Vlastnosti pôdy

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. září 2006
  • Zobrazeno: 10223×

Příbuzná témata



Vlastnosti pôdy

Tieto činitele nepôsobia oddelene, ale ako doplnok klimatických činiteľov rastu v rámci vzájomného dopĺňania. Vzťahy, ktoré sa snažíme dosiahnuť, nesmieme považovať za absolútne. Závisia od:
- druhu rastliny, ktorý chceme pestovať,
- daného vývinového štádia rastlín,
- úrovne úrod, ktorú chceme dosiahnuť.
Mnoho pôdnych vlastností, najmä pôdna štruktúra, obsah vody a vzduch v pôde, ako aj obsah organických látok v pôde a sorpčná kapacita pôdy, sú v bezprostrednom vzťahu k reakcii živín v pôde, k výžive rastlín a k hnojeniu.
Sorpčná schopnosť pôdy
Schopnosť pôdy pútať ióny, molekuly rôznych látok z roztoku, nazývame sorpčnou schopnosťou pôdy. Formovanie tejto veľmi dôležitej vlastnosti pôdy podmieňuje pôdny koloidný komplex – koloidy minerálneho a organického pôvodu.
Hlavné mechanizmy sorpcie v pôde
Gedrojc na základe spôsobu zadržiavania látok v pôde vyčlenil niekoľko mechanizmov sorpcie – mechanickú, fyzikálnu, fyzikálno-chemickú, chemickú a biologickú.
Mechanická sorpcia
Spočíva v mechanickom zadržiavaní jemných častíc v pôdnych póroch. Mechanická sorpcia závisí od zrnitostného a agregátového zloženia pôd. Pôdy stredne ťažké, ťažké a jemno agregátové sa vyznačujú vyššou mechanickou sorpciou ako pôdy piesočnaté a hrubo agregátové.
Fyzikálna sorpcia
Súvisí s povrchovými javmi na fázovom rozhraní koloidnej sústavy. Podmienená je voľnou povrchovou energiou, ktorá vzniká na rozhraní pevných častí pôdy a pôdneho roztoku. Prejavuje sa zväčšovaním (pozitívna sorpcia) alebo zmenšovaním (negatívna sorpcia) koncentrácie molekúl na povrchu pevnej fázy a ich poklesom alebo vzostupom v pôdnom roztoku. Fyzikálno-chemická (výmenná) sorpcia
Spočíva vo výmene iónov medzi pôdnym koloidným komplexom a pôdnym roztokom, ktorá sa uskutočňuje v ekvivalentných pomeroch. Energia výmeny katiónov závisí od ich mocenstva, atómovej hmotnosti a veľkosti polomeru. Tento mechanizmus sorpcie sa považuje za najdôležitejší, a preto je aj najviac preskúmaný. Chemická sorpcia
Súvisí so zadržiavaním tých iónov v pôde, ktoré za určitých podmienok v pôde vytvárajú málo rozpustné resp. nerozpustné zlúčeniny (zrazeniny, precipitáty). Tie sú potom mechanicky zadržiavané pevnou fázou pôdy a tvoria jej súčasť Napr.

