Archimedes - muž, ktorý chcel pohnúť Zemou
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 8714×
Příbuzná témata
Archimedes - muž, ktorý chcel pohnúť Zemou
Narodil sa v Syrakúzach na Sicílii roku 287 pred Kristom. Pochádzal zo šľachtickej, neveľmi bohatej, ale zato vzdelanej rodiny. Jeho otec Feidias bol gréckym astronómom. Sporos od malička vynikal bystrým rozumom a tak ho učenec Filonides nazval „Železný um“ čiže „Archimedes“.Archimedes študoval dlhé roky v egyptskej Alexandrii, vo vedeckom centre antického sveta. V slávnej Alexandrijskej knižnici boli zhromaždené všetky vtedajšie významné práce vedy a kultúry. Matematiku sa učil u nasledovníkov veľkého geometra Euklida. Po návrate do Syrakúz zasvätil svoj život výskumom a pokusom. Oddal sa bádaniu v matematike, mechanike a ich využitiu v praxi, ďalej objavom a konštrukcii mechanizmov a strojov. Najznámejší pre svojich súčasníkov sa stal objavmi v oblasti hydrostatiky, ktoré boli neskôr rozšírené o aerostatiku. Svoje poznatky opísal v diele „O plávajúcich telesách“. Sú to dve knihy obsahujúce 19 logických výrokov. V prvej opisuje hydrostatiku, jej základné zákony a v druhej rozvádza aerostatiku. Súhrn týchto poučiek je dnes známy ako „Archimedov zákon“. Heuréka - našiel som to!
Podnetom pre jeho štúdium v tejto oblasti, bola vraj žiadosť syrakúzskeho kráľa Hieronoma. Ten si dal zhotoviť korunu z čistého zlata. Keďže mal pochybnosť, či koruna neobsahuje striebro, požiadal Archimeda, aby to zistil. Problémom bolo predovšetkým určenie objemu koruny, zhotovenej z množstva lístkov, ktorých objem bol rôzny. Dlho uvažoval nad touto úlohou. Keď sa raz kúpal vo vani, všimol si nadľahčovanie svojho tela vo vode. Objavil riešenie problému. Naradovaný vyskočil z vane a s výkrikom „heuréka - našiel som to“, vybehol nahý na ulicu. Kľúč na riešenie Hieronomovej úlohy bol nájdený. Najprv odvážil na váhach kráľovskú korunu zlatom a potom striebrom. Zlato ponorené do vody, zodvihlo hladinu do určitej výšky. Striebro ponorené do vody, zodvihlo hladinu trochu vyššie. Koruna ponorená do vody zodvihla hladinu vyššie ako zlato. Z toho vyplynulo, že v korune bola prímes striebra.
Nekonečná skrutka
Ešte počas pobytu v Egypte videl chudobných roľníkov pri zavlažovaní polí. Títo na premiestňovanie vody z nižšej hladiny na vyššiu používali tzv. nekonečnú skrutku. Azda ju vynašli staroegyptskí technici, ale ako prvý ju opísal Archimedes. A podľa neho dostala aj meno „Archimedova skrutka“. Bola to obrovská špirála uzatvorená v drevenom valci.
Pri otáčaní posúvala skrutka vodu pozdĺž svojho závitu, pričom sama vpred nepostupovala.
Tento dômyselný mechanizmus sa v niektorých krajinách používa doteraz. Dlho však nikoho nenapadlo skrutku využiť nielen na čerpanie vody, ale aj na upevňovanie. Stredovekí stolári a tesári používali na zmontovanie nábytku a drevených konštrukcií budov drevené kolíky alebo kovové kliny. Až v 16. storočí sa začali vyrábať klince so závitom, ktoré lepšie držali. To už bol iba krôčik k vzniku skrutky. Skrutky sa začali všeobecne používať na upevňovanie až na konci 18. storočia, keď prišli na metódu, ako ich lacno vyrábať.
