Architektúra Antického Grécka
Kategorie: Umenie (celkem: 313 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 28152×
Příbuzná témata
Architektúra Antického Grécka
Pre každé obdobie gréckych dejín sú charakteristické iné stavby a iný štýl. V Temnej dobe (1100? – 700? PNL) prevládali jednoduché obytné stavby. Architektonické umenie vrcholí stavbami honosných chrámov Klasického obdobia (480 – 323 PNL) a podrobne navrhnutými mestami a svätyňami. Základnými materiálmi gréckej architektúry boli drevo, používané na výrobu trámov a podpôr; nepálená tehla, používaná na stavbu múrov, zväčša súkromných domov; vápenec a mramor, používané na stĺpy, múry a horné časti chrámov a ostatných verejných budov; terracotta (pálená hlina), používaná na výrobu škridlíc a architektonických ornamentov; a kovy, najmä bronz, používaný na dekoratívne účely. Základnou formou náboženskej architektúry boli oltáre, chrámy a pokladnice. Oltár, najskoršia náboženská stavba, vždy slúžil ako miesto modlitby a obety bohom. Chrám sa vyvinul v 8. storočí PNL. Bola v ňom umiestená socha boha alebo bohyne, ktorej bol chrám zasvätený. Pokladnice, boli menšie stavby, podobné chrámom, do ktorých sa ukladali obety mesta a obyvateľov bohom. Domy bežných ľudí boli rôzne. Väčšina skorých obydlí mala len jednu miestnosť v tvare obdĺžnika alebo oválu. Neskôr sa domy rozšírili do viacerých miestností, interiér bol vzdušný a príjemný. Jednotlivé izby boli usporiadané pozdĺž malého nádvoria. V Helenistickom období (323 – 31 PNL) králi a kráľovné žili v grandióznych palácoch postavených na miestach ako Vergina v Macedónsku alebo Alexandria v Egypte. Ďalšie dôležité verejné budovy boli Dom zboru, kde sa schádzala miestna samospráva a súd, ktorý rozhodoval vo veciach práva. Agora (trhovisko) bolo hlavným miestom stretávania ľudí a hlavným miestom obchodu. Knižnica, helenistický vynález. Zábavné podujatia sa konali v amfiteátroch alebo v zastrešených koncertných sieňach. V gymnáziu sa stretávala mládež pri športovaní a pri intelektuálnych rozhovoroch. Na štadióne sa konali rôzne športové podujatia, napr. antické olympijské hry na štadióne v Olympii. Obyvatelia odpočívali v miestnych kúpeľoch. Tieto rôzne typy budov vznikli v rozličný čas, ale po ich vzniku sa stali elementárnymi. Tak ako grécke umenie, tak aj grécka architektúra pozostáva zo základných typov budov, ktoré boli časom prepracované a obohatené, ale zriedkakedy opustené alebo nahradené. Grécke architektonické slohyNa konci 7. storočia PNL prevažovali dva architektonické štýly. Dórsky sloh, vznikol na gréckej pevnine a v južnom Taliansku. Iónsky sloh sa vyvinul na gréckych ostrovoch v Iónskom mori.
Tretí, v Grécku málo používaný, Korintský sloh vznikol na severovýchode Malej Ázie.
