30-ročná vojna
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 14471×
Příbuzná témata
30-ročná vojna
30 ročná vojna (1618-1648).Príčiny : - mocenská snaha Habsburgovcov o hegemóniu /nadvládu/ v Európe
- boj o reformácie a protireformácie
-proti sebe bojovali Protestantská únia proti Katolíckej lige
(Fridrich Falcký-kalvín)vs.(Habsburgovci+pápež)
1.vojna-Česká vojna :
- r. 1618 sa proti vláde Habsburgovcov /Ferdinand II/ vzbúrili české stavy /protest. šlachta/ a z okien Pražského hradu vyhodili kráľ.miestodržiteľov = defenestrácia.
- r. 1619 si za českého kráľa zvolili Fridricha Falckého „Zimný kráľ“, kt. bol zaťom angl. Kráľa Jakuba I /očakával fin. Podporu od zaťa-nedostal ju=neúspech!/
- r. 1620 bitka na Bielej Hore, porážka českých stavov „čierny deň v Čechách“, následkom porážky bola poprava 21 vodcov na Staromestskom námestí v Prahe, medzi nimi bol aj J. Jesenius, katol. nábož. bolo vyhlásené za jediné povolené-kto nesúhlasil=vysťahovanie!=veľa ľudí odišlo aj J.A.Komenský
2.vojna-Falcká vojna :najťažšie boje v Nemecku
3.vojna-Dánska vojna :
-proti cisárovi na obranu Nizozemska sa postavilo Dánsko,kráľ Kristián IV utrpel porážku /hl.veliteľom Habsb.vojsk bol Albrecht z Valdštejna-často financoval boje z vlastného/
-Nizozemcov porazil na ústupe Sliezskom. V týchto časoch sa proticisárska armáda dostala až na Moravu a Slovensko kde sa k nej mal pripojiť G.Betlém=neúspech!
-Konflikty v iných častiach Európy :
Francúzsko-boj medzi panovníkom a Hugenotmi
Taliansko-tu sa stretali franc. A Habsb. Záujmy o nástupníctvo v Mantove
Vých. Pobaltie-boj medzi katol.Poľskom a luteránskym Švédskom
4.vojna-Švédska vojna :
-Francia sa s nevôlou prizerala na úspechy Habsb. cisára, Francia sa najprv nechcela aktívne zapojiť do vojny, preto sa rozhodlo financovať Švédsko, na čele tejto vojny stál šv.kráľ Gustáv Adolf =zahynul-no jeho armáda napriek menje početnosti bola veľmi dobre organizovaná a riadené. Albrecht z Valdštejna si uvedomoval, že Švédsku armádu vojensky nezlomí-rozhodol sa vyjednávať poza chrbát cisára= Ferdinand II ho nechal v Chebe na hostine zaavraždiť.
5.vojna-Francúzsko-Švédska vojna : (1635-1648)
-Švédsku prišlo na pomoc Francúzsko,najdlhšia fáza 30r. vojny, sily boli vyrovnané-no vojna nepriniesla rozhodnutie o výsledku.Únava na oboch stranách=vyjednávanie o mier.
r.
1648 bol uzavretý „Westfálsky mier“ = kompromis
-Habsb.nezískali hegemóniu v Európe-moc cisára bola dokonca oslabená, pretože kniežatá získali právo viesť samostatnú zahran.politiku.
-Najviac získalo Švédsko–stalo sa jednou z najv.eur.mocností-získalo vplyv v Pobaltí
Dôsledky 30r. vojny :
-bola to 1.celoeur.vojna,priamo alebo nepriamo sa zučastnil každý eur.štát
-nikdy predtým nebolo na vojnu vynaložených toľko fin. Prostridkov
-žiadna dovtedajšia vojna nemala také ničivé dôsledky pre život ľudí a hospodárov
-narastajú rozdiely medzi Záp.E. a Vých.E, kt. spôsobujú odlišný vývoj
- Východ=pretrváva feudalizmus
- Západ=prechod ku kapitalizmu
Anglická buržoázna revolúcia (1640-1660).
1. Predpoklady revolúcie :
-v Anglicku už v r. 1215 vydali „Veľkú listinu slobôd“, kt. bola pokusom o budovaniekonštitučnej monarchie /kráľ + parlament/
-v J a V obl. už prevládal kapital.spôsob výroby, feud.vzťahy pretrvávali len na S
-situácia sa vyhrotila keď v r. 1603 nastúpila na trón škótska dynastia Stuartovcov, prejavila snahy obnoviť absolutizmus /neobmedzená vláda jednotlivca/ bez ohľadu na parlament: PARLAMENT : ----Dolná snemovňa /buržoázia+nová šlachta/
----Horná snemovňa /stará šlachta/
-Rozpory medzi parlamentom a kráľom vyvrcholili za vlády Karola I /1625-1649/, kt.zavádzal nové dane bez súhlasu parlamentu ,mal právo ho rozpustiť. Problémy vznikali aj v Anglikánskej cirkvi-aj tu sa objavovali odporcovia kráľa. Hlavou anglik. cirkvi bol kráľ-stala sa štátnouz cirkvou,museli sa k nej hlásiť všetci Angličania. Buržoázia a nová šlachta sa snažili očistiť cirkev od zvyškov katolicizmu, prívrženci tohto hnutia=Puritáni /purus=čistý/.Chceli demokratizáciu cirk.života.vznikli 2 purit. strany, kt. sa líšili v názoroch na cirk.organizáciu a spôsob vlády
- Presbyteriáni-boli ochotní uzavrieť kompromis s kráľom,žiadali,aby cirkev riadili volení presbyteri /bohatí šlachtici,bankári,veľkoobchodníci/
- Independenti- nezávislí,žiadali rozchod s kráľom,chceli republiku,zrušenie anglik. Cirkvi /štátnej/-chceli nábož.slobodu, patrili sem :nižšie a stredné meštianstvo, na čele stál Oliver Cromwell
2. Priebeh revolúcie :
-Karol I chcel pripojiť k Anglickun aj Kalvínske Škótsko,snažil sa aj tu zaviesť anglik. cirkev a absolutizmus.
