Včasný stredovek

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 4447×

Příbuzná témata



Včasný stredovek

charakteristické zn:
1. prvé samost. št.
2. rozšírenie kresťanstva v celej Európe
3. -> novej kultúry - románska kult.
4. majetkové rozdelenie spoločnosti
5. definitívny rozpad rodovej (prvotnopospolnej) spoločnosti
6. -> nového spoločenského systému - feudálny systém

feudalizmus
- včasný, rozvinutý, neskorý
- spôsob výroby v stredoveku, hl. zamestnanie obyv. - poľnohosp.
- hl. výrobný prostriedok - feudum = pôda
- hl. výrobná sila:
o slobodní roľníci (raný)
o poddaní a nevoľníci (rozvinutý
- poddaní: osobne slobodní, k feud. pánovi sú viazaní iba povinnosťou platiť rentu
- nevoľníci - zostrená forma poddanstva, nemá osobnú slobodu, platí rentu, pripútanie roľníkov k pôde, zavedenie: Opus tripartitum
- ďalší zn.: zmeny vo výrobe - nové spôsoby obrábania pôdy
- od 13. st. - rozšírenie obchodu a remeselnej výroby
- zároveň -> nová spoločenská trieda meštianstvo
- poľnohosp.: dvojpoľný, trojpoľný a striedavý osevný systém

triedna diferenciácia:
o feudál
- feudum = pôda
- patrí do privileg. vrstvy
- vlastník pôdy
- vyšší - z náčelníkov kmeňa, nižší - z náčelníkov bojových skupín
- prideľoval léno - pôda pridelená za preukázané služby, delila sa na:
o dominikál (šľachtická pôda)
- pôda i úroda patrili feudálovi, obhospodár. priamo feudálom
- vo vlastníctve šľachty, obrábala ju vo vlastnej réžii

o rustikál (poddanská pôda)
- v prenájme roľníkov a vazalov, odovzdávali iba určitú časť úrody

o roľníci a poddaní
- patrili k neprivileg. vrstve
- za prenajatú pôdu museli odovzdávať rentu (naturálna, roboty, peňažná - až v rozvinutom)

vazalské vzťahy
- feudál dával pôdu do vlastníctva => vazalské vzťahy
- vyvinuli sa z pôvodne jednotnej držby pôdy
- vlastníkom pôdy v ranobarbarskom št. kráľ, ten ju prideľoval verným členom družiny -> šľachta, kt. mu musela vojensky slúžiť
- prehĺbenie majetkovej diferenciácie - panovník a šľachta sa stávajú najväčšími feudálnymi vlastníkmi
- poddaní - závislí od panovníka a šľachty => skup. nemajetných - aby ich udržali v poslušnosti -> štáty => majetková diferenciácia podnietila -> št.
- vazalský vzťah (niekomu dám pôdu a niečo za to čakám):
kráľ + šľachta
šľachta + roľníci
- aj cirkvi rozdávali majetky - tá však nebola súčasťou vazalského vzťahu, ale bola súčasťou moci
- cirkev - modliť, panovník a šľachta - riadiť št., ľud - ora et labora

kresťanstvo a cirkevná organizácia
- cirkev - spoločenská vrstva, kt.

nepatrila ani k vládnucej ani k ovládanej vrstve, ale tv. špeciálnu vrstvu
- cirkev ako inštitúcia - základy kresťanstva
- spočiatku kresťanstvo hlásalo: „všetci sú si rovní"
- štruktúra:
o pápež
- hlava cirkvi
- 6. st. - Gregor I. Veľký - Dictat pape - pápežská listiny, zákl. cirk. hierarchie
- volený zborom kardinálov

o arcibiskupi
- hodnosť hneď po pápežovi
- spravujú cirk. diecézy (obce)

o biskupi
- majú na strasti menšie územia (dekanstvá)

o dekanstvá
- spravujú presne stanovený počet farností

o fary
- kňaz - sprostredkovateľ medzi Bohom a veriacim

o kláštory
- uzavretá komunita
- v čele mužských - opát, ženských - abatyša

- -> prvé kláštory a prvé organizované mníšske rády
- najstarší cirk. rád v Z Európe: benediktíni - zal. r. 529 Benediktom z Nursie, 1. sídlo: kláštor Monte Cassino v Tal., zásada: „ora et labora!"
- cirk. rády vznikali ako vzdelanostné inštitúcie => včasný stredovek - nositeľ vzdelanosti - cirkev
- cirkev pochopila, že keď chce mať určité zázemie u feudála, musí pozmeniť sv. učenie => začali hlásať učenie o trojakom ľude: cirkev (modliť sa), feudáli (spravovať a brániť št.), poddaní (poslúchať) - dané od Boha, nejde zmeniť
- doplnila ho učením o smrteľnom hriechu (hrozba božím trestom - peklom x sľub blaženého živ. v nebi pre poslušných, žijúcich podľa Božích prikázaní) a Božom štáte
- zákl. kresťanskej morálky - Desatoro
- cirkev sa postupne stávala oporou vládnucej moci, dostávala od feudála pôdu a ten si dal právo hovoriť do niekt. cirk. vecí (menovanie arcibiskupov) - cirkev nesúhlasila => veľký boj - prvý vážny rozkol feudálnej spoločnosti
- do 7. st. mohli vykladať Bibliu aj nevysvätení kňazi
- v 7. st. zavedený dobrovoľný celibát (nemohol sa ženiť, dedil št.) a zákaz vykladania nevysvätenými kňazmi
- 1075 - Gregor VII. - Dictatus papae - pápež = sluha sluhov božích, titul pre rímskych arcibiskupov, celibát sa stáva povinný
- -> samost. cirk. práva = kanonické právo - právo robené na podm. cirkvi a cirk. života

Boj o investitúru
- boj svetskej a cirkevnej moci, boj o prvenstvo
- boj medzi cisárom a pápežom o dosadzovanie cirk. hodnostárov
- prebiehal od Henricha IV. a skončil sa Wormským konkordátom (1122)

9. st. - Malá schizma
- vyplynula zo sporu, či je Ježiš Kristus svojou podstatou človek al. Boh
- rímsky pápež Mikuláš I. (Boh) x carihradský patriarcha Fótius (človek)
- r. 863 Mikuláš I. zosadil Fótia, ten zase r.

867 zosadil Mikuláša - vzájomné obvinenie z kacírstva

1054 - Veľká schizma
- definitívne rozdelenie:
o božská podoba - Z kresťanstvo - katolíci - v čele rímsky pápež, liturgický jazyk latinčina (rímska, latinská, neskôr katolícka)
o ľudská podoba - V kresťanstvo - pravoslávni - neuznávajú pápeža ako hlavu cirkvi, v čele carihradský patriarcha, pôvodné sídlo Carihrad, dnes Moskva; liturg. j.: gréčtina, niekde slovančina (grécko-východná, tzv. ortodoxná, neskôr pravoslávna.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?