v pôdach s neutrálnou reakciou aplikované fosforečné hnojivo (superfosfát) sa chemicky sorbuje v dôsledku jeho reakcie s Ca (HCO3)2, ktorý sa nachádza v pôdnom roztoku:
2Ca(HCO3)2 + Ca(h2PO4)2 → Ca3(PO4)2 + 4CO2 + 4H2O
V pôdach s kyslou reakciou, ktoré obsahujú voľné hydrátované oxidy Fe a Al sa chemická sorpcia fosforečného hnojiva uskutočňuje tým, že vzniká ťažko rozpustný FePO4 aleboAlPO4:
Fe(OH)3 + H3PO4 → FePO4 + 3H2O
Biologická sorpcia
Prejavuje sa prijímaním biogénnych prvokov rastlinami a mikroorganizmami z pôdneho roztoku alebo z pôdneho koloidného komplexu. Biologická sorpcia je selektívna (výberová), pretože organizmy absorbujú tie prvky, ktoré potrebujú k svojmu životu.
Hlavné ukazovatele sorpčných vlastností pôdy
Sorpčné vlastnosti pôdy charakterizuje:
Celková sorpčná kapacita (T) je najväčšie množstvo iónov v mmol (p+), ktoré môže pútať 1 kg pôdy. Piesočnaté pôdy majú celkovú sorpčnú kapacitu 20 – 100, hlinité 200 – 300, ílovité 400 – 500 a organické (organozem) okolo 1500 mmol (p+).kg-1 pôdy.
Obsah výmenných bázických katiónov (S) udáva množstvo bázických katiónov (Ca2+, Mg2+, K+, Na+) v mmol (p+).kg-1 pôdy.
Hydrolytická kyslosť (H) udáva množstvo iónov H+ a aAl3+ v mmol (p+).kg-1 pôdy, ktoré sa vytesnia z pôdneho koloidného komplexu hydrolyticky zásaditou soľou (CH3COONa, (CH3COO)2Ca ).
Stupeň nasýtenia sorpčnej kapacity bázickými katiónmi (V) vyjadruje podiel výmenných bázických katiónov z celkovej sorpčnej kapacity
Černozeme majú hodnotu “V” nad 95%, hnedozeme nad 75% , luvizeme 40 – 60%, kambizeme 30 – 70% a podzoly pod 30%. Ak je hodnota V › 75% považujeme takúto pôdu za sorpčne nasýtenú.
Pôdna reakcia
Pôda (jej chemická rekcia) môže byť kyslá, neutrálna alebo alkalická – zásaditá. Reakciu pôdy označujeme pH, najkyslejšia je pôda pri pH 4 a menej, neutrálna pri pH 6,5 – 7,4 a najzásaditejšia je pri pH 7,5 a viac. Ani táto vlastnosť nie je stála. Pôdnu reakciu môžeme ovplyvniť predovšetkým hnojením organickými aj priemyselnými hnojivami. Ďalej na ňu vplývajú vodné zrážky, splodiny rozkladu organického podielu pôdy a pod. Pôdna reakcia v záhrade sa pohybuje od 4 pH do 8 pH. Pri pH nižšom ako 4 (napr. v rašeliniskách) sa v pôde nachádzajú látky, ktoré sú pre rastliny škodlivé, podobne ako pri pH vyššom ako 8. Rozličné druhy rastlín majú rozdielne požiadavky na pôdnu reakciu a je správne im ju upravovať. Kyslejšie pôdy vyhovujú ríbezliam, egrešom, jabloniam, naopak zásaditejšiu reakciu si vyžadujú kôstkoviny – marhule, broskyne, čerešne, slivky. Všeobecne však možno povedať, že väčšina záhradných rastlín si vyžaduje neutrálnu až slabo kyslú pôdnu reakciu, t.j. pH 6,4 – 7,2.
Štruktúra pôdy
Štruktúru pôdy ovplyvňuje predovšetkým mechanické zloženie pôdy, obsah humusu , koreňová sústava rastlín, činnosť pôdnej fauny, množstvo vodných zrážok a vsakovanie a vzlínanie vody.
Pre rastliny je najpriaznivejšia drobnohrudkovitá štruktúra, pri ktorej jednotlivé častice pôdy sú zlepené do hrudiek s priemerom 1 – 10 mm.

Pôda s drobnohrudkovitou štruktúrou je vzdušná, dobre do nej vsakuje voda a ľahko do nej prenikajú korene rastlín. Ľahké vzlínanie vody zo spodných vrstiev uľahčuje zásobovanie rastlín živinami. Vytvorenie trvácej drobnohrudkovitej štruktúry napomáha zásobovanie pôdy humusom. Ak dosiahneme drobnohrudkovitú štruktúru pôdy, udržiavame ju zatienením rastlinami alebo nastielaním. Pórovitosť pôdy (P)
Pórovitosť pôdy vyjadruje sumárny objem všetkých pórov a medzier nachádzajúcich sa medzi pevnými časticami vyjadrenými v % k celkovému objemu pôdy v neporušenom stave. Nestanovuje sa priamo, ale vypočítame ju z mernej a objemovej hmotnosti podľa vzorca:
% P = ρs ρd. 100
ρs

Çs = merná hmotnosť
Çd = objemová hmotnosť redukovaná
Pre teoretický výpočet možnej pórovitosti sa obyčajne zohľadňuje priestorov usporiadanie pôdnej hmoty. Pri kubickom usporiadaní guličiek, keď sa z nich dotýka 6 susedných guličiek, je teoreticky možná 47,64 % pórovitosť a 52,36 % zaberá pevná fáza pôdy. Pri hexagonálnom alebo rombickom usporiadaní sa dotýka 12 guličiek, je pórovitosť len 25,95 % a pevná fáza zaberá objem 74,05 %. V pôde sa nachádzajú častice rôznych rozmerov, preto i hodnoty pórovitosti sú iné. Pórovitosť je typickou vlastnosťou pôdy, ktorá vyplýva z jej stavby a skladby. Pre svoj mnohostranný význam je veľmi dôležitou pôdnou charakteristikou nielen z hľadiska agronomického, ale i melioračno-pedologického, hlavne preto, že pôdne póry sú prostredím zadržiavania a pohybu pôdnej vody. Na vznik pórov v pôdnej hmote vplýva činnosť organizmov, únik plynov, vznik trhlín objemovými zmenami a iné činitele. Pórovitosť pôdy spolu so štruktúrou pôdy je hlavným ukazovateľom priestorového usporiadania pôdneho telesa.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?