby, porušenie prírodnej rovnováhy). Zpeňažovali sa kože klokanov, koál. Osídlenci vypaľovali lesy, aby získali pastviny. V roku 1880 sa katastrofálne premnožili králici, zviera dovezené prisťahovalcami. Na ochranu proti zdivočelým psom dingom bol postavený plot (Dog Fence) dlhý 4850 km. V roku 1915 vzniklo mesto Coober Pedy, najväčšie svetové nálezisko drahého opálu.
Šesť samosprávnych kolónií v roku 1901 založilo Austrálsky zväz. Parlament mal sídlo v Melbourne. V roku 1911 vzniklo teritórium hlavného mesta, na ktorom sa postavila nová federálna metropola - Canbera (parlament v nej prvýkrát zasadal v roku 1927). Počas 1. a 2. svetovej vojny Austrália bojovala po boku Veľkej Británie, po vojnách začali mesta prekvitať (nové vlny prisťahovalcov z Európy).
Až v roku 1967 uznala vláda domorodým obyvateľom občianské práva. Prvýkrát boli zahrnutí do sčítania ľudu v roku 1971. Slováci a obyvatelia Československa začali prichádzať do Austrálie po 2. svetovej vojne a v roku 1968.
V roku 1999 sa konalo referendum za nezávislosť Austrálského zväzu od Veľkej Británie a väčšina obyvateľov sa vyjadrila za zachovanie doterajšieho stavu..

1.2 Dnešná socioekonomická charakteristika

Austrália je plne nezávislý štát v rámci Britského spoločenstva národov.
Z dnešných 18 mil.

Australčanov je 91,2 % európskeho, najmä britského pôvodu. Pôvodní obyvatelia predstavujú 1,5 %. Ostávajúcich 5,3 % tvoria prisťahovalci z Ázie a ich potomkovia. Takmer polovicu veriacich tvoria protestanti, štvrtinu rímsky katolíci (rímsky katolíci - 26,5 %, anglikáni - 24 %, iní protestanti - 17,5 %, iní kresťania - 5,5 %, bez vyznania 12,5 %, ostatní - 14 %). Väčšina populácie žije v mestách na pobreží, 6 najväčších aglomerácií - Sydney, Melbourne, Brisbane, Adelaide, Perth, Canberra - sústreďuje takmer 70 % obyvateľov.

Najväčšie mestá Počet obyvateľov
Sydney 3 715 000
Melbourne 3 125 000
Perth 1 960 000 (aglomerácia)
Brisbane 1 370 000
Adelaide 1 050 000
Newcastle 445 000
Canberra 318 000

Úradný jazyk je angličtina. Z pôvodných 260 jazykov domorodcov sa zachovalo len veľmi málo.
Priemerná hustota zaľudnenia je iba 2 obyvatelia na km², vo vnútrozemí menej ako 1 obyvateľ na km².
(Zastupiteľský orgán pre Slovákov : Embassy of the Slovak Republic, 47 Culgoa Circuit, O Malley, Canberra A.C.T. 2606, The Comonwealth of Australia, tel. : 0061/6/2901516, 2902405).

1.2.1 Hospodárstvo

Austrália je vyspelý priemyselný a poľnohospodársky štát s bohatou surovinovou základňou a významnou ťažbou nerastov, výrazne exportne zameraný. Charakteristický rys austrálského hospodárstva je vysoký stupeň koncentrácie výroby v závislosti na ťažobné centra nerastných surovín a zdroj pracovnej sily. Pôvodne sa rozvíjal spracovateľský priemysel na uspokojenie vnútorného trhu - potravinársky, textilný, kožiarsky. Rýchlejší rozvoj priemyslu spôsobili okolnosti vyvolané 1. a 2. svetovou vojnou. Vznikol najskôr kovospracujúci, strojárenský, chemický a lodný priemysel a po 2. Svetovej vojne zbrojársky a hutnícky. Veľký význam pre rozvoj priemyslu má nerastné bohatstvo.
Hrubý domáci produkt tvorí 367 802 mil. USD. Na jedného obyvateľa to je 20 090 USD.

1.2.1.1 Poľnohospodárstvo

Austrálske poľnohospodárstvo charakterizuje vysoká produktivita, mechanizácia a agrotechnika. Zamestnáva necelých 5 % pracujúcich. Orná pôda a trvalé kultúry zaberajú 6,5 % rozlohy, viac ako polovica plochy sú pastviny. Kvôli nedostatku vody musí byť pôda zavlažovaná. Vďaka rozvoju mechanizácie a rozvoja agrotechniky vzrástla poľnohospodárska produkcia od roku 1950 o 150 %. Najdôležitejšie plodiny sú cukrová trstina (Queensland), pšenica (juh, juhovýchod). Pestuje sa ovocie, bavlna, vinič (Južná Austrália, Nový Južný Wales), jačmeň, ovos, kukurica, ryža, proso, sorgo, zelenina, tabak, atď.

Hlavným odvetvím je živočíšna výroba ( asi 60 % poľnohospodárskej produkcie). Na tretine kontinentu sa chovajú ovce (Austrália má najviac oviec, najväčšiu produkciu vlny na svete). Hovädzí dobytok sa chová na mäso (Queensland, Nový Južný Wales) a na mlieko (Nový Južný Wales, Viktória). Nezanedbateľný je i chov ošípaných a koní. Pri pobreží Západnej Austrálie a Tasmánie sú hlavné oblasti rybolovu.

1.2.1.2. Priemysel

Veľký význam pre rozvoj priemyslu má nerastné bohatsvo. V Austrálii sa nachádzajú jedny z najväčších ložísk železnej rudy (oblasť Pilbaru v Západnej Austrálii) a bauxitu (Arnhemská zem, Yorský poloostrov) na svete. Je tiež významným producentom rúd olova, zinku, mangánu, uránu, zlata, striebra, medi, wolfrámu, niklu a kobaltu.
Prvé miesto má tiež ťažba vzácnych kovov - zirkonu, rutilu a ilmenitu. Taktiež sa tu nachádzajú ložiska drahého opálu (stredná časť Austrálie), čierneho uhlia (Nový Južný Wales, Queensland), hnedého uhlia (Viktória). V šelfoch pri Viktórii a na severovýchode Južnej Austrálie sa ťaží ropa a zemný plyn. Suroviny sa vyvážajú do celého sveta.
Väčšinu elektrickej energie (90 %) tvoria tepelné elektrárne. Tasmánia je zásobována z vodných elektrárni. Austrália má jeden atómový reaktor, ale žiadne jadrové elektrárne.
Najdôležitejšie odvetvia priemyslu sú najmä metalurgia, strojárenstvo, petrochémia, elektrotechnika a elektronika. Viac ako polovica priemyselnej produkcie je sústredaná v Sydney a Melbourne.
Rozsiahly je potravinársky priemysel, spracovanie vlny, mäsa a koží, turistický ruch.

