alternativna skola
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: ivka.jurkechova
- Datum přidání: 02. dubna 2009
- Zobrazeno: 7134×
Příbuzná témata
alternativna skola
OBSAH
Úvod 2
1. Školský systém v Slovenskej republike 3
1.1 Alternatívne školy 4
1.2 Zaradenie alternatívnych škôl do školskej sústavy SR 6
1.3 Podrobnejší popis filozofie Waldorfskej školy 7
2. Súkromná základná škola waldorfská (Bratislava) 12
3. Rozdiely medzi tradičnými a alternatívnymi školami 14
Záver 16
Úvod
Ako hovorí článok 42 Ústavy SR „každý má právo na vzdelanie“. Vzdelanie má obrovský význam po mnohých stránkach. Napríklad v ekonomike je dôležitým faktorom zamestnanosti i zamestnateľnosti. Taktiež zohráva veľmi dôležitú úlohu pri sociálnej integrácii človeka, aby nebol izolovaný, aby sa vedel zžiť so spoločnosťou. Vzdelanie má i význam politický. Vzdelaní ľudia inak reagujú na politiku, demokraciu, globálne otázky, majú iný rozhľad, iné poznanie... Netreba zabudnúť ani na vzdelanie ako kultúrny činiteľ, kedy pomáha pri zachovaní a rozvoji kultúrneho dedičstva, ktoré treba najprv poznať, osvojiť si ho, ďalej budovať a odovzdávať ďalším generáciám.
Význam vzdelania prudko rastie so zmenami, ktorých sme súčasťou – či to uvedomujeme alebo nie. Svet sa globalizuje, vzdialenosti sa zmenšujú, vývoj sa zrýchľuje. Samozrejme, tí ktorí sú
pripravení, vzdelaní, zorientovaní, aktívni, väčšmi ovplyvňujú vývoj. Preto je veľmi dôležité poznať možnosti, ktoré na Slovensku máme v oblasti možnosti vzdelávania sa.
Táto práca sa zaoberá problematikou alternatívnych škôl, ich zaradením do školskej sústavy Slovenskej republiky ako aj základným porovnaním so školami „tradičnými“.
1. Školský systém v Slovenskej republike
Školský systém v každej krajine je výsledkom dlhodobého vývoja. V Slovenskej republike ho tvoria tri základné stupne škôl:
primárny,
sekundárny,
terciárny.
Štruktúru výchovno-vzdelávacej sústavy určujú zákony a podrobnosti fungovania jej jednotlivých súčastí a upravujú vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
Školská sústava predstavuje súbor všetkých školských inštitúcií, ich fungovanie a prostriedky (vrátane legislatívnych), ktoré v krajine zaisťujú vzdelávanie. Školský systém je sústava inštitúcií tzv. formálnej a neformálnej edukácie, ktoré riadi a spravuje ministerstvo školstva.
Obrázok 1: Školský systém v Slovenskej republike
1.1 Alternatívne školy
Samotný pojem alternatívna škola má pôvod v latinskom slove alter, čiže iný, zmenený. Alternatívna škola alebo alternatívna pedagogika je taká, ktorá je alternatívnou k tradičnej škole či pedagogike. Alternatívna pedagogická koncepcia predstavuje kvalitatívne odlišný prístup ku koncepcii školy, školskej práci a k dieťaťu vôbec oproti tradičnej škole.
Delenie alternatívnych škôl
Existuje niekoľko kritérií na delenie alternatívnych škôl. Môže ísť o časové kritérium, prevažujúcu filozofiu, používané metódy vyučovania a učenia sa žiakov a pod.
Delenie podľa časového a vecno-obsahového kritéria (podľa Zelinu):
• reflexívno-predvedecká oblasť – sokratovský prístup, sparťanská škola, Komenského koncepcia, Descartov prístup a ďalšie
• pragmaticko-behaviorálna oblasť – projektová metóda s modifikáciami, Skinner a jeho koncepcia, heuristické alternatívne školy
• kognitívno-scientistická oblasť – ITV S. Kovalikovej, B. S: Bloom, J. Piaget, jenská škola, Zsolnayov prístup
• humanisticko-personalistická oblasť – pedagogika waldorfskej školy. Montessoriová, Freinet, daltonská škola, Rogersova škola, otvorené vyučovanie, tvorivá dramatika pedagogika spolupráce, kooperatívne vyučovanie, globálna výchova, tvorivo-humanistická výchova
• multimediálne teórie – programové vyučovanie, systémové vyučovanie, virtuálne školy.