-r. 1639 proti nemu vypuklo povstanie, do Anglicka vtrhla dobrovolnícka škótska armáda. Karol I nemal ani peniaze ani vojsko=r. 1640 musel zvolať parlament-ten žiadal odvolanie doterajších kráľ.ministrov=kráľ odmietol-a po 14 dňoch parlament odvolal=KRÁTKY PARLAMENT
-r.
1640 vypísal kráľ nové parlamentné voľby-zvíťazili protikráľ.sily=nový parlment zasadal 10 rokov=DLHÝ PARLAMENT, na stranu parlam.sa postavil aj ľud .
-časť parlamentu však nebola za zrušenie monarchie, čo chcel kráľ využiť
-občania sa rozdelili na 2 tábory = OBČIANSKA VOJNA /1642-1648/
---1. Tábor Kráľovský /podpora kráľa-anglik.biskupi+feud.šlachta/
---2. Tábor Parlamentný /bankári,obchodníci,nová šlachta/, na čele bol spočiatku
lord Essex a potom O.Cromwell.
Oliver Cromwell :
-vytvoril novú armádu, vojaci mali byť platení,dôstojníkmi sa stávali podľa schopností-nie podľa pôvodu.Niekoľkokrát zvíťazili nad kráľom.kt.utiekol do Škótska, v r.1647 Škóti predali kráľa Angličanom-parlamentu,podarilo sa mu však utiecť a v r.1648 vtrhol do Anglicka s armádou,bol však porazený a zajatý a v r.1649 popravený ako tyran, zradca a nepriateľ ľudu. V týchto časoch v priebehu vojen mnohí presbyteríáni zbohatli, odstránili starú cirk.organ. a ešte pred popravou kráľa tvrdili,že povstanie splnilo svoj účel.V revolúcii však pokračovali ľud.vrstvy,kt.si vytvorili stranu LEVELLEROV /rovnostárov/-žiadali všeob.volebné právo,republik.zriadenie,rozdelenie pôdy a soc. opatrenia. O.Cromwell ľud. hnutie potlačil.
V r.1649-bolo Anglicko jedinýkrát vo svojej histórii vyhlásené za republiku. Počas nového režimu O.Cromwell pričlenil k Anglicku Írsko a Škótsko.
r. 1651- boli vydané „Navigačné Akty“ =zákon o moreplavbe, kt. povoloval dovoz tovaru len na angl.lodiach, al. na lodiach krajiny kde bol vyrobeny. Zákon bol namierený proti Holandsku /najväčšiemu obchod. súperovi /
r. 1653-sa O.Cromwell stal „lordom Protektorom“-diktátorom,nastolil osobnú diktatúru so súhlasom buržoázie,vládol bez pomoci parlamentu v záujme buržoázie.
r. 1653-bola vyhlásená 1.písaná „Ústava Anglicka“ – podľa nej mal mať legislatívnu moc parlament, ale v r. 1655 ho O.Cromwell rozpustil.
O.Cromwell-svojimi úspechmi a hospod.politikou vytvoril základy pre premenu Anglicka na námornú koloniálnu a obchodnú veľmoc.
r. 1658-po smrti Cromwella bolo obnovené kráľovstvo=vláda Stuartovcov.
Karol II + Jakub II – prejavovali tendencie vládnuť absolutisticky, Jakub II dokonca zavádzal rekatolizačné opatrenia, čo vyvolávalo v anglikánskej cirkvi nepokoje.
Parlamentná opozícia /protikráľovská/ zavolala na trón princa Viliama III Oranžského, kt. sa v r.1688 stal kráľom Anglicka. Jakub II bol vyhnaný a musel utiecť do Francúzska-tento štátny prevrat voláme „Slávna revolúcia“
Viliam III Oranžský – podpísal „Listinu práv“ a Anglicko sa stalo konštitučnou monarchiou /bol to parlamentný štát, kt. hlavou je kráľ=reprezentant a skutočnú moc má parlament/.
Práva : -kráľ stratil právo pozastaviť a zrušiť zákon
-nesmie udržiavať stále vojsko
-nesmie vstupovať do finančnej politiky
V novom buržoáznom parlamente bojovali o moc 2 strany :
---- strana TORYOV /konzervatívci/
---- strana WHIGOTOV /liberáli/
l. význam revolúcie :
-odstránila feud.zriadenie, umožnila rozvoj kapitalizmu
-revolúcia násilným pripojením Írska a Škótska k Anglicku pripravila utvorenie jednotného štátu - „ Veľká Británia r. 1707“
-Anglicko sa stalo námornou veľmocou, aj vďaka „Navigačným aktom“.