1.2.1.3 Doprava a spoje

V Austrálii má pri preprave nákladov najväčší význam cestná automobilová doprava, ktorá obstaráva 4/5 nákladov, preto sa do ciest značne investuje. Smer jazdy je v opačnom cestnom pruhu, ako je u nás.
Železnice slúžia na prepravu (nerastné suroviny, obilie a poľnohospodárske suroviny) na veľké vzdialenosti. Známa je transaustralská železnica zo Sydney do Perthu.
Významná je stále sa rozvíjajúca letecká doprava, ktorá využíva viac ako 450 letísk. Hlavné letiska sú v Sydney, Perthe a Darvine. Skutočnosť, že vzdialenosti medzi osadami, farmami a väčšími mestami sú od 400 až do 1000 km znamená, že lietadla a helikoptéry nie sú prepychom, ale životnou nutnosťou. Každá farma, dobytkárska stanica, osada, ktorá je napojená na leteckú dopravu, má svoje letisko. Je to veľmi jednoduché zariadenie - kus rovnej zeme s ukazovateľom smeru vetra. Takýchto pristávacích plôch je v Austrálii niekoľko tisíc.

Na austrálskych vnútrozemských linkách lietajú stovky lietadiel, ktoré dopravujú cestujúcich, poštu, lekárov, strihačov oviec, zverolekárov, pomáhajú pri živelných pohromách a podobne.
Najmenší kontinent Austrália je obklopená moriami a oceánmi a preto je dôležitá i námorná doprava. V Austrálii je asi 70 väčších prístavov (najväčšie - Sydney, Melbourne, Newcastle, Dampier).

1.2.1.4 Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a školstvo

Zdravotníctvo väčšinou financuje štát. Austrálsky systém všeobecného zdravotného poistenia poskytuje pacientom náhradu 85 % štandardných výdajov. Osobitnú zdravotnícku starostlivosť pre domorodcov žijúcich v pôvodných komunitách financuje federálna vláda, ale spravujú a kontrolujú ju samotní pôvodní obyvatelia Austrálie.
Odľahlým oblastiam slúži Kráľovská služba lietajúcich lekárov (založená roku 1928). Austrálsky zväz bol priekopníkom systému sociálneho zabezpečenia a štátne starobné dôchodky zaviedol už v r. 1909.
Základné a stredné vzdelanie je bezplatné. Školská dochádzka je povinná od 6 do 15 rokov (na Tasmánii do 16 rokov). Zvláštnosťou Austrálskeho zväzu je vyučovanie farmárskych detí cez rozhlas, sú to tzv. „rozhlasové školy“. Priebeh vyučovania je následujúci - učiteľ sedí v rozhlasovom štúdiu a robí to, čo v triede za katedrou. Žiaci sú stovky kilometrov vzdialení a sedia v rodičovských domovoch pri rozhlasovom prijímači. Vyučovanie má priebeh ako v normálnej škole. Učiteľ látku vysvetľuje, potom odpovedá na otázky žiakov a napokon ich skúša. Takáto „trieda“ sa pozná iba po mene a po hlase, nikdy sa nevidia. Výročné skúšky skladajú žiaci na normálnej škole, ktorá je najbližšie k ich farme.
V Austrálii vysokoškolské vzdelanie zabezpečuje 18 univerzít.

1.3 Základné geografické charakteristiky

Názov Austrália vznikol z latinského Terra australis = Južná zem. Je to najmenší, šiesty svetadiel. Po rozdelení Pangey bol súčasťou Gondwany. Zostal spojený s Antarktídou aj po roztrieštení Gondwany. Oddelil sa asi pred 65 mil. rokov. Austrálsky kontinent omývajú vody Tichého oceánu (Arafurské more, Koralové more, Tasmanovo more) a Indického oceánu (Tichomorské more, Veľký austrálsky záliv). Pobrežie je členité. Zálivy (Carpentarsky, Veľký austrálsky, Spencerov, ...) sa striedajú s poloostrovmi (Yorský, Arnhemská zem) a menšími výbežkami. Pri pobreží sa nachádza veľa ostrovov a atolov.
Základ Austrálie tvoria 3 orografické oblasti :Veľká západoaustralská plošina, Stredoaustralská panva a hornatina Veľkého predelového pohoria. Austrália je najrovinatejší a najsuchší svetadiel. Takmer tretinu úzamia zaberajú púšte a ostatné oblasti sú tiež dosť suché. Vnútrozemie je nehostinné, ľudoprázdne, nazýva sa „outback“ alebo tiež červený stred.

Veľká západoaustrálska plošina sa zdvíha od západného pobrežia a potom mierne klesá smerom k „červenému stredu“. Medzi jej okrajom a Musgravovým pohorím sa týči obrovský skalný monolit - Ayersova skala - domorodci ju volajú Uluru. Zdroje tvrdia, že je to najväčší monolit na svete.
Stredoaustrálsku panvu tvoria 3 artézske (často slané) od seba oddelené panvy. Sú to zásobarne podpovrchovej vody s napätou hladinou. Najväčšia je Eyersova panva odvodňovaná do Eyerovho jazera. Eyerovo jazero je najnižší bod austrálskej pevniny - 16 m.n.m..Zároveň je to aj najväčšie jazero. Najmenšou artézkou panvou je Murrayova, pretekajú ňou 2 najdlhšie a najvýznamnejšie rieky - Murray s prítokom Darling (3124 km).
Ďalej na východ sa povrch zdvíha do Veľkého predelového pohoria a potom klesá do pobrežných nížin, kde žije polovica obyvateľov Austrálie. Pohoria sa tiahnu rovnobežne s pobrežím od Queenslandu po Viktóriu a znova sa objavujú na Tasmánii. Austrálske Alpy sú najvyššou časťou - na severovýchode, presahujú výšku 2000 m. Najvyšším vrchom je Mount Kosciusko - 2228 m.n.m. Na západ od Sydney sa nachádzajú navštevované Modré Hory (Blue Mountains).
Rovnobežne s pobrežím Queenslandu až k Novej Guiney siaha 2300 km dlhá- Veľká útesová bariera (Great Barrier Reef), na obr.č.11. Zaberá plochu asi 200 000 km² a je tu asi 700, väčšinou neobývaných ostrovov. Je to najväčší koralový útes na svete, domov vzácnej morskej fauny, jedna z najvyhľadávanejších oblastí cestovného ruchu.
Podrobnejšie sa budem geografickými podmienkami zaoberať pri jednotlivých zväzových štátoch.

