Abraham Lincoln životopis

Kategorie: (celkem: 853 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. července 2006
  • Zobrazeno: 2451×

Příbuzná témata



Abraham Lincoln životopis

Abraham Lincoln, 16. prezident Spojených štátov amerických, viedol svoju krajinu cez najviac devastujúcu udalosť vo svojej národnej histórii – občiansku vojnu. Mnohí historici ho pokladajú za najvýznamnejšieho amerického prezidenta.

Rodina.
Abraham Lincoln sa narodil 12. feb. 1809 v jednoduchej drevenej chatrči v Hardin (dnes Larue) County, Kentucky. Indiáni zabili jeho starého otca, Lincoln vo svojich pamätiach napísal,“keď pracoval na otvorení lesnej farmy“ v roku 1786. Táto tragédia poznačila jeho otca, Thomasa Lincolna (1778 – 1851), potulného, ťažko pracujúceho muža, ktorý vyrástol doslova bez vzdelávania. Thomas sa stal napriek tomu kvalifikovaným tesárom a vlastnil tri farmy v Kentucky, predtým, ako Lincolnovci opustili tento štát. Menej je známe o Lincolnovej matke, Nancy rod. Hanksovej (1784 – 1818). Abraham mal staršiu sestru Sarah a mladšieho brata Thomasa, ktorý zomrel ešte v detskom veku. V roku 1816 sa Lincolnovci presťahovali do Indiany a o dva roky neskôr zomrela Abrahamovi matka. Nasledujúci rok sa Lincolnov otec oženil s vdovou z Kentucky, Sarah Bushovou Johnstonovou. Ukázala sa ako dobrá a milá nevlastná matka. Lincolnova sestra Sarah zomrela roku 1828 pri pôrode. V roku 1830 sa Lincolnovci podruhýkrát sťahovali, tentokrát do Illinois a nasledujúci rok opustil Abraham rodinu a usadil sa v New Saleme, v Sangamon County, neďaleko Springfieldu. 4. nov. 1842 sa oženil s Presbyte-riánkou Mary Toddovou (1818 – 1882). Lincoln mal 33 rokov, ona o desať menej. Po-rodila mu štyroch synov: Roberta Todda Lincolna (1843 – 1926), Edwarda Bakera Lin-colna (1846 – 1850), Williama Wallacea Lincolna (1850 – 1862) a Thomasa Tada Lin-colna (1853 – 1871).

Kariéra.
Roku 1832 sa Lincoln neúspešne pokúšal o vstup do zákonodárneho zboru štátu Illinois. O dva roky neskôr bol zvolený do dolnej komory parlamentu. Túto funkciu za-stával ako člen liberálnej strany štyri po sebe nasledujúce volebné obdobia až do roku 1841. Podporovaný straníckym kolegom, liberálnym poslancom Johnom Toddom Stuartom, sa stal roku 1836 právnikom a nasledujúci rok Stuartovým právnickým partnerom. S nástupom Stephena T. Logana a Williama H. Herndona založil Lincoln úspešnú právnickú firmu. Jedno funkčné obdobie pôsobil v Snemovni Reprezentantov (1847 – 1849), kde sa postavil na odpor Mexickej vojne, ktorú označil za zbytočnú a protiústavnú. Po jej skončení sa neuchádzal o funkciu v Kongrese, ale vrátil sa do Springfieldu a ďalej pôsobil ako právnik.

