§ 58 - Rusko - r. 1926
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. září 2006
- Zobrazeno: 2150×
Příbuzná témata
§ 58 - Rusko - r. 1926
Patril do trestného kódexu z roku 1926. Mal 14 bodov. Je to paragraf politický a od jeho prijatia v roku 1926 až do roku 1956 bolo odsúdených niekoľko miliónov ľudí. V 3O. rokoch bol použitý proti kulakom, ktorí nesúhlasili s kolektivizáciou. V rokoch 1936 – 1937 bol použitý na čistkách v strane. Formulácia paragrafu nebola taká široká, ale bolo ho možné široko interpretovať. 1. bod – za kontrarevolučný čin sa pokladá každý čin, zameraný na oslabenie vlády. Pri širokej interpretácii sa ukázalo: odmietnuť v tábore ísť do práce, keď je človek hladný a vysilený, je oslabovanie vlády. Má za následok trest smrti zastrelením. Trest sa praktizoval najmä v rokoch vojny, kedy najčastejšie prebiehali popravy tých , ktorí odmietli ísť do práce. V roku 1934 bol doplnený o 4 podbody, 1a, 1b, 1c, 1d, o vlasti zrade. 1a – činy, ktoré škodia vojenskej moci ZSSR sa pre civilov a iba pri poľahčujúcich okolnostiach, trestajú 1O rokmi. 1b – činy, ktoré škodia vojenskej moci ZSSR sa trestajú zastrelením. Pri širokom výklade to znamenalo, že ak sa ruskí vojaci dostali do zajatia /poškodzovanie vojenskej moci/, odsudzovali ich na 1O rokov, ale v zhode so stalinským kódexom mali hneď po návrate do vlasti všetkých zastreliť. Dôležitým rozšírením bodu o vlastizrade bolo jeho použitie, berúc do úvahy zámer. To znamená, že ak k nijakej vlastizrade nedošlo, ale vyšetrovateľ postrehol zámer spáchať tento čin, súd určil plný trest ako za vlastizradu. Z toho vyplýva, že nedochádza k odlíšeniu úmyslu od samého zločinu. 2. bod – hovorí o ozbrojenom povstaní, uchopení moci v ústredí i na vidieku s konkrétnym cieľom, aby sa násilne odtrhla nejaká časť od Zväzu republík. Za to možno odsúdiť na trest smrti zastrelením – rovnako aj v ďalších bodoch. V rozšírenej interpretácii patrí do tejto kategórie pokus realizovať právo každej republiky, vystúpiť zo ZSSR. Výraz násilne sa v bode 2 upresňuje. Čiže aj keby sa celé obyvateľstvo niektorej republiky rozhodlo vystúpiť zo ZSSR, ale v Moskve by s tým nesúhlasili, bralo by sa to ako násilne odtrhnutie. A tak všetci Lotyšskí, Estónski, Litovskí, Ukrajinskí a Turkestanskí nacionalisti dostávali podľa tohto bodu 10 a 25 ročné tresty. 3. bod – trestá sa akákoľvek pomoc cudziemu štátu, ktorý sa nachádza v stave vojny so ZSSR. Podľa tohto bodu mohol byť odsúdený každý občan ZSSR, ktorý sa ocitol na Nemcami okupovanom území.Nie každého súdili podľa tohto bodu, pretože tých, ktorí boli na okupovanom území bolo veľmi veľa, ale stačilo, ak nejaký občan ZSSR pribil opätok nemeckému vojakovi, alebo mu predal zväzok redkvičky. 4.bod – hovoril o pomoci preukazovanej medzinárodnej buržoázii. Používal sa vo vykonštruovaných procesoch. Pri širokej interpretácii sa ľahko našla kolónka: všetci emigranti, ktorí odišli z Ruska pred rokom 192O, teda minimálne 6 rokov pred schválením trestného kódexu a ktorých chytili sovietske vojská v Európe v rokoch 1944 až 1945, dostali trest podľa § 58 – 4, 1O rokov alebo trest smrti zastrelením. Tento bod bol namierený proti esserom, menševikom a inžinierom, čiže proti vrstvám, ktoré pôsobili v dočasnej vláde po februári 1917. Inžinierov pokladali za predstaviteľom buržoázie. Podľa tohto bodu súdili aj inžinierov zo Štátnej plánovacej komisie a Najvyššej rady národného hospodárstva. 5. bod – nahováranie cudzieho štátu, aby vyhlásil vojnu ZSSR. Keby sa bol tento bod používal aj v praxi, tak by sa vzťahoval aj na Stalina a jeho diplomatických a vojenských spolupracovníkov v rokoch 194O – 41. 6. bod – špionáž. Snáď najviac interpretovaný bod. Všetkých ľudí, ktorých podľa tohto bodu súdili bolo toľko, že to budí dojem, že sovietsky ľud sa počas stalinizmu živil špionážou. Špionománia nebola len záľubou Stalina, ale aj ľudí, ktorí sa dostali do privilegovaného postavenia a stala sa prirodzeným ospravedlnením utajovania a zákazu poskytovania informácií. Obyčajný človek nemohol cez tento pancier preniknúť a nepostrehol, aká byrokracia vládne vo vysokých kruhoch. 6 bod bol veľmi jednoduchý a zrozumiteľný pre všetky vrstvy obyvateľstva. Šírka interpretácia bola aj v tom, že nesúdili priamo za špionáž, ale za PŠ – podozrenie zo špionáže
NŠ – nedokázaná špionáž, aj za ňu dávali maximálny trest. SKVPŠ – spojenie, ktoré viedlo podozreniu zo špionáže. Odsúdení podľa § 58 – 6 boli ostro strážení a sledovaní. Dokonca ani väzeň, odsúdený podľa tohto bodu sa nemohol pohybovať po tábore bez eskorty. Bolo pravidlom, že väzňov, ktorí mali „písmenkové paragrafy“, držali prísnejšie ako bežných väzňov. Zoskupenia veľkých písmen mali vždy nádych tajuplnosti a nikdy nebolo jasné, či sú to body paragrafu 58 alebo čosi samostatné. 7. bod – podkopávanie priemyslu, transportu, obchodu, peňažného styku a družstevníctva. Podľa tohto bodu súdili záškodníkov v 3O. rokoch. Bod nepredpokladal, že záškodníctvo v poľnohospodárstve bude také rozšírené, ale keďže sa nedalo rozumne vysvetliť, prečo polia zarastajú burinou, prečo sa kazia traktory, prečo klesá úroda, aplikovali ho aj v poľnohospodárstve v kolchozoch. 8. bod – teror. Chápal sa veľmi široko.
