Akým spôsobom môžu organizmy meniť koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére?

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)



Akým spôsobom môžu organizmy meniť koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére?

Naša planéta Zem vznikla pred viac ako 4,6 miliardami rokov akréciou plynov a prachu a krátko po jej vzniku neexistovali ani oceány a ani nemala vytvorený atmosferický obal. Základom neskôr vytvorenej atmosféry boli sopečné plyny, ktorých hlavnou zložkou bol oxid uhličitý (98%). Jedným z charakteristických znakov pre živé organizmy je proces respirácie (dýchania) a proces fotosyntézy u zelených rastlín. Podmienkou fotosyntézy je žiarivá slnečná energia, vo fotosyntéze sa z oxidu uhličitého a vody, látok chudobných na energiu, tvorí na energiu bohatá glukóza a do vzduchu uniká kyslík. Zjednodušene môžeme rovnicu fotosyntézy zapísať nasledovne:
chlorofyl
12 H2O + 6 CO2 ----------------- C6 H12O6 + 6 H2O + 6 O2
2830 kJ
V procese dýchania sa „spaľujú“ zlúčeniny uhlíka, tj. spotrebúva sa i kyslík a uvoľňuje sa do atmosféry oxid uhličitý a vodné pary. Plynný oxid uhličitý sa pri fotosyntéze mení na zlúčeniny uhlíka a rastlinné tkanivá, tento proces sa často označuje ako uhlíková fixácia. Fotosynteticky zafixovaný uhlík v rastlinách sa využíva na stavbu tkanív, t.j. na rast. Fixáciou uhlíka v telách rastlín a živočíchov sa zníži zároveň koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére.
Z pohľadu významu fotosyntézy suchozemských rastlín na znižovanie koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére však možno konštatovať, že jediný význam majú ich nerozložené fosílne zvyšky uložené v zásobách uhlia pod zemským povrchom. Rastliny, ktorých zvyšky rozložia baktérie a iné organizmy v konečnom dôsledku nijako neprispievajú k zníženiu koncentrácie CO2 v atmosfére, nakoľko sa viazaný uhlík späť uvoľní do atmosféry. K zmene koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére z organizmov zásadným významom prispievajú morské voľne plávajúce rastliny, nazývané fytoplanktón. Fytoplanktón spotrebúva pri fotosyntéze oxid uhličitý, rozpustený v morskej vode. Spotrebovaný voľne rozpustený vo vode oxid uhličitý sa na morskej hladine opakovane nahrádza novým oxidom uhličitým absorbovaným z atmosféry. Fytoplanktón sa rýchle rozmnožuje a pretože sa vyskytuje vo všetkých oceánoch v obrovských množstvách , má schopnosť fixácie veľkého množstva oxidu uhličitého. Odumreté zvyšky fytoplanktónu a živočíchov, ktoré ho konzumujú, klesajú na dno oceánov, kde nemôžu reagovať s kyslíkom, a tak zostávajú v nich viazané veľké množstvá uhlíka.

Existuje ešte ďalšia skupina morského fytoplanktónu – ulitníkov kokolitov, ktorá spotrebúva vo vode rozpustený oxid uhličitý na tvorbu schránok (ulít) z uhličitanu vápenatého a sedimentáciou týchto schránok sa na dne oceánov vytvára vápenec. Viazanie uhlíka vo forme uhličitanu vápenatého (CaCO3) síce nezvyšuje koncentráciu kyslíka v atmosfére, ale k zníženiu koncentrácie oxidu uhličitého počas geologického vývoja Zeme prispelo pravdepodobne vo väčšej miere ako fotosyntéza. Vznik najstarších vápencov sa datuje do obdobia prekambria.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?