Veľmi známe je taktiež nasledujúce delenie:
• alternatívne školy prvej polovice 20. storočia (waldorfská škola, systém Montessoriovej, Freinet, jenská škola, daltonská škola)
• alternatívne školy druhej polovice 20. storočia (Rogersova koncepcia, ITV Kovalikovej, Piagetov systém, Bloomova taxonómia, otvorené vyučovanie, projektové vyučovanie a ďalšie).
V ďalšej časti sa pokúsime o stručnú charakteristiku niektorých na Slovensku najviac rozšírených alternatívnych prístupov.
Waldorfská škola – bez známok a učebníc
Táto škola nepracuje podľa pevného rozvrhu, ale v systéme tzv. epochového vyučovania, teda 3-4 týždne sa prvé dve hodiny žiaci venujú len jednému predmetu, čím si osvoja učivo komplexnejšie. Hlavné predmety sa počas roka striedajú. Žiaci riešia rôzne projekty, využívajú sa spontánne nápady a záujem žiakov. V cudzích jazykoch sa využíva komunikatívny charakter vyučovania, teda deti sa jazyk učia (podobne ako materinský) najprv počúvaním intonácie, rozprávaním. Ťažisko práce je v škole, teda deti nenosia domov veľa domácich úloh - v prvé roky, kým si neprivyknú na školu - takmer žiadne.
Učiteľ neskúša žiakov tradičným vyvolaním, ale pri kolektívnej práci, pri besedách, využíva aj mienku kolektívu žiakov. Hodnotenie je zamerané na motiváciu, štandardné známky sú nahradené slovným posudkom. Tu sa nemôže stať, že dieťa prepadne. (Waldorfská základná škola sídli napr. na Vihorlatskej ulici v Bratislave)
Montessorriovská škola – „Pomôž mi, aby som to urobil sám“
Úloha učiteľa nespočíva vo vysvetľovaní, vo vydávaní pokynov a tlmení prirodzenej aktivity žiakov, ale v tom, že im sprostredkúva kontakt s prostredím, pozoruje, pomáha, radí. Aktivita učiteľa je tak vystriedaná aktivitou žiakov. Dodržujú sa zásady slobodného výberu konkrétnej činnosti a prostredia, vlastnej sebarealizácie žiakov, slobodného pohybu po triede a neobmedzeného opakovania (dieťa samo najlepšie vie, dokedy má opakovať a cvičiť sa, aby dosiahlo výsledok). V jednu chvíľu je každý materiál, pomôcka, rekvizita k dispozícii pre celú triedu len raz, čo vedie k tomu, že vzhľadom na pestrosť a rôznorodosť didaktického materiálu sa deti vzájomne pozorujú, učia sa jeden od druhého. Vedie sa k zodpovednosti a vytrvalosti tým, že bez dokončenia predchádzajúcej aktivity nemožno začať ďalšiu činnosť. V takejto škole sú deti združované do vekovo zmiešaných skupín, nepracuje sa v rámci tried. Prevažuje skupinová práca a problémové vyučovanie podporené vlastnou iniciatívou žiakov.
(Princípy Montessorri materskej školy sa uplatňujú napríklad v Detskom centre v Bratislave (pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie) a v Košiciach („Park Angelinum“))
Integrované tematické vyučovanie- ITV
Žiaci sa neučia predmety oddelene, ale rozoberajú tému. Téma je integrovaná, napr. „Naša rieka“ a preberá sa z hľadiska fyziky, biológie, jazykov, matematiky, umenia atď. Nepreberú sa na jednej hodine, pretože toto vyučovanie nepozná vyučovacie hodiny a trieštenie času. Učí sa komplexná téma a veľký dôraz sa kladie na samostatnosť a tvorivosť žiakov. Každá téma sa komponuje tak, aby bola aplikovateľná do praxe.
