Vojna vo Vietname

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 8096×

Příbuzná témata



Vojna vo Vietname

V roku 1954 po konferenciách v Ženeve sa Vietnam rozdelil podľa 17 rovnobežky na dve častí. Na severe vládli komunisti pod vládou Ho Či Minga. Na juhu dočasne spravovala francúzska armáda. Podľa tejto dohody sa po dvoch rokoch mala uskutočniť zmena a Vietnam sa zjednotí. Ale Američania tak ako predtým pomohli Francúzom kolonizovať Vietnam, tak teraz politicky vytlačili Francúzov z tejto oblasti a sami sa postavili na ich miesto. Odvtedy sa datuje povstanie vo Vietname proti USA. Hlavným cieľom vietnamskej politiky v tej dobe bola: 1. Na severe budovať socializmus.
2. Zjednotiť krajinu. . V tomto období Američania uskutočnili niekoľko bojových akcii proti zjednoteniu krajiny a snažili sa rozšíriť boje aj do severného Vietnamu, a podtlačiť socializmus v Severnom Vietname. Američania sa pripravovali na pozemné boje a niekoľko stotisíce Amerických vojakov prišli do Južného Vietnamu. Odtiaľ útočili na partizánske oddiely vo Vietnamských džungloch. Americký vojaci narazili na miestnych občanoch, a keď že im nerozumeli, začali ich pokladať za nepriateľov. Začali zabíjať nevinných civilistov a občanov začali hromadiť do koncentračných táborov, aby nemohli pomáhať partizánskym oddielom. Americké útoky sa rozšírili aj do Severného Vietnamu prostredníctvom bombardovania hlavných a veľkých miest v Severnom Vietname napr. Ha Noi, Hai Phon, Thai Nguyen atď. Ich vojenské a bojové lode zablokovali pobrežie Severného Vietnamu a nepriamo ich ostreľovali. Do delostreleckej akcii bolo zahájených aj niekoľko lodí z prvej svetovej vojny. Prostredníctvom tajných agentov podnikali bombové útoky na úrady, továrne, mosty a dôležité vládne aj mimovládne budovy, či signalizovali lietadlám miesta bombardovania.
Hlavným cieľom Amerického bombardovania bolo zničenie zásobovacích a prienikových ciest zo Severného Vietnamu do Južného Vietnamu. Najväčšia pozornosť preto bola venovaná Ho Či Minovej ceste. Po nepretržitých náletoch sa mala stať nepoužiteľnou. Aj keď bola bombardovaná vodne v noci zásobí a vojská po nej prúdili naďalej. Nikdy sa nezastavili. Vietnam rovnako poslúžil ako skúšobná základňa pre porovnanie americkej a sovietskej výzbroje a vojenskej techniky. V priebehu Vietnamskej vojny boli nad oblasťami, kam bolo príliš nebezpečné vysielať lietadlá s posádkami, boli vyskúšané aj bezpilotové lietadlá.

V októbri roku 1966 mal Severný Vietnam na juhu už prinajmenšom tri pešie divízie spolu s 67 000 tvrdých bojovníkov Vietcongu, ktorí podporovalo viac ako 200 000 príslušníkov milícii. Bolo očividné, že sa schyľuje k veľkému stretnutiu. Generál Giap, ktorí stále pôsobil ako hnacia sila vo vojenskom vedení Severného Vietnamu, bol presvedčený že nastala situácia v ktorej bude možné dospieť k novému Dien Bien Phu. Miesto, ktorému na sklonku roka 1967 Giap venoval svoju pozornosť, ležalo v blízkosti základne americkej námornej pechoty Khe Sanh. Tento útok, ktorí podnikli vojská Severného Vietnamu a Vietcongu bol známi ako útok na „Nový rok“.

Po mnohých neúspechoch vojenskej akcii, Američania v roku 1972 znovu zahájili strategické bombardovanie Severného Vietnamu, najmä veľkých miest. Zvlášť v ha Noji na niektorých uliciach doslova pršali bomby. Do bombardovania bolo zahájené aj strategické bombardovacie lietadlo B- 52. V niektorých miestach Severného Vietnamu B- 52, menili mapu Vietnamu.
Občania Severného Vietnamu bojovali so zastaralou technikou, ktoré pochádzali z Ruska čí Číny a niektoré boli ešte z druhej svetovej vojny. Podporu Severnému Vietnamu poskytli aj štáty bývalej RVHP.
Táto bombardovacia akcia po 12 dňoch Američania museli zastaviť, pretože Severný Vietnam zostrelilo tisíce amerických lietadiel, vrátanie stoviek B- 52 a mnoho amerických pilotov sa dostalo do zajatia. Väznica Hoa Lo bolo zaplnené americkým pilotom.
Po týchto neúspechoch Americká vláda v roku 1973 v Paríži podpísala takzvanú Parížsku dohody sa Severným Vietnamom. Podľa tejto dohody sa americkí vojaci museli opustiť Vietnam a vojna sa ukončí. V južnom Vietnamu bolo na pomoc nechaní iba niekoľko technikov a civilných agentúr.
Podľa tajných záznamov, ktoré po uplynutí doby utajenia vyšli nedávno najavo, Američania po neúspechoch v Severnom Vietname chceli použiť jadrovú bombu.
Od Parížskej dohody bola pomoc USA Južnému Vietnamu veľmi obmedzená.
Dňa 30. Apríla 1975 sa Severnému Vietnamu podarilo zjednotiť krajinu Ho Či Minovou operáciou. Hlavné mesto Južného Vietnamu Sai Gon bolo premenované na Ho Či Minovo Mesto. Ho Či Ming

Narodený 19. Mája 1890 v Nghe An. V 20 rokoch opustil Vietnam a išiel do Francúzska, kde sa zúčastnil na vytvorenie Francúzskej komunistickej strany. V roku 1942 sa vrátil do Vietnamu, kde vytvoril Vietnamskú komunistickú stranu. Bol vodcom Vietnamskej revolúcie- oslobodenie krajiny spod nadvlády Francúzov a zjednotenie krajiny.

Bol veľkým svetovým politikom a vynikajúcim básnikom.Zomrel dňa 2.septembra 1969 v Ha Noi.

Vo Nguyen Giap

Bol generálom Vietnamskej armády v bojí nazývaný Dien Bien Phu proti Francúzskej armáde, kde sa mu podarilo zajať živého francúzskeho generála.
V boji proti Američanom opäť bol veliteľom Vietnamskej armády v bojí nazývaný Nový Dien Bien Phu. Zomrel vo vysokom veku.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?