1.3.1 Podnebie

Austrália leží v troch podnebných pásmach, v rovníkovom s variáciou tropického vlhkého podnebia na Yorskom poloostrove, v tropickom suchom a v subtropickom pásme (juhozápad, juhovýchod Austrálie a Tasmánia). V pásme veľmi vlhkého tropického podnebia sú priemerné mesačné teploty 25 - 28C a ročné zrážky asi 2000 mm (York). Na ostatnom území Austrálie sú výrazné suché ročné obdobia, v púšťovom vnútrozemí vládne veľmi suché podnebie. V zime, 2 až 3 mesiace, pokrýva sneh iba najvýššie vrcholky Austrálskych Álp a pohoria Tasmánie. Na ostatnom území je sneh neznámy.
Najteplejšie mesiace sú január a február. Severné a severovýchodné pobrežie má vlhkú monzúnovú klímu. Na severozápadnom a východnom pobreží sa občas vyskytujú záplavy a tajfúny.
Teplota sa pohybuje medzi 7 až 38C, ale v jednotlivých oblastiach sa podnebie veľmi mení.

Vnútrozemie je typicky púšťové, pobrežie má mierne podnebie s dažďami.
Na 70 % územia sú zrážky nižšie ako 500 mm.ročne Veľká časť územia je bezodtoková.

1.3.2 Vodstvo

Austrália je najchudobnejší kontinent na povrchovú vodu. Skoro 2/3 územia Austrálie, najmä vo vnútrozemi, je bez riečnych tokov. Dažďová voda v celej tejto oblasti rýchlo vsakuje do zeme a zásobuje panvy s podzemnou vodou.
Najvodnatejšia je oblasť Austrálskych Álp, kde pramenia rieky Murray (1632 km) s prítokmi Darling (3124 km), Murrumbidgee (2070 km) a Flinders (832 km).
Vnútrozemie Austrálie pretínajú početné suché korytá typu vádí, nazývané creeks, ktoré sa napĺňajú vodou len v čase dažďov. V srednej a západnej Austrálii sú početné, čiastočne vysychajúce a zväčša slané jazerá : Eyrovo (8800 km²), Torrensovo (5777 km²), Gairdnerovo (5500 km²), Fromovo (2410 km²), Barleeho (1450 km²).

1.3.3 Rastlinstvo

Pôvodné lesy sa vyskytujú najmä na severnom a východnom pobreží Austrálie a pozdĺž vnútrozemských tokov. Charakteristické stromy sú eukalypty a akácie. Dnes existuje asi 600 druhov eukalyptov, tvoria 95 % lesných porastov Austrálie. Jeho listy sú potravou napríklad pre koaly. Austrálčania im hovoria gums - lepidlové stromy podľa lepkavej živice. Listy eukalyptov vyparujú také množstvo vody, že sú jednou z príčin, prečo Austrália vysychá. Zvláštnou vlastnosťou eukalyptov je, že po obhorení starej kôry strom prežije a znova sa zazelená.
V pásme tropického vlhkého podnebia dominujú vlhké rovníkové pralesy (liany,epifyty). Nad 1500 m.n.m. prechádzajú do horských lesov so stromovitými papraďorastami, vyššie pribúdajú ihličnaté stromy a v nyjvyššom pásme sa nachádzajú alpské lúky. Na Yorskom polootrove rastú vlhké subtropické lesy s palmamy, figovníkmi a pandanmi. Pobrežie severnej Austrálie pokrývajú mangrovové porasty. V severných pobrežných oblastiach rastú monzúnové lesy (eukalypty), ktoré smerom na juh postupne prechádzajú do saván (bushu) a stepí s tvrdolistnatými trávami. V buši rastie „fľaškový strom“, druh baobabu, ktorý môže byť až 25 m široký. Kedysi sa používal ako väzenie pre domorodcov. Známy svojimi liečivými účinkami je tea tree - čajovník. Už domorodci vedeli, že odvar z listov je lahodný a lieči kožné choroby. Dnes sa používa v kozmetike.
Vnútrozemie zaberajú piesočnaté púšte, takmer bez rastlinstva. Pre polopúšte sú charalkteristické halofyty a scrub (pichľavé kroviská zo zakrpatených akácií, eukalyptov, prasličníkov, lobody a pod.). Známa je ostrá tráva rodu Spinifex.
Vegetácia celého kontinentu je odlišná od ostatných svetadielov, tak ako väčšina prvkov v Austrálii.

1.3.4 Živočístvo

Fauna je väčšinou endemická.

Väčšina pôvodných cicavcov (119 druhov) sú vačnatci - klokan, koala (obr.č.4), vombat, vačica, atď..Koala je symbolom Austrálie. Zvláštne sú tiež vtákopysky a ježure, ktoré kladú vajcia a koja mláďata. Vtáctvo je tiež endemické (520 druhov) - pštros emu, rôzne druhy papagájov a rajok, kazuár, lýrochvost atď. Okrem psa dinga, privedeného pôvodnými obyvateľmi tu nie sú žiadne šelmy, azda okrem tajomného queenslandského tigra, príbuzného zrejme už vyhynutého tasmánského tigra. Za to je tu množstvo plazov (380 druhov). Z množstva spomeniem aspoň varana, scinka (Tiligua scincoides) na obr.č.5, agamu, gekona, pakobru hnedú,
Obr.č. 4 Koala taipana, atď. Taktiež sú tu pavúky a iný hmyz - najznámejšie sú termity - ich termitiská môžu dosahovať obdivuhodné rozmery. Endemická je dvojdyšná ryba bahník austrálsky.

1.3.5 Národné parky

V Austrálii je registrovaných viac ako 500 národných parkov, rezervácií a chránených úzení, niektoré z nich sú na listine UNESCO. Najstarší národný park je Kráľovský park (Royal Park), je zároveň 2. najstarší na svete. Štatút parku získal v roku. 1879. Nachádza sa v blízkosti Sydney.
K najunikátnejším národným parkom patrí národný park Eungella, rozľahlý vyše 500 km², na západnom pobreží Austrálie. Najkrajší a najnavštevovanejší národný park je Wilsons Promontory, ktorý sa rozkladá na juhovýchodnom pobreží, medzi Sydney a Melbourne. Pozoruhodné sú i ďalšie napr. Kakadu, Croajingolong, Gippsland, Coorong, Myall Lakes, Ku-ring-gai, Chase, Kitchega.
Vďaka miestnym ochrancom prírody má najmenej poškodené prostredie Tasmánia.