Roku 1855 sa pokúšal o vstup do Senátu, ale nakoniec sa kandidatúry vzdal a pod-poroval Lymana Trumbulla. O rok neskôr vstúpil do novovzniknutej Republikánskej strany a o ďalšie dva roky kandidoval do Senátu. Jeho protikandidátom bol senátor za Demokratickú stranu Stephen A. Douglas. Vo svojom prejave 16. júna 1858 Lincoln vyslovil presvedčenie, že senátor Douglas, šéf justície Roger B. Taney, a demokratickí prezidenti Franklin Pierce a James Buchanan pripravovali pôdu na rozšírenie otroctva do ostatných teritórií. Ďalej v tomto prejave predstavil víziu Američanov buď ako otrockého, alebo slobodného národa. Národ rozdelený na dva tábory prirovnal k domu rozpadajúcemu sa na dve časti. Po tomto prejave sa Douglas zúčastnil na siedmych rokovaniach s Lincolnom, ktoré budúci americký prezident nad známejším súperom vyhral. Avšak, ani po tomto úspechu sa Lincolnovi nepodarilo dostať do senátu, keď zákonodárny zbor štátu Illinois zložený z prevažne demokratických poslancov zvolil práve Douglasa.
Vo februári 1860 sa Lincoln po prvýkrát významnejšie politicky zviditeľnil na severovýchode, keď oslovil zjazd Cooperovej Únie, ktorý sa konal v New Yorku. Týmto krokom dosiahol métu prezidentskej kandidatúry. Na republikánskom zjazde v máji roku 1860 v Chicagu bol vedúcim kandidátom William H. Seward. Mal však postavenie, ktoré z neho spravilo nevítaného hosťa v problémových štátoch, ktoré Republikáni stratili roku 1856: Pennsylvánia, Indiana, Illinois a New Jersey. Dôsledkom toho bolo, že Lincoln sa stal víťazom spomedzi Republikánov ako druhá možnosť, ktorú mala verejnosť k dispozícii. Pokračoval v úspešnom ťažení smerom k Bielemu domu, keď porazil severného Demokrata Douglasa, južného Demokrata Johna C. Breckinridgea a kandidáta Ústavnej Únie Johna Bella. Lincoln si zvolil silný vládny kabinet, ktorého funkcie zastávali jeho najväčší rivali spomedzi Republikánov. Seward bol štátnym sekretárom (ministrom zahraničia), Salmon P. Chase bol ministrom financií a Edward Bates generálnym prokurátorom. V čase Lincolnovej inaugurácie vystúpilo 7 členských štátov z Únie. Jeho prezidentský príhovor nemal na Juhu žiadnu priaznivú odozvu a napriek nesúhlasu väčšiny vládneho kabinetu Lincoln súhlasil s posielaním finančných prostriedkov do pevnosti Sumter v Charlstonskom prístave. Pevnosť bola symbolom federálnej autority – pozoruhodné v štáte, ktorý viedol vystúpenie z Únie, v Južnej Karolíne – a ktorému hrozilo, že bude čoskoro evakuovaný pre nedostatok zásob. 12. apr. 1861 Južná Karolína zaútočila na pevnosť Sumter a vyprovokovala tým Občiansku vojnu.

Tradovalo sa presvedčenie, že k občianskej vojne došlo preto, lebo sever trval na zrušení otroctva, kým juh bol za jeho udržanie. V skutočnosti bola však predmetom sporu otázka, či povoliť otroctvo v nových štátoch. Keď sa rozloha Spojených štátov zväčšovala a zabrané územia na západe, tzv. teritóriá, sa stávali plnoprávnymi štátmi, rozhodovalo sa tým vlastne o tom, ktorú časť krajiny, Sever alebo Juh, nové oblasti hospodársky posilnia. Sám Lincoln nepatril k pomerne malej skupinke abolicionistov – tých, čo sa domáhali bezvýhradného zrušenia otroctva, bol len za zákaz jeho ďalšieho územného rozširovania. V južných štátoch ho považoval za inštitúciu síce nehumánnu, ale nevyhnutnú a nevedel si ani predstaviť, ako by ju bolo možné odstrániť. K jej zrušeniu sa uchýlil iba v najťažších chvíľach vojny, a to 1. jan. 1863, keď dúfal, že týmto spôsobom podlomí juh. Slovami marxistickej historiografie: „Celkový výsledok občianskej vojny bol ten, že priemyselný spôsob výroby a farmársky spôsob obrábania pôdy zvíťazili nad záujmami plantážnikov. V celých Spojených štátoch zavládli kapitalistické výrobné vzťahy.“
Demokrati a Republikáni sa jasne líšili vo svojich programoch ohľadne rasovej otázky: Lincoln potvrdil 13. zmenu ústavy, týkajúcu sa zrušenia otroctva, zatiaľčo jeho rival, demokratický generál George B. McCellan, prisľúbil Juhu práva, aké mal v roku 1860. Lincolnovo víťazstvo v tomto spore zmenilo budúcnosť etnických menšín v Spojených štátoch. Znepokojilo to Johna Wilkesa Bootha, sympatizanta Juhu, ktorý začal kuť plány na Lincolnov únos a neskôr na jeho odstránenie. 14. apr. 1865, päť dní po vzdaní sa generála Konfederácie Roberta E. Leea generálovi vojsk Severu Ulyseesovi S. Grantovi na Súde v Appomattoxe, sa Lincoln zúčastnil na predstavení komédie Náš americký bratranec vo Fordovom Divadle vo Washingtone. Tam Booth vnikol do prezidentskej lóže a o 22. hodine a 15. minúte z bezprostrednej blízkosti postrelil amerického prezidenta. 15. apr. 1865 o 7.22 ráno stratila Amerika jednu z najväčších osobností vo svojich dejinách – vo veku 56 rokov zomrel v Petersonovom dome na následky zranení z postrelenia Abraham Lincoln.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?