Základné pojmy

Kategorie: Informatika (celkem: 338 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. září 2006
  • Zobrazeno: 7066×

Příbuzná témata



Základné pojmy

Počítač
Prvým pojmom, ktorý by sme si mali objasniť, je samotný pojem počítač. Inak vyzerá domáci počítač, inak počítač vo výpočtovom stredisku a ešte inak superpočítač. Každý z nich rieši iné úlohy. Jeden vie napr. množstvo hier, iný vydáva miestenky na autobus a pod. Niektoré počítače sú univerzálne, teda sú schopné riešiť rozličné úlohy, iné sú jednoúčelové, napr. hodinky, kalkulačka.
Mnohí ľudia si dodnes myslia, že počítače môžu byť užitočné iba tomu, kto vie programovať. Nie je to tak, pretože počítače zasahujú do každodenného života a budú doň zasahovať čoraz väčšmi.
Mnoho ľudí definuje počítač ako stroj, ktorý dokáže myslieť. Je to hlboký omyl. Žiadny počítač nedokáže myslieť. Dokáže robiť len to, čo mu predpíše človek.
Počítač je (elektronický) stroj, ktorý dokáže vyriešiť rôzne typy úloh podľa vopred zadaného programu.
Počítače využívame z týchto dôvodov:
· počítač dokáže vyriešiť zadanú úlohu podstatne rýchlejšie ako človek,
· počítač býva pri riešení zložitých úloh spoľahlivejší ako človek,
· počítač si dokáže zapamätať viac údajov ako človek.
Povedali sme, že počítač dokáže riešiť úlohy podstatne rýchlejšie ako človek. Tá rýchlosť je čoraz väčšia - dnes nie je zvláštnosťou, keď počítač dokáže spracovať miliardy operácií za sekundu. To nám umožňuje nasadzovať ho do oblastí, ktoré by bez takýchto výkonných počítačov nemohli vôbec existovať - kozmický výskum, predpoveď počasia, letectvo, vojenská technika...
Čo sa týka spoľahlivosti - vieme, že každý človek je omylný. Niekto viac, iný menej. Pri počítači je to trocha iné. Ak chceme mať istotu, že daná úloha bude počítačom vyriešená správne, musíme mať overený program na riešenie danej úlohy. Potom máme veľmi veľkú pravdepodobnosť, že počítač chybu nespraví. Ak chceme túto pravdepodobnosť zmeniť takmer na istotu, môžeme použiť nasledujúce riešenie: Zoberieme nepárny počet počítačov, (napr. 3, 5, 7, ...), vhodne ich prepojíme, a necháme ich riešiť danú úlohu samostatne každým počítačom. Keď sa počítače dopracujú k riešeniu, porovnajú si výsledky. Ak sú výsledky na všetkých počítačoch zhodné - úloha je vyriešená správne. Ak sa výsledky nezhodujú, potom sa za správny výsledok bude považovať ten, ku ktorému sa dopracovala väčšina počítačov. Súčasne sa bude hľadať príčina, prečo prišlo pri riešení danej úlohy ku chybe. (Tento postup sa úspešne využíva napr.

v programe amerických raketoplánov.)
V definícii počítača boli použité slová program a algoritmus. Vo výpočtovej technike pod pojmom algoritmus rozumieme postup, ako riešiť zadanú úlohu. Každý program musí obsahovať návod, ako riešiť daný typ úlohy a musí byť zapísaný v nejakom programovacom jazyku.
Algoritmus je postup alebo návod ako riešiť zadanú úlohu.
Program je návod na činnosť počítača, ktorý musí byť zapísaný v nejakom programovacom jazyku.
Programovací jazyk je sústava slov a pravidiel na zápis algoritmu tak, aby mohol byť spracovaný počítačom.
Aby sme tomu lepšie rozumeli, uvedieme príklad. Najpoužívanejšími programami v domácnosti sú recepty v kuchárskej knihe. Každý recept obsahuje návod - postup, ako pripraviť dané jedlo (to je algoritmus) a je zapísaný v takom jazyku, aby mu kuchárka rozumela - pre slovenskú kuchárku po slovensky, pre japonskú kuchárku po japonsky.. Program pre počítač musí byť napísaný v takom programovacom jazyku, aby mu rozumel určený počítač.
Zatiaľ sme si však nepovedali, ako taký program vyzerá. Podobne ako v kuchárskej knihe máme príkazy - napr.
· zober hrniec,
· napusti vodu,
· daj vodu zohriať, atď...
tak aj každý algoritmus sa skladá z elementárnych príkazov (inštrukcií), ktoré sú za sebou uložené v takom poradí, aby sa ich vykonávaním vyriešila zadaná úloha.

