Adolf Hitler životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 5388×

Příbuzná témata



Adolf Hitler životopis

Obdobie medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa vyznačovalo pôsobením mnohých významných politických osobností. Významných z toho hľadiska, že každá z týchto osobností veľmi veľkou mierou ovplyvnila vývoj spoločnosti a celého sveta. Medzi takéto osobnosti bezosporu patrí jeden z najvýznamnejších diktátorov 20-teho storočia, vodca fašistov, ríšsky kancelár a hlavný vojnový zločinec- Adolf Hitler.

Adolf Hitler sa narodil v Braunau v dnešnom Rakúsku. Študoval na reálnom gymnáziu v Linci, ale štúdium nedokončil. V roku 1907 sa presťahoval do Viedne. V tom istom roku mu zomrela matka, a tak ostal sám (otec mu zomrel v r.1903). Vo Viedni sa medzi rokmi 1908 až 1912 živil príležitostnými maľbami potom, čo sa neúspešne snažil o prijatie na „Akadémiu výtvarného umenia“. V roku 1912 sa presťahoval do Viedne, kde ho zastihla 1.svetová vojna. Hitler sa prihlásil za dobrovoľníka a vo vojne bol opakovane ranený. Vstúpil do „Deutsche Arbeiter-Partei“ (Nemeckej robotníckej strany) a po jej premenovaní na „Národnú socialistickú nemeckú robotnícku stranu“ sa stal jej vodcom. V r.1923 získal nemecké občianstvo. Po zatknutí v r.1924 za pokus o prevrat („Mníchovský puč“), si časť päť ročného trestu odsedel vo väzení. Tu napísal aj prvú časť svojho životného diela „Mein Kampf“(Môj boj). 30.januára 1933 sa stal ríšskym kancelárom. Po získaní moci začal v krajine presadzovať fašistickú diktatúru a začal fyzicky likvidovať svojich nepriateľov. Po smrti Hindenburga v r.1934, sústredil všetku moc do svojich rúk a vymenoval sa za „vodcu“(Fuhrera). 1. septembra 1939 Hitler rozpútal 2.svetovú vojnu. 22.júna 1941 prepadol Sovietsky zväz. Stal sa hlavným veliteľom ozbrojených síl a bol zároveň hlavným inšpirátorom masového vyvražďovania obyvateľstva v okupovaných krajinách, osobitne v ZSSR. Víťazstvá sovietskych vojsk podnietili spiknutie dôstojníkov z nemeckého generálneho štábu, ktorý naňho 20.augusta 1944 podnikli atentát, ktorý však Hitler prežil. Po odhalení účastníkov atentátu sa nahnevaný Hitler rozhodol, že všetkých zúčastnených dôstojníkov dá fyzicky zlikvidovať.

HITLEROVA SAMOVRAŽDA

Po všetkých udalostiach odohrávajúcich sa počas 2.svetovej vojny sa v noci z 23. na 24.apríla stretol Himmler (vrchný veliteľ armádnej skupiny Visla) so švédskym kniežaťom Bernadottem. Každému bolo jasné, že Himmler sa pokúšal o uzavretie dohody, ktorá by zabezpečila mier na západnom fronte. Himmler sa považoval za Hitlerovho nástupcu.

