Zem ako vesmírne teleso

Kategorie: Fyzika a astronómia (celkem: 480 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 21. ledna 2007
  • Zobrazeno: 9812×

Příbuzná témata



Zem ako vesmírne teleso

1.ZEM AKO VESMÍRNE TELESO A ZOBRAZOVANIE ZEME NA MAPÁCH
(tvar Zeme , pohyby Zeme a ich dôsledky , slapové javy , kartografické zobrazenia , obsah mapy)


Tvar Zeme

Z- má tvar gule , nie pravidelnej , ale sploštenej v oblasti zemských pólov. sploštenie spôsobuje otáčanie Zeme okolo vlastnej osi .
- rozloha Z: 510 mil. km2 – povrch súše ¼ ( 149 mil. km2
– oceán ¾ ( 361 mil. km2 )
- polomer Zeme : 6378 km ( šetri se osle )

sploštenie Z : 21,5 km




- modely vystihujúce tvar Z :
referenčná guľa – glóbus : pravidelné guľovité teleso , kt. sa používa na školské účely
rotačný elipsoid – sféroid : použ. sa pri výpočtoch a pri zostrojovaní máp
geoid : len teoreticky vystihuje tvar a rozmery Z , nepoužíva sa v praxi
- Newton , Kopernik , Kepler , Maghalies – špan. Moreplavec , kt. podal dôkaz o guľatosti Z , keď oboplával zemeguľu

Pohyby Z a ich dôsledky

-Z vykonáva 2 pohyby :1. okolo R
2. okolo vlastnej osi
1. trvá 365 dní 5 h 48 min. 45,7 s (365 dní 6h )
-Z sa pohybuje po dráhe o tvare elipsy. V jednom z jej ohnísk sa nachádza Slnko. Bod dráhy Z , ktorý je k Slnku najbližšie đ perihélium ( príslnie)- P. Zem sa v ňom nachádza 3.1. a od Slnka je vzdialená 147 mil. km. Zem sa pohybuje rýchlosťou 30,3 km/s. Bod dráhy najvzdialenejší od Slnka đ afélium (odslnie)- A. Zem sa v ňom nachádza 4.7. a od Slnka je vzdialená 152 mil. km. Rýchlosť Z je 29,7 km/s.
-pohyb okolo Slnka spôsobuje striedanie sa ročných období. Jarná rovnodennosť – 21.3. , Slnko svieti kolmo na rovník. Letný slnovrat – 22.6. , Slnko svieti kolmo na obrat. Raka. Jesenná rovnodennosť – 23.9. , Slnko svieti kolmo na rovník. Zimný slnovrat – 21.12. , Slnko svieti kolmo na obrat. Kozorožca
-dôsledky : menia sa 4 ročné obdobia , mení sa dĺžka dňa a noci , mení sa poludňajšia výška Slnka nad obzorom ,zmena priklonenia a odklonenia severnej a južnej pologule , nerovnaká rýchlosť Z spôsobuje rozdiely v dĺžke a teplote leta na oboch pologuliach đ na južnej pologuli je leto kratšie , ale teplejšie v dôsledku väčšej rýchlosti Z , na severnej pologuli je leto dlhšie , ale menej teplé ako na J pologuli v dôsledku menšej rýchlosti Z.

Aj polárny deň je rozdielne dlhý na oboch pologuliach đ na S pologuli je polárny deň dlhší ako na J pologuli asi o 7dní
2. trvá 23 h 56 min 4s
- Z sa pohybuje od Z na V
- Za 24 h sa Z otočí okolo svojej osi o 360° , za 1h o 15°
-dôsledky: striedanie sa dňa a noci ( otepľovanie sa a ochladzovanie sa Z povrchu)
Rozdelenie Z na časové pásma ( pozri čierny atlas str.104 – časové pásma ) , 180°poludník – dátumová hranica – posun o 1 deň (na V + 1h , na Z – 1h)


Slapové javy

- príliv a odliv
- sú to pravidelne sa opakujúce deformácie Zeme spôsobené príťažlivou silou Mesiaca a Slnka (väčší podiel má príťažlivá sila Mesiaca – 2/3 )
-tieto javy sa najviac prejavujú na morskej hladine , kde spôsobujú príliv (stúpanie morskej hladiny ) a odliv ( klesanie morskej hladiny ). Na tom istom mieste sa príliv a odliv strieda každých 6h. Hladina stúpa súčasne na privrátenej aj odvrátenej strane k Mesiacu , čo spôsobuje odstredivá sila rotácie Z .
- príliv rozlišujeme : skočný a hluchý
Skočný príliv nastáva vtedy , keď sa Zem , Mesiac aj Slnko nachádzajú v 1 rovine. Tento príliv je najväčší , pretože sa príťažlivé sily Mesiaca aj Slnka znásobujú. Hluchý príliv nastáva vtedy , keď sa Zem , Mesiac a Slnko nenachádzajú v 1 rovine. Príťažlivé sily Mesiaca a Slnka sa rušia .

- využitie prílivu : prílivové elektrárne ( napr. zálivy vo Francúzsku , Kanade ) , v prístavoch – na určenie prístavneho času


Kartografické zobrazenia

- sú to spôsoby akými zobrazujeme povrch Z na mapách
- rozdeľujeme ich podľa : spôsobu geom. konštrukcií na – azimutálne - dotyková plocha je rovina
- hl. na zobrazenie pólov
– valcové- dotyková plocha – plášť valca
- mapy sveta , časových písem
– kužeľové - dotyková plocha-plášť kužeľa
- na zobraz. rozľahlých štátov
skreslenia na – rovnakouhlové
– rovnakoplošné
– rovnakodĺžkové
-skreslenie ovplyvňuje : mierka mapy , veľkosť územia , druh zobrazenia

Obsah mapy

- tvorí súbor všetkých objektov na mape zobrazených
- obsah rozlišujeme na : 1. tématický
2. topografický
1. znázorňuje špeciálne javy a objekty na mape.

Jeho výsledkom sú špeciálne mapy ( mapy podnebia , pôd , rastlinstva , ...)
2. znázorňuje tie najzákladnejšie informácie o území (povrch , tvar , vodstvo , sídla , ...)
- obsah mapy má 2 zložky : výškopis a polohopis
Výškopis vyjadruje nadmorskú výšku. Môže byť vyjadrená : bodom ( kóta )
čiarou ( vrstevnica )
plochou ( farba )
Polohopis tvorí súbor bodov , čiar a plôch v priestore na mape ( horizontálnu členitosť )
Topografický obsah mapy je základ pre mapy všeobecno-geografické , kt. sa rozdeľujú na: administratívno-politické
fyzické
Podľa mierky sa mapy rozdeľujú na : malej mierky
strednej mierky
veľkej mierky.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?