Alexander Dubček životopis

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 5134×

Příbuzná témata



Alexander Dubček životopis

Jeho životopis sa začína dátumom 27. november 1921. Vtedy sa v Uhrovci – v tom istom dome ako vyše sto rokov pred ním Ľudovít Štúr – narodil. Detstvo od svojho štvrtého roku prežil v Strednej Ázii a neskôr v Nižnom Novgorode – vtedy v Gorkom. Jeho rodičia sa totiž rozhodli odísť v prvom medzinárodnom transporte príslušníkov tzv. Interhelpa budovať sovietske Rusko. Mladý Alexander, pôvodným povolaním sústružník – rok po návrate na Slovensko – v roku l939 vstúpil do komunistickej strany. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, spolu so starším bratom Júliusom sa doň aktívne zapojili. Július padol, Alexander bol dvakrát zranený. Účasť v Povstaní vyplynula z jeho prirodzeného humanizmu a demokratického cítenia. Po skončení vojny ho angažovanosť rodičov, ale aj vlastné zásluhy a prirodzené vlastnosti ako komunikatívnosť, záujem o verejné veci a spoločenská aktivita, posunuli do politického života. Od roku 1949 prešiel rôznymi funkciami. V 1968-om stál na čele obrodného procesu a úsilia o socializmus s ľudskou tvárou.
„Mal som intenzívny pocit historickej chvíle a možností, ktoré prinášala. Vtedy som však ešte nedovidel veľkú a hrozivú prekážku na vzdialenom horizonte. Myšlienka, že sme s tým, čo sme chceli dosiahnuť, o dvadsať rokov vpredu, mi v januári 1968 ešte nezišla na um... To, čo Sovieti urobili 20. augusta, mohli urobiť aj skôr. ....Mojím problémom bolo, že som nemal krištáľovú guľu, aby som predvídal ruskú inváziu. Ani v jednej chvíli medzi januárom a 20. augustom som fakticky neveril, že sa to stane.“ - napísal Alexander Dubček neskôr v knihe Nádej zomiera posledná.

Po invázii sovietskych vojsk bol Dubček krátko predsedom Federálneho zhromaždenia a neskôr mimoriadnym splnomocneným veľvyslancom v Turecku. Po roku 1970, keď ho vylúčili z KSČ, pracoval ako mechanizátor v Štátnych lesoch. 18 rokov žil pod dohľadom ŠtB. Naposledy ho zadržali 17. novembra 1989 počas manifestácie v Prahe. V nasledujúcich dňoch patril k najobľúbenejším tribúnom mítingov „nežnej“ revolúcie.

Takmer sedemdesiatročný Alexander Dubček sa v decembri 1989 stal poslancom Snemovne národov a predsedom Federálneho zhromaždenia. Bol stúpencom spoločného štátu, ale domnieval sa, že vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi treba upraviť na princípe rovného s rovným.

V období pred rozdelením federácie ho napriek jeho profederalistickým postojom veľká časť voličov považovala za hlavného kandidáta na post slovenského prezidenta.


Alexander Dubček a
Václav Havel
„Neviem si predstaviť ďalší vývoj Česko-Slovenska a Slovenska, najmä vzhľadom na európske integračné procesy, bez sociálnej demokracie. Mnohí majú predstavy, že sa tam bude vstupovať. To je veľký omyl. Do európskeho spoločenstva sa budú krajiny prijímať. Na to musíme splniť dva predpoklady: dosiahnuť istú politickú stabilitu a určitý stupeň hospodárskeho vývoja. Naša ekonomika musí byť – ak už nie konkurencieschopná – tak aspoň kompatibilná s ostatnými .. Spolieham sa na kultúru a vyspelosť tých, ktorí prídu po voľbách....“ - povedal Dubček v júni 1992.

1. septembra 1992 havarovalo na 88. kilometri diaľnice Bratislava – Praha pri meste Humpolec služobné auto. Viezlo Alexandra Dubčeka - po parlamentných voľbách v lete 1992 už len poslanca a člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia na schôdzu. Dubček bol vážne zranený. Previezli ho do Prahy, hoci vzhľadom na zranenia chrbtice, hrudníka a vnútorných orgánov bolo poruke špičkové nemocničné zariadenie v Brne. V Prahe ho trikrát operovali. Do konca septembra bol pri vedomí a komunikoval. 7. októbra ho napojili na umelú obličku a pľúcny ventilátor. 7. novembra l992 o pol desiatej zomrel. O týždeň ho pochovali na pietnom cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave. Poslednú poctu mu prišli prejaviť spoločenské, politické i cirkevné osobnosti takmer päťdesiatich štátov. Ľudia vtedy pociťovali jeho odchod ako stratu blízkeho človeka.