Po niekoľkých dňoch sa Bernadotte vrátil od spojencov so správou, ktorá Himmlera veľmi nepotešila a síce, že západní Spojenci odmietajú separátny mier a požadujú bezpodmienečnú kapituláciu. Keď sa túto správu dozvedel Hitler bol celý bez seba a na určitú dobu upadol do apatie. Táto správa bola tou, ktorá Hitlerovi napomohla v jeho rozhodnutí spáchať samovraždu. Tým sa však vyhrážal už 22.apríla avšak ešte vždy nevedel, kedy bude musieť k tomuto činu pristúpiť. Po tomto incidente sa začal obrovský výsluch všetkých, ktorý mali čo i len najmenšie informácie o Himmlerovom zradcovskom postupe. Hlavní veliteľ SS, ktorý zastupoval zbrane SS vo „Vodcovom“ bunkri bol zatknutý potom, čo sa z neho zjavne pokúšal utiecť. Bol vypočutý, aby sa zistilo čo všetko vie o tajných Himmlerových vyjednávaniach. Po skončení výsluchu bol odvedení na dvor kancelárstva, kde bol zastrelený. Dostať Himmlera bolo však oveľa ťažšie ako si Hitler myslel. Dal si do Berlína zavolať rytiera Von Greima, ktorý dostal príkaz, aby zaistil Himmlerovo zatknutie. Po odlete Von Greima sa Hitler rozhodol odmeniť jediného človeka, ktorý mu ostal verný- oženil sa s Evou Braunovou. Po svadbe, Hitler spolu s Goebbelsom a Bormannom nostalgicky spomínali na staré časy. Neskôr odišiel Hitler spolu so sekretárkou do kancelárie, aby jej nadiktoval svoj politický závet. Vo svojom závete sa venoval najmä problematike opatrení ohľadom nástupcu. Na miesto ríšskeho prezidenta a vrchného veliteľa všetkých ozbrojených síl prekvapivo zvolil Donitza. Hitler taktiež menoval aj zloženie jeho vlády. V poslednej časti Hitler nezabudol ani na svoju posadlosť: „Predovšetkým nariaďujem vodcom národa a tým pod nimi, prísne dodržiavanie zákonov rasy a nemilosrdný odpor voči medzinárodnému ničiteľovi všetkých národov, medzinárodnému Židovstvu.“ Hitlerova posledná vôľa bola krátka a osobná. Zatiaľ čo počas bojov nebol schopný na seba prevziať ťarchu manželstva, vo svojej poslednej vôli sa vyjadril, že si zobral za manželku ženu, ktorá z vlastnej vôle stála vždy pri ňom, a ktorá sa rozhodla zdieľať sním jeho osud. Majetok, ktorý mal odkázal strane, alebo v prípade žeby prestala existovať, majetok by pripadol štátu, s výnimkou jeho zbierky obrazov, z ktorej mala byť založená galéria v jeho rodnom Linci. Po dokončení svojej poslednej vôle, odišiel Hitler spať. Pred odoslaním kópií do Donitzovho hlavného stanu, vyslovil Hitler ešte posledný rozkaz vojenským jednotkám. Aj napriek jeho presvedčeniu, že vojnu vyvolali Židia jeho jediný cieľ ostal nezmenený a síce: „Cieľom ostáva aj naďalej vybojovať územie na východe pre nemecký národ.“ Behom 29.apríla sa k Hitlerovi dostala správa, že Mussoliny je mŕtvy.

