Aleksander Pavlovič životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 2357×

Příbuzná témata



Aleksander Pavlovič životopis

1. Úvod

Medzi najvyznamnejšich predstaviteľov zakarpatsko-ukrajinskej kultúry 19.storočia patrí postava národného buditeľa,pokrokového básnika,publicistu,pedagoga,historika,verejného činiteľa Aleksandra Pavloviča.V priebeho svojho dlhehého a tvorivého života sa stretával s mnohými vyznamnými činiteľami spoločenského života.Predovšetkým so svojími krajanmi a spolupracoval s vyznamnými predstaviteľmi slovenského haličského,ruského a poľského spločenského života,ktorí v priebehu jeho života rôznym spôsobom ovplivnili pestru činnosť spisovateľa-vlastenca.1 A.Pavlovič venoval svoj talent boju za svetlé ideály obyčajného ľudu,boju za oslobodenie jednoduchých ľudí vých.Slovenska a Zakarpatska od sociálneho a narodného útlaku.2


2. Život Aleksandra Pavloviča

Aleksander Pavlovič sa narodil 19.9.1819 v Šarišskom Čiernom na vychodnom Slovensku,v rodine gréckokatolického farára. Keď mal 4 roky zomreli mu rodičia.Po smrti rodičov sa presťahoval do Ľvova,kde žil u uja.Tu začal chodiť do základnej školy.1835 sa vrátil do dediny Chmeľov.Štyri triedy latinského gymnázia ukončil v Bardejove.Študoval cuzie jazyky(nemčina,maďarčina,latinčina a grečtina).Mal rád históriu,filozófiu a klasickú literatúru.Nasledujúce 4 roky študoval v Miškolci,kde sa učil rétoriku,poetiku a Jágri,kde študoval filozófiu. Vyučovacia reč v jednotlivých školách bola rôzna,na základe čoho sa Pavlovič naučil po nemecky,poľsky,latinsky,maďarsky a slovensky.Od 1843 navštevoval teologický seminár v Trnave(1843-1847)4.Tu začína svoju buditeľskú a literárnu činnosť.V Trnave napísal svoju prvú báseň v ktorej vyznáva svoju veľkú lásku k rodičom a príbuzným.Po návrate na Makovicu r.1847 napísal svoju prvú poému "Stav biedneho sedliaka alebo Biednejší opis osudu roľníka Rusina v neurodných Karpatoch na Uhorskej strane za čias urbarského nevoľníctva".5 Táto skladba,napísaná pred vypuknutím revolúcie 1848,bola nielen protestom proti pozostatkom feudalizmu ,ale aj výzvou pre aktívny boj utláčaných ľudí proti vrchnosti.6 V roku 1848 sa stal Pavlovič gréckokatolíckym farárom.Potom jeden a pol roka bol domacim učiteľom v Kurime v grófskej rodine Szirmayovcov. Spolupráca s Aleksandrom Duchnovičom ho priviedla na určitý čas do Prešova(1849-1851).V Prešove A.Pavlovič pôsobil vo funkcii archivára biskupskej kancelárii. V rokoch 1851-1863 žil v obci Beloveža v Bardejovskom okrese,kde spravoval farnosť.

Medzi obyateľmi viedol kultúrno-osvetovú pracu,intenzivne sa venoval literárnej činnosti.Bol zberateľom folklornej tvorby.V roku 1863 prišiel Pavlovič spravovať farnosť do Svidníka, kde žil 40 rokov až do svojej smrti 25.12.1900.Je pochovaný vo Svidníku pri gréckokatolickom kostole.7


3.Vzťah k slovanstvu

Udalosti r. 1848 v Uhorsku a Zakarpatsku zohrali vážnu úlohu pri formovaní svetonázoru,pohľadov na spoločnosť A.Pavloviča.pobyt ruských vojsk v Prešove,mal vplyv na formovanie rusofilských sympatií A.Pavloviča.Od tohto momentu svoje myšlienky na krajšiu budúcnosť Rusínov vých.Slovenska a Zakarpatska,tak ako aj ostatní predstavitelia patrioticky naladenej inteligencie,spája z orientáciou na východ, k pokrvným bratom.Pocitmi patriotizmu je presýtená celá poetická tvorba Pavloviča.Pre neho ako básnika osobitne báseň vždy bola zbraňov spoločenského boja proti zlu,klamstvu,proti zotročeniu.Svojími básňami ospevoval slobodu vo všetkých jej prejavoch,ospevoval bratstvo a rovnosť medzi národmi.Z týchto pocitov všeobecnej solidarity medzi ľuďmi,vyplýva u neho demokratická idea slovanskej vzájomnosti.V svojej tvorbe vystupuje ako aktívny agitátor,vyzýva Slovanov do spojenia,ako výsledkom medzislovanskej spolupatričnosti "naša krv netiekla", "aby rieky slovanskej túžby vliali sa do jedného mora".8