2. Charakteristiky jednotlivých federatívnych štátov a teritórií

Územie Rozloha v km² Počet obyvateľov .v tisícoch Hlavné mesto
Južná Austrália 984 000 1 463 Adelaide
Nový Južný Wales 801 428 5 998 Sydney
Queensland 1 727 530 3 116 Brisbane
Tasmánia 67 800 471 Hobart
Viktória 227 600 4 465 Melbourne
Západná Austrália 2 525 500 1 676 Perth
Teritórium hlavného mesta 2 500 299 Canberra
Severné teritórium 1 346 200 169 Darwin
Zámorské teritória 4 500 6 -
2.1 Western Australia ( Západná Austrália)

Je to najväčší štát Austrálskeho zväzu. Viac ako 90% Západnej Austrálie je časťou Veľkej západoaustrálskej plošiny, ktorá má priemernú nadmorskú výšku medzi 300-450 m. Vnútrozemie je suché, takmer bez vodných tokov. Zo starobylých riečnych systémov zostali iba slané jazerá.

V týchto oblastiach sa rozkladá väčšina púští (Veľká Viktoriina púšť, Gibsonova púšť, Veľká piesočná púšť ).Najvyššie položené miesto je Mount Bruce-1226 m.n.m.-v Hamersleyových vrchoch.
Bohatstvo štátu závisí na ložiskách nerastných surovín.Objav bohatých ložísk nerastov v r.1960 mal za následok tak stavbu miest v odľahlých oblastiach, ako aj rozvoj prístavov na severozápade. Oblasť Západnej Austrálie je jeden z najväčších svetových zdrojov železnej rudy, ktorá sa ťaží v Hamersleyových vrchoch v regióne Pilbara. Veľké náleziská ropy a zemného plynu boli objavené pri severozápadnom pobreží. Zemný plyn z Dongary, južne od Geraldtonu, zásobuje palivom Perth a priemysel v okolí Kwinany. Tu sa spracováva ropa a bauxit. Ďalšími získavanými minerálmi sú nikel a urán. Zlato, prvýkrát objavené v 90-tych rokoch 19.storočia, sa ťažilo do 50-tych rokov 20.storočia v Coolgardie a ešte stále sa ťaží v Kalgoorlie. S rozvojom baníctva sa rýchlo rozvinul spracovateľský priemysel. Priemyselná produkcia zahŕňa aj strojárstvo, lodiarstvo, výrobu cementu, tehál, papiera, hnojív, plastov, železa a ocele.
Napriek nízkym zrážkam poľnohospodárstvo produkuje pšenicu a vlnu na väčšine územia, najmä na juhozápade. Chovateľstvu hovädzieho dobytka (2 065 000 kusov v roku 1980) sa darí v Kimberleys a zavlažovací systém Ord River zabezpečuje pestovanie bavlny a olejnín.
Perth je najzápadnejšia stanica Transaustrálskej železnice. Fremantle, prístavná časť Perthu, je naldôležitejší prístav, hoci iné prístavy, ako Dampier a Port Hedland prekladajú väčšiu tonáž. Tieto prístavy sú dôležité pre prepravu železnej rudy do Japonska a ďalších krajín.
Európania sa dozvedeli o existencii tejto časti Austrálie v 17.storočí. Anglický bádateľ William Dampier navštívil severozápadné pobrežie v roku 1688 a 1699, ale jeho správy neboli priaznivé. V roku1827 vybral James Stirling oblasť rieky Swan pre osady Perth a Fremantle. Prví osadníci prišli v roku1829, ako trestanecká kolónia bola využívaná v roku1850-1868. Pobrežie Západnej Austrálie opísali Matthew Flinders a Phillip Parker King. Povolenie mať vlastnú vládu bolo Západnej Austrálii udelené v roku1890. Objavenie zlata v Coolgardie (1892) a v Kalgoorlie (1893) urýchlilo rozvoj štátu.

2.1.1 Najvýznamnejšie miesta Západnej Austrálie

Coolgardie
Prvé miesto, kde bolo nájdené zlato. Nachádza sa 38 km juhozápadne od Kalgoorlie a 573 km na východ od Perthu. Na vrchole zlatej horúčky malo 15 000 obyvateľov. V roku 1981 to bolo len 891.
Dampier
Prístav na severozápade, asi 1730 km od Perthu. Bol vybudovaný hlavne na prepravu železnej rudy.
Fremantle
Prístav ležiaci pri ústí rieky Swan, 17 km od Perthu. V roku 1981 mal 22 484 obyvateľov.
Gibsonová púšť
Púšť na západoaustrálskej plošine, medzi Veľkou piesočnou a Veľkou Viktóriinou púšťou s rozlohou 220 000 km².

V strede sú holé skaliská a štrk, v zníženinách sa nachádza málo vody a rastlinstva (mallee scrub).
Great Sandy Desert (Veľká piesočnatá púšť)
Územie medzi Gibsonovou púšťou a plošinou Kimberley s rozlohou 360 000 km². Územie je bez riek, iba s periodickými slanými jazerami.
Great Victoria Desert (Veľká Viktóriina púšť)
Územie medzi Nullarborskou rovinou a Gibsonovou púšťou, Musgravovými horami a vysočinami Západnej Austrálie s rozlohou 320 000 km². Bez riek s množstvom plytkých slaných jazier.
Hamersley Range (Hamersleyove vrchy )
Pohorie na severozápade štátu, kde sa nachádza jedno z najväčších svetových ložísk železnej rudy.Tiahne sa v dĺžke 460 km.
Kalgoorlie
Leží 612 km na východ od Perthu. Ťaží sa tu zlato a nikel. V roku1905 dosiahol počet obyvateľov 200 000. V roku1981 to bolo 19 848.
Kimberleys
Pohorie na severe Západnej Austrálie s rozlohou 420 518 km² Chová sa tu hovädzí dobytok a ovce.
Kwinana
Najväčšie priemyselné stredisko Západnej Austrálie, leží 23 km južne od Perthu
Perth
Hlavné mesto, nachádza sa na juhozápade štátu na brehoch rieky Swan (Labutia rieka, pomenovaná po čiernych labutiach). V meste je mnoho zelene, napríklad King’s Park s rozlohou 400 hektárov. Pilbara Region
Časť Veľkej piesočnatej púšte. Sú tu obrovské ložiská železnej rudy. Ťaží sa tiež magnezit, meď, cín, vápenec a solárne sa získava soľ.
Wave Rock
V preklade skalnatá vlna. Je to niekoľko stoviek metrov dlhý skalný masív vytvarovaný vodnou a veternou eróziou do podoby obrovskej vlny. Nachádza sa v oblasti slaných jazier, blízko mesta Hyden, 351 km východna od Perthu.