K hrobu Alexandra Dubčeka sa pri výročiach augusta ´68, zamatovej revolúcie či v deň Pamiatky zosnulých chodí spontánne pokloniť množstvo ľudí. Zapália sviečku, položia kvet, zahľadia sa do láskavej tváre odliatej z bronzu, ktorá sa s jemným úsmevom díva z náhrobníka. Tú tvár vymodeloval akademický sochár Teodor Baník. Po 30 rokoch blízkeho priateľstva Alexander Dubček často figuruje v jeho spomienkach.

Teodor Baník o Alexandrovi Dubčekovi (RA 5´33)



Slovensko si pripomenulo nedožité 80. narodeniny Alexandra Dubčeka

Za účasti slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana a viacerých poslancov Európskeho parlamentu otvorili 19. novembra 2001 v bruselskom sídle Európskeho parlamentu výstavu venovanú odkazu Alexandrovi Dubčekovi. Pri príležitosti nedožitých 80. narodenín tohto významného slovenského politika ju pod názvom Alexander Dubček - štátnik - Európan - humanista - demokrat iniciovala Spoločnosť Alexandra Dubčeka. Spravodajca EP Jan Marinus Wiersma povedal, že jeho sen, aby Európska únia uzavrela s Českou republikou a Slovenskom dohody o pristúpení za účasti Václava Havla a Alexandra Dubčeka, sa už nemôže úplne splniť.

"Alexander Dubček bol aj pre ľudí, žijúcich v slobodnom svete, symbolom reforiem a ľudskosti. Je jasné, že v roku 1968 nemohol zmeniť vtedajší systém na ľudskejšiu spoločnosť, ale jeho úsilie bolo príkladom pre mnohých, ktorí v tomto smere pokračovali aj v roku 1989," uviedol. Výstava prináša v slovenskej a anglickej verzii dokumenty o živote a diele A. Dubčeka - od detstva, ktoré spolu s rodičmi čiastočne strávil vo Frunze, cez jeho účasť v SNP až po aktívne politické účinkovanie v rokoch 1968 až 1969 a po novembri 1989, a tiež obdobie nútenej spoločenskej izolácie. Nechýbajú ani ocenenia, ktoré dostal od významných európskych inštitúcií, fotodokumentácia z podujatí, ktoré v jeho rodisku Uhrovci každoročne pripravujú jeho krajania.

23. novembra 2001 sa v Bratislave začala Medzinárodná konferencia o revolučných a protitotalitných hnutiach v Európe po II. svetovej vojne. Podujatie sa koná pri príležitosti nedožitých 80. narodenín Alexandra Dubčeka. Na konferencii odzneli príspevky k pôsobeniu A. Dubčeka, reformným prúdom 60. rokov i transformácii v roku 1989. Okrem slovenských historikov a politológov sa na konferencii zúčastnili zahraniční hostia vrátane viceguvernéra Európskej investičnej banky Wolfganga Rotha a nemeckého štátneho ministra pre zahraničné veci Christopha Zöpela. Záštitu nad podujatím prevzal predseda NR SR Jozef Migaš. Organizátorom je Katedra politológie a európskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa z Nitry a Spoločnosť A. Dubčeka v spolupráci s kabinetom politológie Slovenskej akadémie vied. V podvečer sa v Slovenskom rozhlase uskutočnil slávnostný koncert - Alexander Dubček, vlastenec i Európan.

„Na Slovensku, ale ani v Európe už nie je v politike dopyt po utópiách, či ideologických frázach, ale po čestnosti politikov.“- povedal predseda Národnej rady SR Jozef Migaš na dnešnej medzinárodnej konferencii venovanej nedožitým 80. narodeninám Alexandra Dubčeka. Stelesnením čestnosti v politike je podľa Migaša práve osobnosť Dubčeka, ktorého si slovenský národ váži a ctí. Dôkazom toho sú aj výsledky prieskumov, ktoré hovoria, že návrat Dubčekových ideí do slovenskej politiky si želá 44 percent obyvateľov. Dubček podľa Migaša predstihol dobu a vystihol, čo krajina potrebuje, keď sa politikou obrátenou k ľudu zapísal do povedomia národa. Jeho idey sú v protiklade s dnešným štýlom politiky zredukovanej na boj o moc, majetok a osobné záujmy. Migaš tvrdí, že záujmové skupiny vysunuli do politiky poddajných ľudí, ale takáto politika nemôže nájsť miesto v stredoeurópskom priestore.