4.Vzťah k Slovákom a spolupráca s národovcami

Tvorivá cesta Pavloviča v podmienkach Rakúsko-Uhorska bola tŕnistá a ťažká.V tom čase ,keď maďarská vláda maďarizovala Rusínov východného Slovenska,Pavlovič si intenzívne začal uvedomovať dôležitosť národnej tvorby , osobitne na sociálne,politické a náboženské témy.Pavlovič zažil veľké nepríjemnosti a prekážky zo strany samotného biskupa a maďarskej inteligencie.Tento boj viedol celý svoj život.Z veľkým záujmom sledoval rozvoj literárného života Haličanov,Slovákov a Čechov.V ľuďoch, čo žili na tejto strane Karpát, videl Pavlovič svojich pokrvných bratov.Podľa svojích možností sa snažil zoznamovať ich s kultúrnym rastom usínov v Makovici.Pavlovič svojou horlivou činnosťou vniesol nedocenený vklad do rozvoja a zosilnenia spolupráce medzi Rusínmi a Slovákmi.V r.

1872 básnik hovorí:"Vzťah bratov Slovákov k nám, Rusínom Uhorska, my nedoceňujeme dôstojne a nezoznamujeme sa z literárnymi plodmi".Pavlovič napísal aj niekoľko básni v šarišskom nárečí.9
A.Pavlovič vyrastal v oblasti, ktorá bezprostredne hraničila s územim obývanými slovákmi.Problémy slovanskych bratov mu neboli cuzie.1843-1847 sa budúci spisovateľ učil v Trnave.Boli to roky revolúčneho povznesenia v celej rakúskej monarchii.A.Pavlovič ako mladý citlivý človek bol svedkom burlivého rozvíjania spoločensko-vlasteneckej činnosti kružkov slovenskej,maďarskej a rumunskej mládeže.V tom čase sa hlbšie venuje poľskej literatúre.(mal možnosť využivať knižnicu rodiny Zamojskych)Zároveň sa zoznámil s tvorbou nemeckých a ruských literátov,ale nenechal stranou tiež diela českých,maďarských a slovenských autorov.V trnavskom seminári študoval spolu s J.Palárikom,M.Hattalom,J.Viktorinom,ktorí neskôr patrili k najaktívnejšim činiteľom slovenského kultúrneho života.Pavlovič mal veľmi úzke kontakty s Jánom Palárikom,budúcim spisovateľom,publicistom a politikom.Pavlovič sa stal nadšeným prívržencom Ľudovíta Štúra.V tychto rokoch sa krúžok Ľ.Štúra veľmi zblížil s zakarpatskými ukrajincami.Vtedy sa Pvlovičovi naskytla možnosť zoznámiť sa s literatúrou štúrovskej generácie.Z pomedzi všetkých,najviac ho ovplyvnila tvorba Andreja Sládkoviča,ktorému Pavlovič venoval samostatnu báseň.Počas štúdia na seminári sa stretával s maďarskými a rumunskými študentami,ale ich spolupraca nie je dostatočne známa.Priaznive prostredie spôsobilo to,že duchovný obzor Pavloviča sa rozširil a sformoval sa jeho pokrokový smer na základe ideovo-estetických pozícii.Niekoľko rokov po ukončení štúdii A.Pavlovič nadviazal kontakty s vyznamnými haličskými kultúrnymi činiteľmi-bratmi Ivanom a Jakubom Holovackými.Ivan bol redaktorom periodik,ktoré boli vydávane vo Ľvove a Viedni.Robil korektúry Pavlovičových diel.Tieto kontakty spadajú do obdobia 50-tych rokov 19.storočia.Čo sa týka kontaktom s Jakubom Holovackym,ktorý bol profesorom na ľvovskej univerzite,Pavlovič s nim spolupracoval koncom 50-tych rokov 19.storočia prostredníctvom A.Duchnoviča.Neskôr mu pomahal zostaviť 4 dielny zborník "Narodnije piesni Haličskoj i Uhorskoj Rusi"(Moskva 1878).V tomto zborniku boli umiestnené piesne,ktoré Pavlovič zapísal v Beloveži 1860 roku.
Roku 1851 kedy Pavlovič prišiel na Makovicu,žil v Bardejove známy slovenský spisovateľ Ján Andraščik.Obidvaja činitelia aktívne spolupracovali.Boli členmi Prešovského literárneho spolku(1850-1853),ktorý bol založený A.Duchnovičom.Pavlovič vo svojich článkoch ešte aj v 70-tych rokoch spomínal J.Andraščika a vysoko ocenoval jeho spoločenskú aktivitu.Členmi spolku boli aj iní kultúrni činitelia s ktorími Pavlovič udržiava kontakty a to najmä s bratmi Bohumilom a Bohuslavom Nosakovými.(posledný-známy pod pseudomimom Bohuš Nezabudov).Veľké priateľstvo vzniklo na začiatku 50-tych rokov medzi Pavlovičom a Jonášom Záborskym.Slovenský spisovateľ bol dobre oboznámený s životom rusínov,nakoľko dlhé roky žil na vých.Slovensku(1832-1850 striedavo a od 1853 na stálo v obci Župčany).Spolupraca Zaborského s Pavlovičom bola založena nie len na základe osobných priateľských kontaktov,ale aj rovnakými názormi na rôzne vtedajšie spoločenské problémy.Pavlovič použil slová Záborskeho ako motto v jednej zo svojich literárny diel.Záborsky vzdal hold Pavlovičovy básňou vo svojej zbierke básni "Žehry"(1851).Najkrajší hold vzdal Záborsky Pavlovičovy v literárnom traktáte "Rozhovor o poézii" resp.