V triede sa dodržiavajú isté základné morálne princípy ako nezhadzovať žiaka, nekritizovať ho, aktívne počúvať, hovoriť pravdu, a vyžadovať náročnosť učiteľa k sebe i k žiakom. Využíva sa kooperatívne učenie, teda žiaci sa učia navzájom, kladú si otázky a radia si a vysvetľujú. Učiteľ je tiež „žiakom“, pripravuje úlohy, podmienky a spolu so žiakmi objavuje. Hodnotí sa nielen to, čo deti vedia alebo sa naučili, ale aj to, ako sa cítili, čo prežívali. Výhodou takéhoto vyučovania je praktické napojenie učenia na život, prax žiakov, na obec, okolie, rodinu.
(Prvé dve školy na Slovensku tohto typu začali činnosť v roku 1992 v Bratislave.)
1.2 Zaradenie alternatívnych škôl do školskej sústavy SR
Dňa 1. septembra 2008 nadobudol účinnosť nový školský zákon a spustila sa reforma obsahu vzdelávania. Ide o zákon 245/2008 z 22. mája 2008. Paragraf 14 spomínaného zákona rieši experimentálne overovanie, ktorého cieľom je získať alebo overovať v praxi poznatky, skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo výchovných programov overovanie zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na podmienky škôl a školských zariadení.
Ďaľším dokumentom riešiacim problematiku alternatívnych škôl a ich zaraďovanie do školskej sústavy SR je program „MILÉNIUM“ - Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 - 20 rokov (schválený NR SR v roku 2002), konkrétne jeden z jeho „12 pilierov“.
Obrázok 2: Grafické znázornenie zaradenia alternatívnych škôl do školského systému SR (podľa J. Prucha)
1.3 Podrobnejší popis filozofie Waldorfskej školy
Detailnejšie si priblížime Waldorfskú školu - táto škola je jedna z najznámejších a najrozšírenejších alternatívnych škôl. Vychádza z koncepcie rakúskeho filozofa a pedagóga Rudolfa Steinera (1861 - 1925) zakladateľa antropozofie. Názov waldorfská škola sa vžil do praxe na základe toho, že prvá škola, ktorá bola vybudovaná R. Steinerom, bola v obci Waldorf neďaleko Stuttgartu. V zmysle svojej filozofie popisuje tri etapy vývinu dieťaťa.
Prvá eta¬pa, do 7. roku dieťaťa, je obdobím fyzického vývinu. V tejto etape sa dieťa učí najmä napodobňovaním. Úlohou vychovávateľa je starať sa o správne fyzické prostredie a okolie. V tomto období je potrebné, aby si dieťa osvojo¬valo podmienky správneho chovania. Za najlepší výchovný prostriedok sa považuje hra, prostredníctvom ktorej sa rozvíjajú vlastné schopnosti dieťaťa. Pozornosť je venovaná tomu, aby dieťa prežívalo svoje detstvo.
Druhá eta¬pa je vymedzená do 10. roku. V tomto období sa rozvíja éterické telo, ktoré dodáva sily pre ďalší fyzický rozvoj. Dieťa treba viesť k poslušnosti, pútať ho k ušľachtilým autoritám a postupne rozvíjať jeho pamäť ako základ pre duševnú prácu v nasledujúcom období. Svet má byť dieťaťu sprostredkúva¬ný nie abstraktne, ale prostredníctvom rozprávok, bájok, porekadiel, príbe-hov. Veľký význam je pripisovaný náboženskému prežívaniu a náboženským dojmom.
Tretia etapa trvá asi do 14. roku dieťaťa a je charakterizovaná nadobudnutím astrálneho tela. V tomto období je možné rozvíjať rozum, usudzovanie, abstraktné predstavy a intelektuálne spracúvať to, čo si dieťa osvojilo pamäťou v predchádzajúcej etape. Vychovávateľ vedie dieťa k vlastným názorom a podporuje samostatnosť. Postupne sa vzdáva svojej autority a stáva sa pre dieťa pomocníkom a poradcom. V zmysle svojho uče¬nia R. Steiner koncipoval aj východiská pre školu - slobodná výchova, roz¬voj individuálnych potrieb, poznanie vnútorného sveta žiaka, umelecký prie¬nik vyučovaním atď.
