Afrika ako kontinent
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 26149×
Příbuzná témata
Afrika ako kontinent
AfrikaZákladné informácie
Rozloha: 30 319 000 km2
Počet obyvateľov: 740 000 000
Najsevernejší bod: Biely Mys (Ras Ben Sekka ) 37o 21´
Najjužnejší bod: Strelkový mys (Cap agulhas) 34o 52´
Najvýchodnejší bod: Mys Hafun (Ras Hafun) 51o 23´
Najzápadnejší bod: Zelený mys (Pointe des Almadies) 17o 38´
Prírodné podmienky:
Podnebie: Afrikou prechádza rovník – okolo neho sa rozprestiera rovníkové pásmo a vo východnej Afrike tropická vlhká pasátová oblasť. Okolo tejto oblasti (poludníky ) sa nachádza tropická suchá oblasť. Na najsevernejších a najjužnejších výbežkoch sa nachádza subtropická oblasť. Nad pevninou prevládajú tlakové výše. Teplotný rovník na severnej hranici tropickej vlhkej oblasti. Teplé prúdy: Guinejský, Mozambický, Madagaskarský
Studené prúdy: Kanársky, Somálsky, Bengálsky, Južný rovníkový
Najviac zrážok: Brazaville
Najnižšia teplota:
Najvyššia teplota: Dato
Najvyššia priemerná teplota:Chartún
Poloha:
-pobrežie -
Afrika leží z 2/3 severne od rovníka a z 1/3 južne.Málo členité pobrežie, zvačša rovné a vyrovnané naplaveninami, najma pri ústiach veľkých riek, meria asi 30 500 km.
Svahy Atlasu na SZ klesajú prudko do mora. Aj pobrežie južnej Afriky a Somálskeho polostrova je strmé a pusté. Pobrežie Guinejského zálivu pokrývajú močiare, ktoré sťažujú prístup.
Oceány: Atlantický(Z), Indický(V)
Moria: Stredozemné(S), Červené (SV)
Zálivy: Guinejský, Veľká Lyrta
Prielivy: Mozambický, Gibraltársky
Prieplavy: Suezský
Polostrovy:
Jediný vačší polostrov -. Somálsky (r. 850 000km2) - vybieha do Indického oceánu.
Ostrovy: Madagaskar (rozloha 587 041 km2) Kanárske ostrovy (rozloha 7273 km2)
Sokorta (r. 3579 km2) Capeverdy (rozloha 4033 km2)
Réunion (r. 2510 km2) Malé Maskarény (rozloha 4555km2)
Bioko (r. 2017 km2)
Tenerife (r. 1946 km2) Azorské ostrovy,
Maurítius (r. 1865 km2) Ostrov sv. Heleny
Fuerteventura (r. 1722 km2) Ostrov sv. Denisa
Zanzibar (r. 1658 km2) Maurítius,
Grand Canaria (r. 1376 km2) Ostrov princa Eduarda,
Grande Comore (r.
1148 km2) Komory
Djerba (r. 1050 km2)
Sao Tiago (r. 991 km2)
Pemba (r. 984 km2)
Dahlak Kebir (r. 900 km2)
Sao Tomé (r. 836 km2)
Povrch:
Geologicky tvorí Afrika rozsiahly štít prahorného veku, tektonicky rozlámaný na panvy a klenby. K nemu sa na juhu primykajú hercýnske Kapské hory a na severe treťohorné alpínske pohorie Atlas. Typickým rysom rovrchu Afriky je prevaha rozsiahlych rovín a náhorných plošín, na severe a západe s priemernými nadmorskými výškami 200-500 m, na juhu a východe s výškami 1500-2000m.
Horopisne je Afrika rozdelená na 3 základné oblasti:
Atlas , tabuľová Afrika a Východoafrická vysočina
Atlas vyplňuje severozápad Afriky v dĺžke 2000km (najvyšší je Dž.Tubkal 4165m), uzaviera náhornú plošinu šotov so slanými jazerami. Južne od Atlasu vypĺňajú svetadiel rozsiahle územia Saharsko-sudánskej roviny a plošiny (v priemere 200-500 vysokej).Tu je najvačšia púšť sveta - Sahara (7 750 000 km2 so skalnatým (hamada),štrkovým (reg, serir) a predovšetkým piesočným povrchom, (s presypami - ergami), v ktorej centre vystupujú pusté pohoria Ahaggar (3005m), Tibesti (3415m), Air (Azbine, 2310m) a Dárfúr (3088m). Južne od západnej Sahary leží Hornoguinejská vysočina (1947m) a Adamauská vysočina(2679m).