v prerobenej verzii nazvanej "Poeti"(1863).Tento traktat bol napísany formou dialogu medzi básnikom Bratoševičom(Záborsky), miestnym slovenským kultúrnym činiteľom Adamom Hlovíkom z Giraltoviec a Jánom Hlovíkom z Kladzian,tiež A.Pavlovičom zo Svidníka.J.Záborsky predstavuje Pavloviča ako svedomitého slovana a literárne osvieteného človeka.Začiatkom 60-tych rokov v ovzduši protihabsburských vystúpení,v prostredí neuhorských národov krajiny nastalo stále spoločensko-politicke oživenie.Slovania zastávali vedúce miesta v politickom živote.Na čelo šarišskej župy bol dosadený priateľ A.Duchnoviča a privrženec A.Pavloviča Ján Hlaváč,ktorý bol dlhé roky právnym zástupcom Prešovského biskupstva.Zastupcom J.Hlaváča bol Ján Moravčík,ktorý bol veľkým priateľom Rusínov a často navštevoval Makovicu.Oživenie nastalo aj medzi Rusínami.Do Uhorskeho snemu za Makovický dištrikt kandidoval známy politik Adolf Dobranský.R.1861 bol zbavený svojho poslaneckého mandátu.Agitáciu za jeho práva viedli A.Duchnovič a A.Pavlovič.Pavlovič spolupracoval najmä s hlavným župnym správcom Aleksandrom Martiakom, pôvodom z rusinskej obci Vápeník.Bol hlavným sudcom Makovického dištriktu a úprimnym vlastencom svojho národa.A.Dobriansky,A.Martiak a bardejovský lekár V.Voľan navhrli založiť spoločnosť na pomoc chudobnej študentskej mládeže,učelom ktorej mala byť výchova novej s ľudom spätej inteligencie.Tento návrh zrealizoval A.Pavlovič založením spolku "Joanna"(1863).K zakladajúcim členom spolku patrili aj J.Hlaváč a J.Moravčík.Veľkej podpory spolku sa dostalo aj zo strany slovákov ako J.Palárika,J.Viktorína,J.Francisciho,V.Pauliny-Totha,B.Nosáka a iných.A.Pavlovič v tomto spolku zastával istý čas funkciu hospodára a neskôr aj funkciu zástupcu predsedu spolku.10