2.2 Northern Territory (Severné teritórium)

Predtým teritórium pod správou austrálskej vlády, od roku 1978 s vlastnou vládou.
Svojou rozlohou zaberá asi pätinu územia kontinentu. Administratívne stredisko a hlavný prístav je Darwin na severozápadnom pobreží. Ďalšie významné mesto je Alice Springs na juhu. Územie štátu zaberajú z väčšej časti plošiny. Pri pobreží sú nížiny s dostatkom zrážok. Na juhu sa nachádzajú MacDonnelove vrchy (najvyšší vrch-Mount Ziel – 1510 m.n.m.). V centrálnej časti sa rozkladá púšť Tanami. Na juhovýchode je Simpsonova púšť, ktorá sa rozkladá aj v Queenslande, Južnej Austrálii a sčasti aj v Novom Južnom Walese.
Hovädzí dobytok bol a je hlavný zdroj príjmov teritória. Pre export dobytka ľudia vybudovali prepraviská a dlhé cesty, aby sa dobytok mohol ľahšie premiestňovať. Hoci chov dobytka (jeho počet dosiahol v roku 1980 1 727 000 kusov) bol hlavným priemyslom, najväčšie príjmy teritória prichádzali z ťažby nerastných surovín. V júni 1971 začali exporty bauxitu z Gove (hlinikáreň). O rok neskôr sa produkcia hlinikárne vyšplhala na 500 000 ton.

V Groote Eylandt v Karpentárskom zálive sú najväčšie ložiská mangánu v Austrálii. Železná ruda sa ťaží vo Frances Creek. Počas 50-tych a 60-tych rokov nášho storočia boli vyťažené veľké množstvá uránu v Rum Jungle (asi 95 km južne od Darwinu). Hoci príslušné závody boli rozobrané a predané v roku 1971 , objavili sa ložiská uránovej rudy, považované za najväčšie na svete, v Nabarleku a Rangeri (blízko East a South Alligator Rivers v Arnhemskej zemi). V teritóriu sa tiež ťažia menšie množstvá medi, zlata, bizmutu. Rezervy zemného plynu sú v Palm Valley a ropy v Mereenie.
Poľnohospodárstvo je zamerané na produkciu obilia, zeleniny a tropického ovocia.
Asi polovica všetkých austrálskych domorodcov žije v Severnom teritóriu, väčšinou v rezerváciách.
Pobrežie Severného teritória bolo prvý krát zmapované nemeckými navigátormi počas 17. storočia. V roku1824 bola založená osada vo Fort Dumas, neskôr sa premiestnila do Raffleskej zátoky a potom Port Essington. Obyvatelia ju opustili v roku1849. Po tom , ako John McDonall Stuart prešiel Austráliu z Adelaide do Severného teritória (rok 1862) sa dostalo pod nadvládu Južnej Austrálie (1863-1910). V roku 1869 sa stal prístav v Darwine (vtedy volanom Palmerston) hlavným prístavom. Rozvoj teritória bol pomaly, kým v rokoch 1865 a1869 nebolo nájdené zlato. V rokoch1870-1872 bola medzi Darwinom a Adelaide vybudovaná telegrafná linka. Po roku 1911 prevzala federálna vláda zodpovednosť za teritórium. Po 2. svetovej vojne sa vďaka nerastným surovinám a podpore vlády rozrástli mestá Darwin a Alice Springs.

2.2.1 Najvýznamnejšie miesta Severného teritória

Alice Springs
Druhé najväčšie mesto.Priemerné zrážky 250 mm ročne

Ayers Rock - Uluru
Najväčší monolit na svete, je z pieskovca, nachádza sa 478 km juhozápadne od Alice Springs. Vyčnieva 348 m nad planinu, obvod základu meria 9,4 km, mení opticky farbu. Je to pre domorodcov posvätne miesto, vystupuje v ich predstavách o stvorení sveta. Zároveň je to vyhľadávaná turistická atrakcia.
Darwin
Administratívne centrum, prístav,v roku1974 zničené cyklónom. Do roku1911 sa volal Palmerston.

Mount Olga – Kata Tjuta
Pôvodne celistvý monolit, 24 km od Uluru, erózia pretvorila na asi 36 zaoblených kopcov. Mount Olga sa čnie 457 m nad okolitý terén, do výšky 1069 m.n.m. Rozkladá sa na ploche 28 km². Pôvodný názov domorodcov pre Mount Olga je Kata Tjuta - čo znamená Hora s mnohými hlavami.
Simpson Desert (Simpsonová púšť)
Rozkladá sa na ploche 77 000 km². Prvý cez ňu prešiel C.T.Madigan na ťavách v roku 1939.

Pomenoval územie po A.A.Simpsonovi, prezidentovi Roayl Geographical Society of Australia, ktorá financovala expedíciu.

2.3 South Australia (Južná Austrália)

Je štvrtý najľudnatejší štát Austrálie. Zaberá pätinu rozlohy kontinentu.
Hoci je väčšina tohto štátu vyprahnutá, zvyšok územia je dôležitá oblasť na pestovanie pšenice. 75 % produkcie vína a 80 % brandy, vyrábaných v Austrálií, pochádza z viniča pestovaného v Barossa Valley a priľahlých viniciach. Výroba motorov sa sústreďuje v oblasti pre Adelaide. Vo Whyalle sa nachádza tretia najväčšia oceliareň v Austrálii. Štát tiež profituje z lodiarstva a strojárenských závodov.
Viac ako 80 % rozlohy Južnej Austrálie je nižšie položené ako 300 m.n.m. Hoci väčšinu územia zaberá nížina, na severozápade sa rozkladá reťaz vrchov dosahujúca najvyššiu nadmorskú výšku 1515 m vrchom Mount Woodroffe. Toto pohorie sa nazýva Musgravove vrchy. Najúrodnejšia oblasť je na juhovýchode, kde rieka Murray preteká mestom Renmark a ústi do jazera Alexandrina.
V okolí Eyrovho jazerá sú veľké ložiska železnej rudy, medi a pyritu. Množstvo opálov sa získava v Coober Pedy a v Andamooke, zemný plyn bol nájdený v Cooper Basin.
V štáte sa pestuje jačmeň, ovos, citrusy, ovocie, chovajú sa ovce a dobytok (v roku 1980 – 1 067 000 kusov). Pri juhovýchodnom pobreží je významný lov rýb.
Hoci sa nemeckí navigátori prví plavili vo vodách blízko pobrežia Južnej Austrálie (v 17. stročí), bol to poručík James Grant, kto sa v roku 1801 plavil popri juhovýchodnom pobreží a charakterizoval ho. Námorníci založili osady na Kangaroo Island v roku 1804, a o 30 rokov neskôr tu Juhoaustrálske združenie založilo svoju prvú základňu. Prví osadníci prišli v roku1836, keď Colonel William Light vybral polohu dnešného Adelaide na brehoch Torrensovej rieky. Kolónia mala v roku 1857 vlastnú vládu a v roku 1863 - 1911 spravovala aj územie Severného Teritória.