V strednej Afrike rozsiahla tektonická zníženina vytvorila Konžskú panvu(3mil.km2) s povrchom v strede panvy o výške 300-500 m a okrajoch 500-1000m. Na jej západnom okraji vystupuje Dolnoguinejská vrchovina (2620m). Južne od plošiny Luanda-Katanga leží synklinálna Kalaharská panva s rovinatým povrchom (priemer 950m) a na západe pozdĺž pobrežia 1500km dlhá púšť Namib.Južnú Afriku vypĺňajú plošina Karoo, Kapské hory (2326m) a najvyššie Dračie vrchy (thabana-Ntlenyana 3482m).Etiópska vysočina s priemernou výškou 2000-3000m je východným pokračovaním Saharsko-arabskej tabule (najvyšší Ras Dašan, 4620m). V Afarskej panve neďaleko Červeného mora leží tektonicky vytvorená Assalská preliačina (Assalské jazero)- 176m pod hladinou mora - najnižšie miesto Afriky. Tvarovo najpestrejšou časťou afriky je Východoafrická náhorná plošina s typickými tektonickými priekopami (napr.Rift Valley), horskými hrásťami (Ruwenzori s h. Ngaliema 5119m), sopečnými masívmi, krátermi (Ngorongoro, 3648m) a plošinami. Tu vystupuje najvyššia hora afriky - sopečný masív Kilimandžáro s tromi kužeľami - najvyšší Uluru (5895m).
+ púšte :Líbyjská, Arabská, Guara, Múbijská púšť. Vodstvo:
Charakteristickým rysom riečnej siete Afriky je mladé štádium vývoja. Tvar riečnej siete a odtokový režim sú značne nepravidelné. Objem priemerného ročného prietoku je 4657km3. Takmer 1/3 rozlohy Afriky zaujímajú bezodtokové oblasti, predoveštkým Sahara. do atlantického oceánu je odvodňovaná viac ako 1/3 Afriky s najvodnatejšou riekou Kongo (Zaire,4835km, povodie 3 822 000 km2, priemerný ročný prietok 41 400 m3/s).Do Giunejského zálivu ústi deltou Niger (4160 km, povodie 2 092 000km2, priemerný ročný prietok 7000m3/s).Najdlhšia rieka Afriky Níl (6671 km, povodie 2 881 000 km2, priemerný ročný prietok 1600 m3/s), ústi rozľahlou deltou (25 000 km2) do Stredozemného mora. Najvačšou riekou južnej Afriky-ústi do Indického oceánu- je Zambezi (priem.ročný prietok 16 000 m3/s).
Vačšina veľkých afrických jazier je tektonického pôvodu. Najvačšie je j.Ukerewe( Viktóriino jazero (68 800 km2)) a najhlbšie Tanganika (1435m, jeho dno leží 662m pod úrovňou mora).Reliktné bezodtokové je Čadské jazero.
Rieky: Níl(Str.m.), Kongo(Atl.o.), Niger(Atl.o.), Zambezi(Ind.o.), Oranje(Alt.o.)
Jazerá: Čadské, Tanganika, Rudolfovo, Ukerewe, Malawi
Vodopády: Viktóriine
Nádrže: Asuánska, Volta, Kariba, Cabora Bassa
Podnebie:
Afrika je vzhľadom na svoju polohu najteplejším svetadielom. Podnebné rozdiely oblastí sú podmienené tlakovými systémami na pevnie a v susedných oceánoch. Rozlišujú sa tu 4 klimatické pásma :
- rovníkové pásmo (Konžská panva a pobrežie Guinejského zálivu) má celoročne horúce a vlhké podnebie.
- pásmo rovníkových monzúnov zaberá 1/3 Afriky ( k 15oSŠ a k 18oJŠ), má horúce vlhké leto a teplú suchú zimu
- pásmo tropických pasátov (Sahara a okolie) na severe a juhu kontinentu má extrémnu suchosť
- subtropické pásmo (stredomorské) s teplým a suchým letom a miernou daždivou zimou.
Najvyššiu absolútnu teplotu má Azźíja(Lýbia)58oC najvyššiu priemernú ročnú teplotu Dalol(Etiópia)34,4oC,najnižšia teplota bola nameraná v Atlase -15oC.Najdaždivejšim miestom Afriky je C.Debunsha (Kamerun) 10 470 mm.
Najsuchším miestom je Asuán (Egypt)0,5 mm.