Materská škola - v nej sa ako najúčinnejší výchovný prostriedok využí¬vajú hry a rôzne aktivity detí, ktoré vedú k ich rozvoju. Spev, kreslenie, modelovanie, rôzne voľné hry, tanečné hry, vzájomné striedanie hier podporuje a rozvíja fantáziu a nápaditosť detí. K rôznym činnostiam deti nie sú donuco¬vané, ale podnecované.
Nižší stupeň - (prvé 4 ročníky) svojim obsahom môžeme prirovnať k obsahu vzdelania, ktoré poznáme aj z našich škôl. Hlavnými predmetmi sú matematika, geometria, materinský jazyk, vecné učenie, biológia. Priro¬dzene, obsah uvedených predmetov je s pribúdaním ročníkov náročnejší a obsažnejší. Pre celý nižší stupeň je charakteristické využívanie eurytmie. Eurytmia („súmernosť, súlad, súhra častí a celku, pravidelnosť, vnútor¬ná symetria\"12) preniká celým vyučovacím procesom a všetkými predmetmi. V praxi to znamená rozvíjanie zmyslu a citu pre krásu, harmóniu a farebnosť. Na tomto stupni sa využíva „pohyb\" - pohybmi tela, vytlieskavaním, rôznymi hudobnými prejavmi a pod. žiaci znázorňujú všetko to, čo ich obklopuje. Tým sa učenie pre žiaka stáva nielen zaujímavejším, ale tieto rôz¬norodé činnosti prispievajú aj k osvojeniu si učiva a k chápaniu rôznych vzťa¬hov a súvislostí poznávanej skutočnosti.
Stredný stupeň - (ďalšie 4 ročníky) rozširuje a obohacuje učivo predchá¬dzajúceho stupňa. Vecné učivo je rozvetvené do dejepisu, zemepisu, vo vyšších ročníkoch aj fyziky a chémie. V zásade možno tiež uviesť, že ide o predmety, ako ich poznáme z nášho učebného plánu. V rámci výučby uvedených pred¬metov sa dbá na spájanie teórie s praxou, napr. žiaci sa učia písať listy, vypl¬ňujú rôzne tlačivá, v ručných prácach získavajú mnohé zručnosti potrebné pre život - práca s rôznym materiálom, šitie, pletenie a pod. Aj na tomto stupni sa využívajú rôzne hry a eurytmia, ktorej je venovaná pozornosť najmä v telesnej výchove.
V týchto prvých dvoch stupňoch vyučuje len jeden učiteľ. Učitelia ďalších predmetov začínajú učiť až v 9. triede.
Vyšší stupeň - (posledné 4 ročníky) pokračuje vo výučbe predchádzajú¬cich predmetov, ktoré sú však obsahovo rozšírenejšie a náročnejšie, pribúda však predmet estetika. Vo výučbe sa viac priestoru necháva samostatnosti žiakov. Na rozdiel od predchádzajúcich stupňov sa kladie dôraz na logické myslenie a uvažovanie žiakov. Okrem uvedeného škola vytvára priestor aj na prezentáciu získaných vedomostí a zručností, napr. hranie divadla pre rodi¬čov v cudzom jazyku, koncertovanie školského orchestra a pod. Po absolvo¬vaní 12. ročníka môžu žiaci navštevovať 13. ročník a štúdium ukončiť matu¬ritou.
Okrem hlavných predmetov, ktoré sú vyššie vymenované, majú žiaci vo všetkých stupňoch aj tzv. ďalšie predmety, a to už od 1. ročníka: nábožen¬stvo (podľa vierovyznania), eurytmia (umenie vyjadrujúce reč, hudbu a zvuk prostredníctvom ladných pohybov), hudbu (a aj hranie na hudobných nástro¬joch), cudzie jazyky (už od 1. triedy sa žiaci učia dva cudzie jazyky podľa výberu), ručné práce.