2.3.1 Najvýznamnejšie miesta Južnej Austrálie

Adelaide
Hlavné mesto Južnej Austrálie. V roku 1981 bol počet jeho obyvateľov 882 520. 24 km od mesta je prístav.
Andamooka
Mesto ležiace 600 km severozápadne od Adelaide. Ťaží sa tu drahý opál.
Coober Pedy
Prvé miesto, kde bol v roku 1915 najdený drahý opál. Sú tu haldy vyťaženej horniny, no takmer žiadne budovy. Baníci bývajú v podzemí kvôli vysokým teplotám.
Whyalla
Druhé najväčšie mesto, situované na západnom pobreží Spencerovho zálivu. Je vzdialené 394 km od Adelaide.

2.4 Queensland

Druhý najväčší štát Austrálie. Rozkladá sa od mysu York po severnú hranicu Nového Južného Walesu.

Štát je rozdelený Great Diving Range (Veľkým predelovým pohorím) na východnú pribrežnú planinu s bohatými zrážkami a na oveľa väčšiu oblasť suchšej plochy a plošín na západe. Queensland je hlavná oblasť na pestovanie cukrovej trstiny, ananásov, podzemnice olejnatej, (búrskych orieškov) a tropického ovocia. Queensland má najviac kusov dobytka v Austrálii (do 1980 - 10 332 000 kusov). V tomto štáte sa nachádzajú veľké minerálne ložiská. Je to najmä : striebro, zinok, meď (Mount Isa), bauxit (Weipa), uhlie (Bowen Basin), minerálne piesky (Južné pobrežie), ropa (Moonie).
t má veľmi vyvinutý cestovný ruch, jeho hlavnými atrakciami sú Gold Coast (Zlaté pobrežie) na juhu, ako aj Great Barrier Reef (obr.č.11). Najsevernejšie turistické centrum je Cairns.
Väčšina riek preteká cez príbrežnú planinu, kde padajú pravidelné zrážky nielen cez obdobia dažďov (od decembra do marca). Väčšina územia štátu je v letných mesiacoch vystavená hurikánom, ktoré môžu spôsobiť veľké škody a záplavy.
Východné pobrežie Austrálie bolo prvýkrát zmapované Jamesom Cookom v roku 1770. Detailnejšie mapy vypracoval Matthew Flinders v roku 1799 a 1802. Oblasť medzi Great Barrier Reef a pobrežím preskúmal a zmapoval Obr.č.11 Veľká útesová bariera
v roku 1818 - 1822 Philip Parker King. Trestanecká osada bola založená v Moreton Bay v roku 1824, no o tri mesiace bola presunutá na miesto dnešného Brisbane, kde pretrvala 15 rokov. Queensland sa stal samostatnou kolóniou v roku 1859.

2.4.1 Najvýznamnejšie miesta Queenslandu

Brisbane (obr.č.10)
Hlavné mesto, priemyselné centrum. Bolo založené v roku 1824. Veľké lode využívajú aj rieku Brisbane.
Cairns
Najsevernejšie mesto Cairns je turistické stredisko pre návštevníkov tropického severu kontinentu. Každoročne sa tu konajú medzinárodné preteky v rybolove.
Gold Coast
Jedna z najviac rozvinutých turistických oblastí a pláži, nachádza sa tu mnoho atrakcií napr.: Surfers Paradise, Sea World, a pod..
Great Barrier Reef (Veľká útesová bariera) (obr.č.11)
Najväčšia stavba vytvorená živými organizmami. Ťahá sa rovnobežne s pobrežím v dĺžke 2300 km (údaje o dl´žke sa líšia). Je to turistická atrakcia a národný park. Existujú obavy, že cestovný ruch a iná ľudská činnosť môžu poškodiť krehkú prírodnú rovnováhu a vážne poškodiť atoly. Veľká útesová bariera je súčasť svetového dedičstva UNESCO. Nachádza tu asi 400 druhov korálovcov. Žije tu priblžne 4000 druhov mäkkyšov, 1500 druhov rýb. Na ostrovoch hniezdi vyše 240 druhov vtákov.
Moonie
150 km juhozápadne od Dalby. Bolo to prvé miesto kde bola najdená ropa. A odtiaľ ropa putuje 300 km potrubím do Brisbane.

V okolí sa chová dobytok a ovce.
Toowoomba
Najväčšie vnútrozemské mesto. Jedno z hlavných turistických centier, prezývané the Garden City – mesto záhrad.
Weipa
Má dve časti North Weipa - priemyselné mesto vybudované ťažobnou spoločnosťou Comalco. South Weipa - komunita domorodcov.

2.5 New South Wales (Nový Južný Wales)

Najproduktívnejší štát Austrálie. Zaberá väčšinu juhovýchodnej časti pevniny. Tento štát je piaty v poradí podľa rozlohy, ktorá je 801 428 km². Hlavné mesto je Sydney. Ďalšie významné mestá sú Newcastle, Wollongong, Broken Hill, Wagga Wagga, Albury - Wodonga, Tamworth, Maitland a Orange.
Asi tretina pracovných síl je zamestnaná vo výrobnom priemysle, ktorý je sústredený vo Wollongongu, Newcastle a Sydney. Najviac pracovných miest zabezpečuje výroba potravín, nápojov a tabaku, ale aj výroba ocele, strojov, papiera, odevov, obuvi, chemikálii, produktov z dreva. Taktiež je tu tlačiarenský a nábytkársy priemysel.
Uhlie sa ťaží pri Cessnocku, Newcastle a ďalších strediskách v doline rieky Hunter, z Bulli-Wollongongu, z oblasti údolia Burragorang a z Lithgow. Striebro, olovo a zinok sa získava z Broken Hillu a veľké množstva minerálnych pieskov sa ťažia z ložísk na strednom a severnom pobreží. Získavajú sa tiež menšie množstvá medi a zlata.
S poľnohospodárskeho hľadiska sú v tomto štáte štyri odlišné geografické regióny, najúrodnejšia oblasť je pri pobreží, kde je relatívne veľa zrážok a dobrá pôda. Roviny vo vnútrozemí s menším počtom zrážok sú oddelené od pobrežného pásma radom hôr, ktoré sú súčasťou Veľkého predelového pohoria. Toto pohorie sa tiahne zo severu na juh, jeho priemerná výška je 750 m.n.m. Na juhu štátu sa nachádza pohorie Australian Alps (Austrálske Alpy) s najvyšším vrchom Austrálie - Mount Kosciusko - 2228 m.n.m., ktoré je významným lyžiarským strediskom. Na juhozápade štátu sú veľké územia zavlažované riečnou sieťou zo Snowy Mountains, alebo riekou Murray a jej prítokmi. Rieka Murray tvorí hranicu medzi Novým Južným Walesom a Viktóriou. Poľnohospodárska výroba zahŕňa viac ako štvrtinu úrody pšenice v Austrálii, takmer všetku ryžu, 85 % bavlny a 70 % banánov. Chová sa hovädzi dobytok, v roku 1980 to bolo 6 097 000 kusov.
Termín Nový Južný Wales používal James Cook na označenie celej východnej Austrálie (v roku 1770). Guvernér Arthur Philip založil prvú osadu na mieste dnešného Sydney v roku 1788.