Rastlinstvo a živočíšstvo:
Rastlinstvo:
Afrika má 2 oblasti: holoarktickú (S a na Sahare) a vačšiu paleotropickú (na juhu od Sahary)
Tropické, vždy zelené pralesy v najvlhších oblastich obklopujú na severe, východe a juhu typické trávnaté savany (zaberajú 35% povrchu) s galériovými lesmi v riečnych údoliach, trávnato-krovinaté polopúšte a púšte (xerofity,sukulenty).Sever vyplňujú stredomorské vždy zelené krovinaté porasty a suché lesy. Kapská oblasť má príbuznú kvetenu juhozápadnej Austrálii. Akácie, baobaby, adénie, kakaovníky, mangrovníky, liany, gardénie, palmy, aloa, duby, cyprusy, figovníky, kozince, kadidlovník, šachory
Živočíšstvo:
Vačšinu Afriky patrí k Etiópskej oblasti. Na savanách žijú nap. antilopy, slony, žirafy,hrochy,nosorožce,zebry, pakone, levy,atď....Vodné vtáctvo:plameniaky,pelikány,žeriavy,volavky
Hmyz:termity,saranče.
V pralesoch: gorily, šimpanzy, mačiaky, byvoly
Na Madagaskare (treťohorná fauna): polopice,lemuri, cibetky,vtáky...
Gazely, šakaly, pelikány, chameleóny, mungovia, ibisy, makaky, hyeny, levy, supy, plameniaky, žirafy, krokodíly, pštrosy, leopardy, slony, antilopy, gepardy, šimpanzy, gorily, nosorožce, zebry, lemury
obyvateľstvo:
Rozmiestnenie obyvateľov Afriky je veľmi nerovnomerné.
V doline a delte Nílu je hustota vyše 800 obyv./km2.
Vo východnej Nigérii vyše 450 obyv./km2,zatiaľ čo na polovici územia menej ako1ob./km2.
Biela rasa - arabsko-berbeské skupiny žijúce na severe apotomkovia európskych kolonistov
Negroidná rasa - bantuské kmene, sudánsky černosi, nilótske kmene,
prechodné skupiny - na rozhraní bielej a čiernej rasy tvoria Fulbovia a Hausovia.
- V rovníkových pralesov žijú zvyšky pôvodného obyvateľstva malého vzrastu - Pigmejovia, Hotentoti
Nerastné suroviny:
Africká pevnina oplýva veľkým, ale ešte málo preskúmaným nerastným bohatstvom.Medzi najvýznamnejšie nerasty patrí zlato - v jeho ťažbe sa Juhoafrická republika zaraďuje na prvé miesto medzi štátmi sveta.Ťaží sa aj platina, diamanty, urán (Zair, JAR, Niger, Gabun), cín (Nigéria, Uganda, Zair), kobalt (Zambia,Zair,Uganda, Maroko), chróm (Rodézia, Južná Afrika), fosfáty (Maroko,Tunisko,Alžírsko,Togo), meď (Zambia, Zair),mangán (Gabun,Ghana, Pobrežie slonoviny,Maroko), železná ruda, olovo,sľuda,grafit,čierne uhlie,azbest a mnoho ďalšich nerastov. Taktiež sa tu ťaží ropa, ktorej náleziská pribúdajú (Nigéria,Líbya,Alžírsko,Egypt,Gabun).
Poľnohospodárstvo:
V Afrike rastie mnoho hospodársky dôležitých tropických a subtropických rastlín s pomerne vysokými výnosmi.
Hlavnými plodinami sú kávovník, bavlník, palma olejová, kakaovník, čajovník, ďatlovník, kokosovník, podzemnica olejná, tropické ovocie, vinič, zelenina, klinček, vanilka, piepor.
Z obilnín prevažuje durha (druh prosa), ryža.
Tropické pralesy poskytujú rôzne druhy vzácnych drevín (mahagón,teak, eben).
Rozvoj živočíšnej výroby hatí najma mucha tse-tse, ktorá prenáša viaceré zhubné choroby.Najviac sa chovajú ovce, kozy, ťavy.v pobrežných moriach sa lovia ryby.
Hospodárstvo:
Z hospodárskej stránky existujú v Afrike dva odlišné typy hospodárstva :
primitívne naturálne hospodárstvo (vo vačšine štátov) a
vyspelé trohovo orientované hospodárstvo (v menšine štátov, najma v JAR)
- Je to dôsledok koloniálneho panstva, ale najma celkovej ekonomickej zaostalosti kontinentu
Rozličný spôsob života obyvateľstva a hospodárstva v jednotlivých častiach Afriky, spôsobené odlišnými prírodnými podmienkami, vyvolali odlišné účinky na životné prostredie.
V oblastiach ťažby NS a ich prvotného spracovania je značne zdevastované prostredie, najma v JAR, Zaire a Zambii.Ťažba dreva spôsobuje úbytok tropických lesov v strednej a západnej časti Afriky. Nevhodé obrábanie pôdy a kočovný chov dobytka vyvoláva najma v Saheli rozširovanie polopúští a púští na úkor pôdy.