Waldorfská škola sa počtom predmetov približuje škole ako ju poznáme aj my. Zásadný rozdiel je však v organizácii vyučovania a vo vyučovacích metódach učiteľov. Za zmienku stojí aj to, že uvedené školy nemajú riadite¬ľa, ale zodpovednosť za činnosť a prácu školy preberá na seba len samosprá¬va. Pravidelne rieši všetky otázky života školy, čo tiež kladne pôsobí na spo¬lunažívanie všetkých učiteľov a vytvára pocit spoluzodpovednosti za výsled¬ky a chod školy. Keďže ide o súkromné školy, značná pozornosť je venovaná aj spolupráci s rodičmi. Tí sú členmi školskej samosprávy a podieľajú sa na rozhodovaní o mnohých otázkach, napr. o začiatku vyučovania, organizácii výletov a exkurzií, ale pracujú aj ako vedúci rôznych záujmových činností žiakov a pod. Zaujímavá je aj organizácia vyučovania. Waldorfské školy nepracujú podľa pevného rozvrhu hodín. Využívajú tzv. epochové vyučova¬nie, t. j. 3 - 4 týždne sa prvé dve hodiny žiaci venujú len tomu istému predme¬tu, čím sa sleduje komplexnejšie osvojenie si učiva. Hlavné predmety sa takto počas školského roka striedajú. Výučba ďalších predmetov sa neuskutočňuje tak, ako ju poznáme z našich škôl, ale žiaci sami alebo spoločne s učiteľom riešia rôzne projekty, využívajú sa spontánne nápady a záujem žiakov.
Z tohto vyplýva aj bohatá pestrosť vyučovacích metód. Základom je dokonalé poznanie individuality dieťaťa, pretože to je prvoradý predpoklad úspešného pôsobenia na ne. Vo vyučovacom procese sa uprednostňuje, ba preferuje komunikatívny charakter vyučovania. Ako príklad možno uviesť výučbu cudzích jazykov. Prvé tri roky sa žiak „zoznamuje a zbližuje\" s cudzím jazykom. Počúva intonáciu, učí sa krátke riekanky, básničky, pokúša sa ko¬munikovať a pod.
Gramatika a pravopis sa začína učiť až vo 4. ročníku, kedy má dieťa už dostatočnú slovnú zásobu a primeranú výslovnosť. Cieľom vy¬učovania nie je iba osvojenie si učiva, ale aj podiel samotného žiaka na jeho osvojovaní si, t. j. kladenie dôrazu na tvorivosť a na vlastnú tvorbu žiaka. Metódy práce učiteľa nesmerujú iba k tomu, aby si žiak osvojil čo najviac, ale aj k tomu, aby sa čo najviac plne rozvinula osobnosť dieťaťa, orientuje sa na jeho potenciálne možnosti. Preto sa vo vyučovaní uplatňujú besedy so žiakmi, podporujú záujmy žiakov, žiaci sa učia experimentovať a pod. To, že vyučovanie vychádza zo skúseností žiaka, poskytuje mu priestor na vlastnú sebarealizáciu, podporuje jeho samostatnosť a tvorivosť, patrí k samozrejmostiam tejto školy. Z ďalších špecifík práce možno uviesť to, že okrem učebníc učiteľ a žiaci využívajú rôznu inú literatúru, často učiteľ aj uprednostňuje mimoučebnicovú literatúru, prípadne sám tvorí texty pre žia¬kov, alebo aj žiaci samotní tvoria „učebnice.\" Ťažisko práce žiaka je v škole, v ktorej sa má všetko naučiť, a preto žiaci týchto škôl nemávajú domáce úlo¬hy. Prípadné úlohy sú zamerané spravidla na uvažovanie, premýšľanie, číta¬nie a pod.