Do roku 1813, keď Blaxland, Wentworth a Lawson našli cestu cez Blue Mountains, osady boli na obmedzenom pobrežnom území pri Sydney, ale keď bola objavená cesta do vnútrozemia, aj táto plocha kolónie bola čoskoro obývaná. Počet obyvateľov rýchlo rástol po roku 1851, keď bolo objavené zlato pri Bathurste a na ďalších územiach. Po ustanovení Van Diemenovej Zeme, Viktórie a Queenslandu samostatnými kolóniami v rokoch 1825, 1851 a 1859, sa hranice Nového Južného Walesu priblížili svojou polohou dnešným.

2.5.1 Najvýznamnejšie miesta Nového Južného Walesu

Australian Alps (Austrálske Alpy)
Najvyššia časť Veľkého predelového pohoria. Najvyššie vrchy sú Mount Kosciusko ( 2228 m.n.m.,), Mount Townsend (2214 m.n.m.), Mount Bogong (1985 m.n.m.) a Mount Feathertop (1924 m.n.m.). Väčšina vysoko položených miest Austrálskych Álp je súčasťou Kosciuskovho národného parku.
Broken Hill
Stredisko väčšiny ložísk striebra, olova a zinku.
Newcastle
Druhé najľudnatejšie mesto. Leží na brehoch rieky Hunter 168 km od Sydney.

Sydney (obr.č.12)
Hlavné mesto. Najstaršie a najväčšie mesto v Austrálii, najznámejšie stavby sú Harbour Bridge a Opera House. Nachádza sa tu tiež veľký prístav a letisko. Dejisko Olympiských hier v roku 2000.
Sydney Harbour Bridge
Most v Sydney je dlhý 1149 m. Jeho stavba trvala 9 mesiacov a vyžiadala si náklady £ 9 577 507. Bol otvorený v roku 1932.
Sydney Opera House
Najvýznamnejšia budova Austrálie. Kultúrne stredisko navrhnuté dánskym, architektom Joernom Utzonom.
Wollongong
Priemyselné a obchodné stredisko 82 km od Sydney.

2.6 Victoria (Viktória)

Druhý najmenší štát Austrálie. Navzdory svojej veľkosti je poľnohospodárska produkcia tohoto štátu na druhom mieste po Novom Južnom Walese. Pobrežie Viktórie je lemované pohoriami Veľkého predelového pohoria, ktoré smerom do vnútrozemia prechádzajú v nížiny. Hlavné mesto Melbourne sa nachádza na severnom konci zálivu Port Phillip blízko ústia rieky Yarra. Ďalšie významné mestá sú : Geelong, Ballart, Bendigo, Mildura, Wangaratta. Priemysel Viktórie zahŕňa chemický, hutnícky, papierenský, textilný, tlačiarenský.
Prístav v Melbourne je najväčší prístav a je používaný pre pobrežnú i zámorsku plavbu. Hnedé uhlie sa získava z ložísk v Morwelli a Yallourne (v Latrobe Valley) a vynáša najvyššie zisky. Významné poľnohospodárske produkty sú vlna, mliečne výrobky, hovädzie mäso, bravčové mäso, hydina a med.
James Cook bol prvý britský navigátor, ktorý videl pobrežie Viktórie, keď začal prieskum východného pobrežia Austrálie v Point Hicks.

Rodina Hentiovcov vytvorila misijnu osadu na pobreží Portlandského zálivu v roku 1834 a v nasledujúcom roku John Batman preskúmal Port Phillip a získal 243 000 hektárov územia od domorodcov. V roku 1836 John Fawkner založil prvú stálu osadu na brehoch rieky Yarra. V priebehu dvoch rokov väčšinu západnej oblasti obývali pastieri so stádami oviec (ich počet dosiahol 310 000).

2.6.1 Najvýznamnejšie miesta Viktórie

Ballarat
Najväčšie vnútrozemské mesto, 120 km severozápadne od Melbourne. Bolo vybudované kvôli objaveniu zlata. Dnes je to priemyselné mesto. Geelong
Druhé najväčšie mesto, v roku 1891 s počtom obyvateľov 125 269. Dôležitý prístav a priemyselné centrum.

Melbourne
Hlavné mesto, druhé najľudnatejšie v Austrálii. Je to veľké obchodné cetrum, nachádzajú sa tu sídla mnohých austrálskych a medzinárodných firiem. Od roku 1901 do roku 1927 tu sídlil parlament.

2.7 Tasmania (Tasmánia)

Najmenší štát Austrálie. Je to ostrov od kontinentu oddelený Bassovým prielivom. Bol objavený v roku 1642 nemeckým bádateľom Ábelom Tasmanom, ktorý ho pomenoval Van Diemenova Zem. Briti ho pripojili v roku 1802 a založili trestaneckú kolóniu Hobart. Ďalšie trestanecké osady boli založené v Macquarie Harbour a Port Arthur.
Oblasti s najvyššou koncentráciou obyvateľstva sú na severe a na juhovýchode. Málo ľudí býva v hornatom vnútrozemí alebo na drsnom západnom pobreží. Hobart je hlavné a najväčšie imesto. Leží pri ústi rieky Derwent, z jeho prístavu sa vyvážajú jablka, jeden z hlavných produktov Tasmánie. Druhé najväčšie mesto Launceston leží pri rieke Tamar, 50 km proti prúdu od priemyselného prístavu v zálive Bell.
Ekonómia Tasmánie je veľmi závislá na poľnohospodárstve a na lesnej a nerastnej produkcii. Niektoré priemysly sa ale čoraz viac rozvíjajú - sú to najmä : výroba potravín, odevov, chemikálií, nábytku, elektrických zariadení, produktov z papiera a stavebného materiálu. Poľnohospodárske produkty zahŕňajú obilniny, chmel, bobuľovité ovocie a najdôležitejšie sú jablká a hrušky. Jahňatá, vlna z oviec merino, mliečne výrobky a hovädzie mäso predstavujú významné čiastky z príjmov základnej produkcie. Ústredné ťažobné oblasti sú na západnom pobreží, kde sú ložiská striebra, olova, zinku, medi, železa, zlata, cínu, kadmia, kobaltu a uránu. Lacná elektrická energia z viac ako 20 hydroelektrárni zásobuje priemysel aj domácnosti.
Územie štátu zahŕňa aj ostrovy pri pobreží, najmä v Basovom prielive ako sú ostrovy Flinders či Cape Barren.
Ostrov je známy aj zvláštnymi zvieratami ako sú tasmánsky tiger a tasmánsky diabol. Tasmánsky diabol je malý hnedočierny cicavec. Tasmánsky tiger je psovitá šelma, príbuzný queenslandského tigra.

