Vodné zdroje - ich využívanie a ochrana
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 7757×
Příbuzná témata
Vodné zdroje - ich využívanie a ochrana
Vodné zdroje z hľadiska ich využiteľnosti na vodárenské účely, t. j. na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, delíme na zdroje povrchových vôd (toky a nádrže) a na zdroje podzemných vôd (pramene, vrty a studne). Zdroje povrchových vôdV slovenských tokoch preteká približne 3328 m3 Z tohto množstva len 12 % pramení na území Slovenska. Podstatnú časť vodnosti - až 88 %, predstavujú toky pritekajúce na naše územie zo susedných štátov, hlavne Dunaj, v menšej miere Morava, Dunajec, Uh, Latorica a Tisa. Maximálne prietoky sa vyskytujú na jar minimálne prietoky sú spravidla na konci leta, na jeseň a v zime. Prevažná časť povrchových vôd z územia Slovenska odteká vo veľmi krátkom čase a naviac, nepravidelne, s veľkým rozkyvom prietokov v priebehu roka. Slovenská republika zaostáva za vyspelými krajinami pokiaľ ide o stupeň regulovania odtokov. V súčasnosti je na našom území vybudovaných 54 veľkých vodných nádrží, ktoré sú schopné zachytiť asi 14 % z dlhodobého priemerného ročného odtoku. (Neberie sa do úvahy VN Gabčíkovo-Čunovo, ktorá len krátkodobo reguluje prietoky Dunaja prevažne pritekajúce zo susedných krajín.). Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa využíva osem vodárenských nádrží,, hlavne v oblastiach severného, stredného a východného Slovenska Na pitné účely sa používa aj voda z priamych odberov z tokov. Na území Slovenskej republiky je takýchto povrchových odberov vody približne 70 Najväčší počet zdrojov povrchových vôd sa využíva na pitné účely v tých povodiach, v ktorých je nedostatok kvantitatívne a kvalitatívne vhodných podzemných vodných zdrojov Z hľadiska kvalitatívneho sú zdroje povrchových vôd považované za vysoko rizikové a ľahko zraniteľné v krátkom časovom období. Orgány hygienickej kontroly ich akceptujú len ako provizóriá a perspektívne sa s nimi neuvažuje. Zdroje podzemných vôd
Štátna vodohospodárska bilancia hodnotí vzťah medzi potenciálnymi možnosťami exploatácie podzemných vôd a ich vodohospodárskym, priemyselným a poľnohospodárskym využívaním. Základnou hodnotiacou jednotkou je hydrogeologický rajón. V súčasnosti je územie Slovenska rozdelené na 141 hydrogeologických rajónov. Ochrana vodných zdrojov
Ochranu vodných zdrojov treba chápať ako integrovanú ochranu kvality a kvantity podzemných a povrchových vôd vrátane prírodných liečivých a minerálnych vôd. Pri ochrane kvality vodných zdrojov k rozhodujúcim faktorom patria zdroje znečisťovania vôd, či už s priamym, alebo nepriamym vplyvom. Ochrana množstva vôd, tzv.
kvantitatívna ochrana, je založená na zvyšovaní akumulačnej schopnosti krajiny a na kontrole dodržiavania vypočítaných hodnôt pre odoberané množstvá vôd. Preto sa stanovujú limity využívania zásob podzemných vôd (tzv. ekologické limity), ako aj záväzné minimálne prietoky tzv. ekologické prietoky na tokoch. Obidva aspekty ochrany vôd - kvalitatívny aj kvantitatívny - zastrešuje najmä vo vodohospodársky významných zdrojových oblastiach systém tzv. územnej ochrany vôd, ktorý pozostáva z troch druhov ochrany:
• všeobecnej, vyplývajúcej zo zákona o vodách (vodného zákona),
• širšej regionálnej ochrany - chránené vodohospodárske oblasti,
• zo sprísnenej špeciálnej, tzv. užšej ochrany, týkajúcej sa hlavne vodných zdrojov využívaných na pitné účely - pásma hygienickej ochrany. Zvláštnou kategóriou je ochrana prírodných liečivých zdrojov a minerálnych vôd, vyplývajúca zo zákona o zdravotnej starostlivosti. Kvalitatívna ochrana vôd
Jednou z kľúčových úloh v úseku kvalitatívnej ochrany je riešenie problematiky zdrojov znečistenia. Zdroje znečistenia, v zásade rozdeľujeme na bodové a plošné. Rozhodujúcimi zdrojmi bodového znečistenia sú vypúšťané odpadové vody. Aj keď od r. 1990 má ich množstvo klesajúcu tendenciu, v budúcnosti treba zvýšiť najmä podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu a vykonať opatrenia na čistenie odpadových vôd. Zdroje plošného znečistenia sú ťažšie identifikovateľné ako bodové zdroje, ale ich účinky sú rovnako dlhodobé a ťažko odstrániteľné. Najväčšími zdrojmi plošného znečistenia sú: poľnohospodárstvo, odkaliská a rozptýlené skládky, kontaminované závlahové, ale aj zrážkové vody.
Kvantitatívna ochrana vôd
Zvýšené požiadavky na zásobovanie vodou sa v minulosti zväčša riešili zachytením nových zdrojov podzemných vôd, alebo zvýšením odberov z využívaných zdrojov. Takáto forma riešenia znamenala exploatáciu prírodného prostredia, najmä v období 1989 - 1991 dochádzalo až k devastácii zdrojov podzemných vôd využívaním ich akumulovaných zásob. Obnoviteľnosť akumulovaných zásob priamo závisí od zrážkovo-odtokových pomerov a v prípade, že dotácia zdrojov podzemných vôd je menšia ako exploatované množstvo, akumulované zásoby sa stávajú neobnoviteľnými a výsledkom je poklesávanie hladín podzemných vôd. Územná ochrana vodných zdrojov
Systém územnej ochrany vôd pozostáva z troch druhov ochrany. Všeobecná ochrana vôd a vodných zdrojov, Regionálna - širšia ochrana vôd-uskutočňuje sa formou chránených vodohospodárskych oblastí ako aj formou významných vodohospodárskych oblastí.
Sprísnená špeciálna ochrana -realizuje sa jednak formou pásiem hygienickej ochrany ako aj stanovením vodárenských tokov a ich povodí.Ďalším druhom špeciálnej ochrany je vymedzenie vodárenských tokov a ich povodí, osobitne určených na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.V povodí ich vodárenských tokov platí sprísnená špeciálna ochrana, na akúkoľvek činnosť treba súhlas príslušného vodohospodárskeho orgánu. Toto opatrenie má zabezpečiť, že sa činnosť vykoná tak, aby nemala negatívne dôsledky na kvalitu ani na kvantitu vody vo vodárenských tokoch a ich povodiach. Hoci povrchových vôd je na území Slovenska zdanlivo dostatok, prevažná väčšina v krátkom časovom úseku odtečie. Aj podzemných zdrojov vody máme relatívne veľa, reálne využiteľných množstiev je však podstatne menej. Dôvodom nízkej využiteľnosti povrchových, ale aj podzemných vodných zdrojov na vodárenské účely je okrem iného najmä ich zlý kvalitatívny stav. Z hľadiska koncepčných zámerov sa musíme zaoberať nielen kvantitou vodných zdrojov, ale aj ich kvalitatívnymi parametrami a zabezpečiť ich optimálnu ochranu pred ďalším znehodnocovaním.