Metódy skúšania a hodnotenia žiakov sú taktiež celkom odlišné od tých, ktoré poznáme z našich škôl. V nižších ročníkoch učiteľ úroveň vedomostí posudzuje pri kolektívnej práci, pri besedách so žiakmi, pričom využíva mienku kolektívu žiakov, a čo je najpodstatnejšie, hodnotenie je vždy zamerané pre žiaka motivačne. Vo vyšších ročníkoch sa využívajú testy a praktické skúšky. Známky sú nahradené slovným hodnotením. Žiak na konci školského roka dostáva písomné hodnotenie, ktoré charakterizuje dosiahnutú úroveň v jednotlivých predmetoch, vo vyšších ročníkoch sú to viac-menej odborné posudky. Na želanie rodičov alebo podľa požiadaviek školy, do ktorej žiak prípadne prestupuje alebo nastupuje po waldorfskej škole, škola vystaví vysvedčenie so známkami. Vo waldorfských školách žiaci „neprepadávajú.\"
Pre tieto školy je tiež charakteristická vysoká estetickosť školy a jej oko¬lia, využívanie prírodných materiálov (drevené stoličky, police v triedach atď.), čo tiež vytvára prirodzenú a príjemnú atmosféru školy. Na záver sa žiada poznamenať, že to, čo sme vyššie uviedli, nemožno chápať ako zá¬väzné. Waldorfské školy (ba všetky alternatívne školy) sa vyznačujú znač¬nou nápaditosťou, samostatnosťou a tvorivosťou učiteľov, čo sa v praxi prejavuje rôznorodou organizáciou, ale aj metódami a formami práce uči¬teľov. Ten, kto chce na takejto škole pôsobiť, prechádza 2-3 ročnou špeci¬álnou prípravou, aby bol schopný túto špecifickú a náročnú prácu vykoná¬vať.
Priebeh vyučovania:
1. učiteľ privíta dieťa- pozdrav, podanie ruky
2. ranný verš- úlohou je navodiť priaznivú atmosféru, upokojenie, náladu
3. hlavné vyučovanie- trvá 120 minút a má 3 časti
A) rytmická časť- uvoľnenie zmyslov a tela – 10 – 15 minút
B) hlavná, poznávacia časť- výklad učiva, rozhovory, opakovanie látky, individuálna práca detí, písanie, kreslenie
C) záverečná časť- uvoľnenia dieťaťa, čítanie textov
2. Súkromná základná škola waldorfská (Bratislava)
Podľa obežníka Spoločnosti priateľov výchovného umenia Rudolfa Steinera (Nemecko) oslavuje celosvetové hnutie waldorfskej pedagogiky tento rok už vyše 1000 oficiálne uznaných škôl.
Na Slovensku pôsobí jediná akreditovaná škola v Bratislave; ktorá je zároveň v siedmom roku overovania v rámci projektu Ministerstvu školstva SR.
Súkromná základná škola waldorfská v Bratislave je od svojho vzniku v roku 2001 v procese overovania voči dvom subjektom:
• Ministerstvu školstva SR
• Zväzu slobodných waldorfských škôl (Bund der Freien Waldorfschulen, Nemecko), ktorý je majiteľom ochrannej známky „waldorfská škola“
Waldorfská pedagogika na súkromnej základnej škole waldorfskej
Waldorfská pedagogika predstavuje jedinečný a príznačný výchovno-vzdelávací proces, ktorý je uskutočňovaný vo vyše 900 waldorfských školách (údaj z marca 2006)na celom svete. Waldorfské školy tým patria od svojho počiatku v roku 1919 k najrýchlej¬šie rastúcim neziskovým, tzv. nezávislým školám vo svete.