Ten však nespáchal samovraždu, ale spolu s jeho milenkou boli zastrelení pri jazere Como. Po smrti boli ich tela verejne vyvesené na Piazzale Loreto v Miláne. Hitler nedovolil so sebou hrať divadlo, mŕtvy ani živý. 30.apríla, keď sa rozlúčil so spolupracovníkmi a v tichosti poobedoval so svojimi sekretárkami a kuchárkou, rozkázal svojmu vodičovi, aby do záhrady nad bunkrom priniesol 200 litrov benzínu. Ďalšie zbohom si potom povedal so ženou, pani Hitlerovou, potom čo sa odobrali do Hitlerovho apartmánu. Tí, ktorí čakali von počuli len jediný výstrel. Keď otvorili dvere, našli Hitlera mŕtveho, ležiaceho na pohovke a s ranou v spánku. Jeho žena ležala vedľa neho takisto mŕtva- požila jed. Hitlerove inštrukcie ako má byť naložené s ich telami boli do bodky splnené. Ich telá boli vynesené hore, uložené vedľa seba v záhrade, do jamy po granáte. Hitlerov SS zástupca, jeho komorník a šofér poliali mŕtvoly benzínom a zapálili ich. Keď vyšľahli plamene, malá skupinka trúchliacich sa v bunkri postavila do pozoru a posledný krát „Vodcovi“ zasalutovala. Neskôr boli spálené pozostatky vložené do pláteného vreca a zahádzané zeminou. Stalo sa tak 12 rokov a 3 mesiace potom, čo sa Hitler po prvý krát objavil na balkóne ako ríšsky kancelár. V noci z 1. na 2.mája sa osadenstvo bunkru pokúsilo o útek, a až prekvapivo veľké množstvo z nich sa dostalo von. Boli medzi nimi aj Bormann. Po dlhý čas sa myslelo, že sa mu útek podaril. Až v roku 1972 bolo v blízkosti bunkru nájdene údajne jeho telo. Po dlhú dobu Rusi tvrdili, že sa Hitlerove pozostatky nikdy nenašli. Sám Stalin povedal H.Hopkinsovi, že mu historka o Hitlerovom konci pripadá pochybná a nevylučuje možnosť, že spolu s Bormannom ušiel. V skutočnosti bol na Stalinov príkaz celý bunker prehľadaný a sovietski vojaci objavili zahrabané telá Hitlera a Evy Braunovej. Hneď 8.mája 1945 previedli sovietski lekári pitvu. Prečo Stalin a jeho nasledovníci túto informáciu 23 rokov tajili nebolo nikdy vysvetlené. Bola uverejnená až v roku 1968 a aj to len v knihe sovietskeho novinára Lva Bezymenského. V knihe nebolo podané žiadne podrobnejšie vysvetlenie. Neskôr vyšlo najavo, že totožnosť Hitlera a Evy Braunovej bola potvrdená až porovnaním ich zubov s lekárskymi záznamami, nájdenými v troskách kancelárstva. Lekárska správa potvrdila, že Hitler trpel monochrismom. Lekárske vyšetrenie presvedčivo preukázalo, že Hitler, takisto ako Eva Braunová, spáchal samovraždu rozkusnutím ampulky kyanidu.

Po výsluchu množstva svedkov, ktorí boli prítomní v bunkri a počuli výstrel, dospeli Rusi k názoru, že tento výstrel vypálil buď Hitlerov komorník Linge, alebo jeho zástupca Gunsche, ktorí jednali patrne na Hitlerov príkaz, aby bola jeho smrť istá. Ďalšie detaily vyšli najavo v rozhovoroch s niekoľkými Rusmi, ktorí boli do celej záležitosti zasvätení. Telá boli dané do opatery jednotke SMERŠ *, ktorá to ohlásila priamo Stalinovi. Ten však nebol spokojný a nariadil druhú pitvu. Tá potvrdila predchádzajúce nálezy. To čo z tiel ostalo, bolo pochované v jednej z garáži v Magdeburgu a prekryté asfaltom. Hitlerove orgány, behom pitvy uložené do fliaš, boli, opäť na Stalinov príkaz, prevezené do Kremľa. 7.mája 1945, deň pred prvou pitvou, neuspela snaha generála Donitze vyhnúť sa kapitulácii. Generál Jodl a admirál Von Friedeberg svojimi podpismi bezpodmienečnú kapituláciu všetkých nemeckých ozbrojených síl potvrdili. Tretia ríša vydržala bez svojho zakladateľa iba jeden týždeň. Na rozdiel od Mussolíniho, ktorý ukončil kariéru ako zlomený človek a utečenec si Hitler život vzal. Zakončil ho vzdorovito, bez jediného slova ľútosti alebo výčitiek svedomia, s vierou v seba samého ako nepoškvrneného človeka, vyvoleného Osudom. Ak koniec znamenal porážku, potom bola chyba na strane druhých, ktorým sa nepodarilo zvládnuť svoju úlohu. I tvári v tvár smrti a zničenému režimu, ktorý vytvoril, bolo patrné, že je to stále ten istý Hitler s myslením takisto uzavretým podnetom ako pred 20 rokmi, keď písal svoj „Mein Kampf“, z ktorého by sa dala bez problémov prevziať väčšina toho, čo vyslovil vo svojom politickom závete.

* kontrarozviedka s názvom „SMERť Špionam“, ktorú založil Stalin v r.1942, a ktorá sa zodpovedala priamo jemu osobne.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?