Hardware tvoria všetky tie časti počítača, ktoré súvisia s jeho konštrukciou. Nazývame ho aj technickým vybavením počítača.
Software zahŕňa v sebe všetky programy, podľa ktorých počítač pracuje. Označujeme ho aj ako programové vybavenie počítača.

Informácia
Kto chce držať krok so svetom, musí neustále sledovať vývoj vo svojom odbore, a to prostredníctvom najrôznejších informácií. Každý podľa svojej profesie a podľa svojich schopností, ale všetci sme závislí na informáciách.
Do počítača zadávame údaje, ktoré poznáme a od počítača čakáme, že keď danú úlohu vyrieši, dozvieme sa od neho niečo nové, čo sme dosiaľ nevedeli. Tieto nové údaje nazývame informácie. Takže informácia bude pre nás údaj, ktorý sme doteraz nepoznali. Informácia umožňuje odstraňovať neurčitosť, spresňovať nejasnosti, vnášať poriadok do dejov.
Informácia má dve základné charakteristiky:
1. možno ju merať - jej množstvo (kvantitu), napr. na pošte sa platí za telegram podľa počtu slov (počet slov je vyjadrením množstva informácie)
2. má svojho adresáta - pre ktorého môže, ale nemusí mať význam.
Rozdelenie informácií:
1. podľa užitočnosti: - užitočné
- neužitočné
2. podľa množstva a zložitosti: - základné (napr.

vek, hmotnosť,...)
- združené (sú zložené zo základných)
- komplexné (poskytujú úplný prehľad o problematike)
- výberové (triedené informácie o určitej časti)
3. podľa doby platnosti: - stále
- premenné
4. podľa prístupnosti pre verejnosť: - verejné
- s obmedzeným prístupom.
Pri spracúvaní údajov počítačom nás počítač môže informáciami priamo zahĺtiť. To ale nie je naším cieľom. My chceme od počítača len tie informácie, ktoré sú pre nás potrebné a kvôli ktorým sme danú úlohu na počítači riešili. Napr.: Keď si ako televízni diváci chceme zapnúť televízor, stačí keď vieme, ktorým tlačidlom sa televízor zapína, prípadne ako sa prepínajú kanály. Nemusíme ale vedieť, na ktorej frekvencii je ten ktorý TV kanál, aké je riadkovanie TV obrazovky, a podobné technické údaje. Tieto informácie sú pre nás ako užívateľov neužitočné, aj keď pre výrobcu, prípadne pre servis môžu byť veľmi dôležité.

Údaje (data)
Údaj je každá správa bez ohľadu na to, či má pre nás nejaký informačný obsah alebo nie - inými slovami - či nám daná správa povie niečo nové, alebo nie. Údaje (dáta) sú správy, ktoré vyjadrujú určité fakty o procesoch, alebo prvkoch reálneho sveta. Údajmi môžu byť písmená, čísla, slová, znaky, prípadne ich kombinácie. Všetky údaje nesú určitý informačný obsah. Ak nám daný údaj nepovie nič nového, hovoríme, že jeho informačný obsah je nulový. Z toho nám vyplýva vzťah medzi údajom a informáciou:
Každá informácia musí byť súčasne údajom, ale nie každý údaj musí byť pre nás informáciou s nenulovým obsahom.
Rozdiel medzi údajom a informáciou je napr. takáto situácia: Keď sa nás niekto spýta, koľko je hodín - my sa pozrieme na hodinky a povieme: "Je 8 hodín." Pre nás to bol údaj, pretože sme po pohľade na hodinky vedeli, koľko je hodín. Ale pre toho, kto sa nás pýtal, koľko je hodín - pre toho to bola informácia, pretože mu povedala niečo nové.

Informatika
Rozvoj výpočtovej techniky podnietil vznik a rozvoj nových odborov. V 70. rokoch nášho storočia na báze COMPUTER SCIENCE - počítačovej vedy - vznikla nová vedná disciplína -informatika.

V roku 1978 na Medzinárodnom kongrese v Japonsku bola vymedzená definícia predmetu informatiky.
Predmetom informatiky sú oblasti súvisiace s vývojom, tvorbou, využitím, materiálno-technickým zabezpečením a organizáciou spracovania informácií vrátane ich priemyselného, ekonomického, správneho, sociálneho a politického pôsobenia.
Vedný odbor, ktorý skúma zákonitosti vzniku, spracovania a využívania informácií sa nazýva informatika.
Informatika patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce sa vedy. Poznatky z nej sa okamžite zavádzajú do praxe a prinášajú výrazný ekonomický efekt.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?