Malá námaha veľké činy
V oblasti mechaniky skúmal Archimedes podmienky rovnováhy niekoľkých síl. Objavil páku, ktorá umožňuje dvíhať veľké bremená malou silou pomocou najjednoduchšieho mechanizmu. Toto opisuje vo svojom diele „O pákach“. S týmto objavom je tiež spojený jeho výrok: „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a pohnem Zemou.“ Kráľ Hieronom ho požiadal, aby dokázal, či nepatrnou silou možno zodvihnúť veľké bremeno. Archimedes to vyskúšal na nákladnej lodi, ktorú mohol na breh vytiahnuť len veľký počet ľudí. Nariadil, aby na loď nastúpilo veľa ľudí a aby bola zaťažená obvyklým veľkým nákladom. Zaujal miesto neďaleko od brehu a bez veľkej námahy, vlastnými rukami pomocou kladkostroja, ľahko a bez porušenia rovnováhy vytiahol loď. Zaviedol tiež jeden z najdôležitejších pojmov statiky, ktorý bol neskôr pomenovaný ako „moment sily“. Definoval ťažisko telesa ako bod, v ktorom stačí teleso upevniť, aby zostalo v rovnováhe v akejkoľvek polohe. Zaoberal sa podmienkami plávania telies a venoval sa i optike. Túto problematiku objasňuje vo svojom diele „Katoptika“. Zmieňuje sa tu o odraze svetla a lome svetla vo vode a vo vzduchu, o dúhe a o vlastnostiach guľového zrkadla, pomocou ktorého sa dajú zapáliť predmety. Archimedove pazúry
V rokoch 213 – 212 pred Kr., počas druhej púnskej vojny, obkľúčili Syrakúzy Rimania pod vedením vychýreného vojvodcu Marca Claudia Marcella. V tom období vynašiel Archimedes dômyselné zbrane, vďaka ktorým ostrovania asi dva roky odolávali útokom nepriateľa. Filozof Plutarchos o tom píše: „Keď Rimania zaútočili, v Syrakúzach zavládlo zdesenie a úzkostlivé ticho. Archimedes a jeho pomocníci však spustili stroje. Súčasne sa z hradieb nad rímske lode vysunuli ťažké trámy a silou zhora ich potápali do hlbín. Železnými hákmi, podobajúcimi sa jastrabím pazúrom, loď zachytili, zdvihli ju do výšky a potom ju vrhli o mestské hradby či späť do vody.“ Pomocou parabolických zrkadiel zasa dokázal zapáliť rímske lode v dostatočnej vzdialenosti od mestského opevnenia.
Dlho sa uvažovalo, že je to vymyslené, pretože v tom čase nebolo možné vyrobiť také veľké zrkadlo. Pokusmi sa prišlo na to, že možné to je a stačia k tomu aj vojenské bronzové štíty, ktoré v tej dobe Gréci používali.
Nedotýkaj sa mojich kruhov!
Nakoniec sa Rimanom predsa len podarilo úskokom v noci, keď sa Syrakúzania oddávali pitiu na slávnosť bohyne Artemidy, vniknúť bránou do mesta. Konzul Marcus Claudius Marcellus vydal rozkaz, aby sa Archimedovi neskrivil ani vlas na hlave, veď patril k najslávnejším matematikom. Ráno vstúpilo do mesta celé vojsko. Napriek zákazom bolo dobytie mesta spojené s lúpením a vraždami, pri ktorých roku 212 pred Kristom zahynul aj Archimedes. Keď rímsky vojak vtrhol do jeho domu, Archimeda našiel ako kreslí do piesku matematické diagramy. Úplne bol pohrúžený do riešenia úlohy a vôbec si nevšimol, že niekto vstúpil. Vojaka to urazilo, začal kričať a prikázal mu, aby prestal kresliť, no Archimedes ho neposlúchol a zvolal: „Noli tangere circulos meos - Nedotýkaj sa mojich kruhov!“ Toto vraj boli posledné slová, ktoré Archimedes vyriekol. Rozzúrený vojak prebodol mečom jedného z najväčších fyzikov a matematikov staroveku, mechanika a geniálneho vynálezcu.