Migaš tiež v prejave upozornil na Dubčekove myšlienky sociálnej reformy hospodárstva, ktoré sú podľa neho na Slovensku aj dnes aktuálne. Predseda NR SR si pritom položil otázky: Koľko chudoby môže zniesť demokracia? a Koľko individuality znesie slovenská spoločnosť? "Hoci chudoba znamená nedostatok hmotného zabezpečenia, nedá sa zredukovať iba na tento rozmer," povedal Migaš. S prekročením hranice chudoby sa ľudia podľa neho prestávajú zaujímať aj o svoje okolie, ulicu, mesto a zredukujú svoje vnímanie iba na existenčné záujmy. Preto je presvedčený o nevyhnutnosti a potrebe sociálnych aspektov pri transformácií hospodárstva.



„Slováci by mali byť viac hrdí na to, čo pre Československo, ale aj pre Európu urobil Alexander Dubček.“ Vyhlásil 23. novembra 2001 v Bratislave na medzinárodnej konferencii Revolučné a protitotalitné hnutia v Európe viceguvernér Európskej investičnej banky a obdivovateľ Alexandra Dubčeka Wolfgang Roth. Podľa jeho slov je smutné, že Dubčeka si dnes viac vážia v Nemecku, či iných európskych krajinách ako na Slovensku. Roth vyslovil presvedčenie o nesprávnosti názorov na Alexandra Dubčeka, ktoré hovoria, že to bol človek príliš dobromyseľný, dôverčivý a v roku 1968 nevidel, aké nebezpečenstvo obrodnému procesu hrozí. "Naopak, mal svoju dlhodobú stratégiu obrody a zmeny, ktorú krok po kroku realizoval," vyhlásil Roth. O pevnosti Dubčekovej stratégie svedčia podľa Rotha aj dramatické okolnosti, za akých musel byť obrodný proces prerušený. Roth ďalej povedal, že 21. august 1968 bol pre západnú Európu šokom. Znamenal totiž zničenie posledných nádejí na rehabilitáciu socializmu. Potlačenie obrodného procesu podľa neho natrvalo poškodilo myšlienky spravodlivosti a rovnosti spojené s prvkami konkurencie a trhu, o ktoré sa aj Dubček pokúšal.

24. novembra 2001 v Uhrovci pri Bánovciach nad Bebravou udelila Ústredná rada Sociálnodemokratickej strany Slovenska bývalému predsedovi SDSS Alexandrovi Dubčekovi pri príležitosti nedožitých 80. narodenín čestné členstvo.

V sieni Mestského kultúrneho strediska v Trenčíne otvorili v ten istý deň výstavu - Dubček v nás. Na vernisáži sa zúčastnila aj delegácia z talianskeho mesta Cassalecchio di Reno. Pred slávnostným spomienkovým večerom položili hostia k pamätnej tabuli Alexandra Dubčeka v Uhrovci vence.

Národná banka Slovenska vydala pri príležitosti 80. výročia narodenia Alexandra Dubčeka pamätnú striebornú mincu v hodnote 200 Sk. Na líci mince v pravej hornej časti je umiestnený štátny znak, pod ktorým je názov štátu Slovenská republika a označenie nominálnej hodnoty mince 200 Sk.

V ľavej časti je zobrazený mladý dub, ktorý možno vnímať ako symbol osobnosti A. Dubčeka. Na rube mince je zobrazený portrét A. Dubčeka z profilu, meno a priezvisko A. Dubčeka a vľavo sú letopočty jeho narodenia a úmrtia 1921 až 1992. Zvláštnosťou návrhu mince je to, že autorom averzu je akademický sochár Anton Gábrik a reverzu akademický sochár Ladislav Kozák. Je symbolické, že tento návrh významnému politikovi bývalého Československa vyhotovili slovenský a český autor. Pamätné strieborné mince vyrobila Mincovňa Kremnica v náklade 15 800 kusov, z toho v bežnom vyhotovení 12 800 a vo vyhotovení proof 3000 kusov.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?