Nepokladal sa za teror, keď kladú bomby pod vlaky alebo do lietadiel, ale ak sa niekto pobil so svojím osobným nepriateľom, ktorý bol straníckym, komsomolským aktivistom, alebo aktivistom milície. Usmrtenie aktivistu sa nikdy nepokladalo za obyčajné usmrtenie. Bod 8 bol rozšírený § 19, keď sa vzala do úvahy aj príprava v podobe úmyslu, alebo zámeru. Čiže stačila vyhrážka „no počkaj“, alebo poznámka „bodaj ťa porantalo“, namierená proti aktivistovi a adresár mohol byť súdený za TÚ – teroristický úmysel, ktorý bol dôvodom na použitie § v najprísnejšej podobe. 9. bod – zničenie alebo poškodenie výbuchom, alebo podpaľačstvom (a bezpodmienečne s kontrarevolučným cieľom) - diverzia. Rozšírená interpretácia spočívala v tom, že kontrarevolučný cieľ sa pridával a zlyhanie človeka, omyl, neúspech v práci sa pokladal za diverziu. 10. bod – propaganda alebo agitácia obsahujúca výzvu na zvrhnutie, rozvrátenie alebo oslabenie Sovietskej vlády, rovnako ako šírenie alebo zhotovovanie, či uchovávanie písomných textov tohto obsahu sa trestá. Najväčšmi interpretovaný bod, ktorý v čase mieru vymedzoval len dolnú hranicu trestu, horná hranica sa nevymedzovala. Za „agitáciu obsahujúcu výzvu“ sa mohol pokladať priateľský rozhovor medzi štyrmi očami alebo osobná rada. Rozvracaním a oslabovaním vlády bola každá myšlienka, nezhodujúca sa s myšlienkami novín, alebo nezodpovedajúca ich intenzite. Za zhotovenie písomných textov sa pokladalo všetko napísané v jednom exemplári, či už list alebo intímny denník. Tento bod neskôr rozšírili o myšlienku, a tak si stačilo niečo pomyslieť, nedopatrením to len naznačiť a človek mohol byť odsúdený ako politický väzeň. 11. bod – organizácia. Nemal samostatný obsah. Bol priťažujúcim doplnkom k hociktorému z bodov. Interpretácia sa rozširovala tak, že žiadna organizácia nebola potrebná, stačilo ak si dvaja vymenili listy alebo myšlienky a to sa považovalo za zárodok organizácie, čiže organizáciu. 12. bod – bod o neoznámení akéhokoľvek činu. Trest nemal určenú hornú hranicu. Ďalšie rozšírenie si už nevyžadoval. Vedel, a nepovedal je to isté, ako keby to urobil sám. 13. bod – služba v cárskej tajnej polícii sa trestá. Paradoxom je, že po februári 1917 bolo mnoho materiálov, týkajúcich sa tajnej služby, zničených. 14. bod – trestal vedomé nesplnenie istých povinností, alebo ich zámerné nedbanlivé plnenie. Stručne sa to nazývalo sabotáž alebo ekonomická kontrarevolúcia. Odsúdených trestali zastrelením. Oddeliť zámerné od nezámerného mohol len vyšetrovateľ, opierajúc sa o svoje revolučné právne vedomie.
Tento bod používali proti kolchozníkom, ktorí neodpracovali určený počet dní, proti roľníkom, ktorí nesplnili dodávky, proti väzňom v táboroch, ktorí nesplnili normu. Nepriamo začali podľa tohto bodu súdiť zločincov za pokus o útek z tábora. Pri širšej interpretácii to znamenalo, že väzeň neuteká z tábora, pretože túži po slobode, ale aby podkopal systém táborov.