Fasáda gréckych chrámov je viac-menej jednotná. Bez ohľadu na sloh, fasáda sa skladá z troch častí: zo schodov, stĺpov a entablatúry. Každá z týchto troch častí sa ešte delí na ďalšie tri časti. Vrchol schodov tvorí stylobat. Stĺp sa skladá z pätky (okrem Dórskeho slohu, ten nemá pätku), z drieku a z hlavice. Entablatúra sa skladá z architrávu, vodorovného trámu ležiaceho na stĺpoch; z vlysu a z rímsy. 1. Dórsky sloh
Dórsky sloh bol najjednoduchší a najmohutnejší zo všetkých troch slohov. Dórske stĺpy nemali pätku, takže spočívali priamo na stylobate. Plytké, vertikálne žliabky v stĺpe len zdôrazňovali jeho funkciu vertikálnej podpory. Na hornom konci drieku sa nachádza echinus (poduška) a štvorcový nosný prvok, zvaný abakus. Dórsky architráv je prostý trám, bez akejkoľvek dekorácie. Nad ním sa nachádza dórsky vlys, pozostávajúci zo striedajúcich sa triglyfov a metóp. Triglyfy sú hrubé panely so žliabkami, na ktorých spočívala hmotnosť vrchných častí stavby. Metópy sú tenšie panely, ktoré mali čisto ozdobnú funkciu a často sa na nich nachádzali maľby alebo sochy. Ozdobná rímsa pretŕčala nad všetkými spodnými časťami chrámu a slúžila na odvádzanie dažďovej vody. Nad rímsou sa dvíha strecha s nízkym sklonom a vytvára štít , ktorý býval často vyplnený rôznymi sochami. Jednoduchosť dórskeho slohu len zdôrazňovala funkčnosť každého stavebného prvku. Jednotlivé prvky entablatúry boli často namaľované tmavočervenou, zlatou, bielou alebo modrou farbou. Najstarším zachovaným dórskym chrámom je Hérin chrám v Olympii (590? PNL). Najznámejším dórskym chrámom je aténsky Parthenón (447 – 432 PNL). Mal 17 stĺpov na bočných stranách a 8 na prednej a zadnej strane. 2. Iónsky sloh
Iónsky sloh sa vyvinul z dórskeho slohu. Iónsky stĺp spočíva na zahnutej pätka, na rozdiel od dórskeho stĺpu. Driek iónskeho stĺpu bol štíhlejší a mal hlbšie žliabky, zvané aj kanelúry. Hlavica iónskeho stĺpu má dve špirálové volúty, prvky pripomínajúce z časti rozbalené zvitky. Na volútach leží abakus. Pri stavbe chrámu však vznikli problémy, keďže iónske hlavice vyzerajú rozdielne z boku, a rozdielne spredu a zozadu. Preto rohové stĺpy boli natočené v uhle 45 stupňov aby špirálový vzor vyzeral rovnako ako spredu, tak aj zo strán. Iónsky architráv pozostával z troch úzkych pásov. Súvislý vlys bol často ozdobený rôznymi súsošiami a nebol delený na metópy a triglyfy. Rímsa je zdobená rôznymi malými vzormi, zvanými detile. Iónsky sloh je viac ozdobnejší a honosnejší ako dórsky sloh, ale chýba mu jasnosť a sila dórskeho slohu.
Výsledkom bolo, že Gréci považovali dórsky sloh za maskulínny (mužský) a iónsky štýl za feminín (ženský). Napriek tomu, Gréci, používali iónsky sloh aj pri monumentálnych stavbách. Prvé kolosálne chrámy starých Grékov boli postavené v iónskom slohu. Napr. Hérin chrám na ostrove Sámos a Artemedin chrám v Efeze. (oba okolo 560 PNL)
3. Korintský sloh
Korintský sloh je v mnohom podobný iónskemu slohu. Odlišuje sa len hlavicou, na ktorej sú okolo kalicha (kalathos) usporiadané do jedného alebo dvoch radov achantové listy, medzi ktorými sa vinú smerom k stredu a k rohom úponky (helices), ktoré sa zvíjajú pod doskou abaku do volút. Klavicu údajne navrhol koncom 5. storočia PNL Kallimachos a prvýkrát bola použitá v celle chrámu v Bassai. Vďaka svojím pohladovým plochám predčila korintská hlavica iónsku. V Klasickom období sa využíva výhradne v interiéri chrámu a až v Helenistickej dobe sa uplatňuje aj v exteriéri. Zdroje:
Microsoft Encarta Encyclopedia 2000: „Greek Art and Architecture“
Estetická výchova pre stredné školy
Wilfried Koch: Evropská architektúra
Donald E. Strong: Umenie Sveta – Antické Umenie.