Posledný známy exemplár uhynul roku 1933 v ZOO.

2.7.1 Najvýznamnejšie miesta Tasmánie

Hobart
Hlavné mesto. Leží na rieke Derwent 20 km vo vnútrozemí. Druhé najstaršie mesto v Austrálii. Cieľová stanica pretekov jácht medzi Sydney a Hobartom. Launceston
Druhé najväčšie mesto. V roku 1981 malo 64 555 obyvateľov. Leží 68 km južne od severného pobrežia. S Hobartom ho spája Midland Highway.
Port Arthur
96 km od Hobartu, na juhovýchodnom pobreží. Dnes turistická atrakcia.
Tasmánsky prales
Oblasť s jedným z najlepšie zachovaných pôvodných dažďových pralesov. Tasmánska divočina zahŕňa 4 národné parky, 2 štátne rezervácie, 2 chránené oblasti a veľa štátnych lesov. Hoci sa prales v miernom podnebí Tasmánie výrazne líši od tropických, aj tento je domovom mnohých druhov jedinečných stromov. Typickým stromom tu je pabuk, ktorý spolu s podokarpy , ktorých 2000 rokov staré exempláre, predstavujú skutočný relikt gondwanského dažďového lesa. Žijú tu 4 druhy endemických vačnatcov – tasmánsky diabol, klokaník králikový, klokaník červenohnedý, tasmánsky tiger (považovaný za vyhynutý druh).

2.8 Australian Capital Territory (Teritórium hlavného mesta)

Toto územie bolo vymedzené pre sídlo austrálskej vlády - mesto Canberra (obr.č. 13). Rozkladá sa na ploche asi 2500 km² na juhovýchode Nového Južného Walesu. Bolo postavené na polceste medzi rivalmi Sydney a Melbourne v roku 1911. Parlament tu prvý krát zasadal v roku1927.
Austrálčania sa dlho nemohli dohodnúť na názve hlavného mesta. Mnohí zastávali názov Sydmelladperbrisho, čo je vlastne spojenie prvých slabík hlavných miest federatívnych štátov (okrem Darwinu). Terajší názov mesta údajne dostalo po domorodom kmeni Kanbarras, ktorý tu kedysi sídlil.

2.9 Vybrané zámorské teritória

Územie Rozloha Počet obyvateľov (v tisícoch) Hlavné mesto
Ashmore and Cartier Islands 5 km² - -
Coral Sea Island Territory - - -
Heard and McDonald Islands 412 km² - -
Cocos Islands 14,2 km² 0,6 (1986) Home
Norfolk Island 34,6 km ² 2 (1987) Kingston
Christmas Island 135 km² 2 (1988) Flying Fish Cove

2.9.1 Cocos Islands - Kokosové ostrovy

Austrálske teritórium ležiace v Indickom oceáne 2768 km severozápadne od Perthu. Skladá sa z 27 atolov s celkovou rozlohou 14,2 km². Väčšina obyvateľov býva na ostrove Home a pracuje na plantážach s kokosovými palmami. Tieto ostrovy boli objavené v roku 1609, dovtedy boli neobývané, kapitánom Williamom Keelingom. Až v roku 1827 si priviedol John Clunies Ross rodinu a niekoľko malajzijských pracovníkov.

V roku 1955 boli Kokosové ostrovy uznané ako austrálské teritórium. V roku 1975 im austrálska vláda uznala vlastného správcu a odkúpila majetky rodiny Rossovcov.

2.9.2 Norfolk Island

Leží v Tichom oceáne, 1676 km vzdušnou čiarou od Sydney. Tento ostrov bol trestaneckou osadou v rokoch 1788 - 1856. Zdroj väčšiny príjmov je cestovný ruch. Od roku 1914 je to austrálske teritórium s vlastným správcom. 2.9.3 Christmas Island - Vianočný ostrov

Austrálske teritórium v Indickom oceáne. Vianočný ostrov je dôležitý zdroj fosfátov. Leží 480 km južne od Jakarty a 2630 km na severozápad od Fremantle. Neobývaný ostrov bol objavený vo vianočný deň roku 1643. V roku 1886 tu bol objavený fosfát. V roku 1897 ho začala ťažiť ťažobná spoločnosť, ktorá pracuje dodnes.

Zoznam literatúry
1. AFRIKA AUSTRÁLIA OCEÁNIA ; Zošitové atlasy pre základné a stredné školy ; red. Vašek,J. ; Slovenské vydanie ; Vojenský kartografický ústav š.p. Harmanec.
2. Atlas sveta pre každého ; red.Ščipak,J.,et.al.; Slovenská kartografia Bratislava ; prvé vydanie ; 1988 ; s.86-89, s.157-160.
3. Australian Enczclopedia ; The Angus & Robertson Publishers ; London – Sydney – Melbourne ; 1983 ; 491 s..
4. Baxter,J. – Clarkson,P. – Cruwysová,E. – Riffenburgh,B. ; Natural Wonders of the World ; The Automobile asociation ; 1995 ; Přírodní divy světa ; české vydání první ; 1996 ; s. 182 – 191.
5. Janega,P. ; Austrália – vzdialený svetadiel ; SPN ; Bratislava ; 1972 ; 140 s..
6. Mičian,Ľ. et. al. ; GEOGRAFIA 1. diel ; tretie vydanie ; Bratislava ; SPN ; 1997 ; 95 s..
7. Szaflarski,J. et.al. ; Malá encyklopédia zemepisu sveta ; OBZOR ; Bratislava ; 1977 ; 1. Vydanie ; s. 46-50.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?