5.Spoločenská aktivita A.Pavloviča

Všestraná spoločenska aktivita neunávneho Pavloviča,ktorá mala pozitívnu odozvu medzi Makovickym obyvateľstvom,nepáčila sa predstaviteľom politického vedenia,ktoré citlivo reagovalo aj na najmenši prejav národného povedomia..Je známe "udanie" okresného náčelnika zo Zborova B.Vinklera,ktoré bolo adresované roku 1876 vicežupanovi,ktoré sa týkalo panslavistických agitátorov Zborovského a Svidnického okresu.Náčelnik považoval za panslavistov A.Pavloviča zo Svidníka,Jozefa Pavloviča(brata Aleksandra) z Chmeľova,Antona Vyslockého z Vyšného Orlika,Jozefa Kapišinského z Varadky a Juliusa Smolihoviča z Bodružala.Bolo potrebné mať ich neustále pod dohľadom,pretože mali veľký vplyv na miestne obyvaťeľstvo.V inom "udaní" z 31.12.1876 okresný náčelnik z Kurimy Ruprecht,upozorňuje,že vo Svidníku existuje spolok "Omladina",ktorú vedie A.Pavlovič.Na základe týchto udaní bol vypracovaný zoznam panslavisticko naladených ľudí.Tento zoznam obsahoval 28 mien mezi ktorími bolo aj meno A.Pavloviča.Pavlovič pripisoval veľky význam mladej generácii a vychoval nemalo svedomitích občanov,ktorí kráčali v jeho šľapajách.11
Dedinské školy sa rozvýjali tak rýchlo,že užhorodský učiteľský seminár nebol schopný dať potrebné množstvo učiteľov.Na tento nedostatok sa poukazovalo i dobových novinách.Napríklad A.Pavlovič píše v Cirkevných novinách:"Je známe že...v našej eparchii.. nemáme doteraz tzv. pedagogický inštitút pre výučbu dedinských učiteľov.Ak sa to nezmení,čoskoro v našej eparchii nebude nikoho kto by zaspieval "Pane,zniluj sa".Žijme z nádejou že v Prešove alebo v inom kkláštore bude založený pedagogický základ pre výučbu dedinských učiteľovChceli by sme aby tí,ktorí sa chcú stať dedinskými učiteľmi,nemuseli odchádzať za výukou do ďalekého Ungváru,ale aby mali možnosť učiť sa vo vnútri svojej eparchie.V takomto prípade by mohli študovať aj chlapci z chudobnejších rodín,ktorí teraz nemajú dostatok peňazí na ukončenie pedagogického kurzu v Ungvári.Týmto spôsobom by sa zvýšil teraz nedostačujúci počet schopných učiteľov v našej eparchii."12
A.Pavlovič písal svoje diela po ukrajinsky,slovensky,poľsky a inými jazykmi.Prispieval článkami do rôznych novín a časopisov.Napr.:"Vistnyk","Cirkevne noviny","Cirkevný vistnyk","Svet","Nový svet","Karpat","Listok" a jeho prilohy "Dodatky","Nediľa","Pešťbudínske vedomosti","Sokol","Čiernokňažník" a iné.Tymto spôsobom spolupracoval s veľkým počtom redaktorov novín a časopisov.Ako aktívny člen rôznych spolkov spolupracoval s ich členmi.Niektorím vyznamným činiteľom a úprimnym priateľom ako A.Duchnovičovy,A.Dobrianskému,J.Stavrovskému-Popradovovovy,H.Beskydovy-Torisinovy,A.Martiakovy a iným venoval svoju poéziu.Pavlovič sa spolčoval s veľkým množstvom ľudí,avšak nie všetké stránky jeho spolupráce s predstaviteľmi vtedajšieho spoločensko-politického života su známe.13


6.Záver

A.Pavloviča môžeme považovať za neunavného bojovníka za práva rusinov a obrancu utláčaného ale talentovaného národa.Je pre nás dôležité vedieť,že v podmienkach utláčaného Zakarpatska,uprostred uniatskeho duchovenstva pôsobil básnik-patriot radikálno-demokratického smeru,ktorý svojou tvorbou prebúdzal rusínske obyvateľstvo do sociálneho a národného boja.Vystupoval ako ideológ národných más v ich boji za spojenie.Tvorba Pavloviča bola výrazom života národných más,výrazom najvyšších ľudských ideálov - slobody rovnosti, bratstva!.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?