Kľúčové pojmy waldorfskej pedagogiky danej školy:
• práca s napätím a uvoľnením ako dýchaním v aktivitách vyučovania
• rytmus a pravidelnosť vyučovacej hodiny; hlavná „epocha“ je základná jednotka vo vyučovacom celku dňa
• budovanie kompetencií na konatívno-motorickej (pohybovej), emocionálnej ako aj kognitívnej úrovni; rozvíjanie daností rúk, srdca a hlavy
• pedagogický obsah učiva je prácou učiteľa prispôsobený veku dieťaťa a sprostredkovaný „obrazne-umeleckým spôsobom“
• základným pedagogickým prostriedkom v materskej škole je využívanie napodobňovania dospelého dieťaťom. Nepoužívajú sa direktívne metódy ako priame poučovanie či príkazy
• zážitkové aktivity v rannom veku dieťaťa (v materskej škole) nemajú za cieľ rozvíjať poznatkovú bázu, avšak intenzívne kultivujú elementárne zručnosti dieťaťa (napr. jemná a hrubá motorika, schopnosť počúvať, sústredenie na činnosť, koordinácia v priestore a čase), ktoré sú práve podkladom k neskoršiemu zdravému pojmovému uchopeniu učebnej látky. Táto tendencia pokračuje ešte v prvom ročníku, a napr. samostatné čítanie si väčšina žiakov osvojí až ku koncu druhého ročníka
• plynulý prechod od štruktúry hodiny centrovanej na učiteľa (v nižších ročníkoch) k systému vlastnej práce žiaka prostredníctvom žiackych projektov (vo vyšších ročníkoch), kde učiteľ je poradcom na vlastných „učebných cestách“ žiaka
• rozvoj a podpora tvorivých síl dieťaťa pomocou jasnej štruktúry a jednotného prístupu učiteľov danej školy
• vyučovací proces vo waldorfskej škole zväčša postráda kategorizujúce hodnotiace prostriedky (pr. známkového systému) a pedagogické formy podporujúce individuálnu súťaživosť. Učiteľ vypracuje detailné slovné hodnotenie na konci každého školského roka
• vedenie triednych kolektívov prostredníctvom autority tzv. triedneho učiteľa, ktorý má vysoké kompetencie vo výbere vyučovacích prostriedkov, učebného materiálu, učebníc; ako aj v riadení školy ako organizácie
• učitelia sa stretávajú každý týždeň na pedagogických konferenciách, na ktorých sa riešia všetky pedagogické otázky školy (krátkodobé i celoročné výskumné témy), vedú sa rozhovory o dieťati za prítomnosti ďalších pomáhajúcich profesionálov z oblasti liečebnej pedagogiky, arteterapie a psychológie. Vzniká tak učiteľská pedagogická samospráva ako významná platforma v rámci nehierarchickej štruktúry školy
• vysoký stupeň komunikácie učiteľ – rodič; okrem pravidelných rodičovských stretnutí sú to individuálne konzultácie, raz do mesiaca organizované školské alebo triedne slávnosti. Rodičia sa intenzívne zapájajú do činnosti rôznych rád a pracovných skupín.
Základnou hodnotou tejto školy je rozvíjanie ideálov, na ktorých stojí slobodná waldorfská škola.
Plánom do budúcnosti je zriadenie a prevádzkovanie jednotnej organizácie waldorfského typu, ktorá poskytne výchovu a vzdelanie pre deti od 3 do 18 rokov, t.j. materskú školu, základnú školu a strednú školu. Vybudovať stabilnú a dôveryhodnú školskú inštitúciu, ktorá významným spôsobom obohatí slovenský pedagogický rámec a prispeje k jeho väčšej diferenciácii v zmysle práva rodiča na voľbu pedagogického prístupu pre svoje dieťa.
Na základe poznania daných hodnôt a plánov do budúcnosti je možné skonštatovať, že všeobecné teoretické princípy waldorfskej školy ako takej v tejto škole nadobúdajú praktický rozmer.
3. Rozdiely medzi tradičnými a alternatívnymi školami
Nakoľko určiť všetky rozdiely medzi tradičnými (klasickými) a alternatívnymi školami nie je jednoduché v nasledujúcej tabuľke sú prehľadne uvedené tie najzákladnejšie rozdiely medzi danými školami.
Záver
Vzhľadom k tomu, že máme slobodu a že sa presadzuje politika slobodnej voľby vzdelávacej cesty pre dieťa, voľby žiaka, študenta je dobre, že sa síce pomaly, ale predsa len tvorí na Slovensku trh vzdelávania. Napríklad pri voľbe základnej školy je tu možnosť dať dieťa do Waldorfskej školy, alebo školy Integrovaného tematického vyučovania, alebo do tradičnej či cirkevnej alebo súkromnej školy, alebo školy pre nadané deti....
Pri rozhodovaní sa je možno dobré zamyslieť sa nad nasledujúcimi číslami:
Človek si zapamätá
• 10% toho , čo počuje
• 15% toho, čo vidí
• 20% toho čo súčasne počuje i vidí
• 40% toho, o čom diskutuje
• 80% toho, čo priamo zažije, alebo robí
• 90% toho, čo sa pokúša naučiť iných.