Ústavné zásady spravodlivého ústavného procesu

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2978 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 07. dubna 2007
  • Zobrazeno: 6169×

Příbuzná témata



Ústavné zásady spravodlivého ústavného procesu

Konanie pred Ústavným súdom:

Ústavný rámec konania pred Ústavným súdom je obsiahnutý v siedmej hlave Ústavy SR.
Konanie pred Ústavným súdom možno charakterizovať ako procesným právom upravený postup tohto súdu pri ochrane ústavnosti. Cieľom tohto konania je nepochybne ochrana ústavnosti, predovšetkým prostredníctvom následnej kontroly ústavnosti, ale aj incidentnej ochrany ústavnosti.
Samotné konanie pred ústavným súdom ja vnútorne diferencované. V zmysle zákona neexistuje jeden všeobecný proces, ale viacero osobitných typov konaní. Konanie pred Ústavným súdom je konaním jednoinštančným, je konečné a platí o ňom princíp res iudicata – zásada právoplatne rozsúdenej veci. Právoplatné rozhodnutia sú záväzné a vykonateľné. Autoremedúra, t.j.oprava právoplatného rozhodnutia samotným ústavným súdom nie je prípustná a to ani vtedy, keby súd vecne alebo procesne pochybil.
Ústavný súd rozhoduje v pléne alebo v senátoch. Plénum (ďalej len „plénum“) Ústavného súdu tvoria všetci sudcovia Ústavného súdu. Senát Ústavného súdu (ďalej len „senát“) sa skladá z predsedu senátu a z dvoch sudcov.
Plénum ÚS:
Zasadnutie pléna zvoláva, program určuje a rokovanie vedie predseda Ústavného súdu (ďalej len „ÚS“).ÚS je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov. Plénum sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Rokovanie pléna je neverejné, v prípade, že to zákon neustanovuje inak. Môžu sa na ňom zúčastniť prizvaní pracovníci Kancelárie ÚS a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov. Plénum môže rozhodnúť, že sa na jeho rokovaní alebo na časti rokovania môžu zúčastniť aj iné osoby. Predseda ÚS môže poveriť spravodajcu (je ním niektorý zo sudcov) prípravou podkladov potrebných na rozhodnutie pléna a referovaním o nich na jeho zasadnutí. Predseda vedie rokovanie pléna tak, aby sa prerokovali všetky sporné otázky a aby každý sudca mohol o nich rozhodnúť v súlade so svojim sudcovským presvedčením.
Senát ÚS:
O veciach, o ktoré nepatria do pôsobnosti pléna ÚS, rozhoduje senát. Členov senátu určuje plénum na jeden rok. Členovia senátu volia predsedu senátu. Neprítomného predsedu senátu zastupuje vekom najstarší člen senátu.

Neprítomného člena senátu dočasne zastúpi iný sudca, ktorého určí predseda.
Senát, ktorý dospeje k právnemu názoru odchylnému od názoru vyjadreného už
v rozhodnutí niektorého senátu, predloží plénu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov. Plénum rozhodne o zjednotení uznesením. Senát je týmto uznesením v ďalšom konaní viazaný.
Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní Ústavou SR a ústavnými zákonmi

Začatie konania:
Ústavný súd koná zásadne na návrh. Návrh na konanie môže podať len ten, komu aktívnu procesnú legitimáciu zveruje ústava alebo ústavný zákon.
Ústavný súd začne konanie ak návrh podá:
v najmenej pätina poslancov NR SR
v prezident SR
v vláda SR
v súd
v generálny prokurátor
Tieto subjekty a žiadne iné sú procesne legitimované a na návrh ktoréhokoľvek z nich ústavný súd začne konanie vo veciach súladu právnych predpisov a výkladu ústavy a ústavných zákonov. Aktívnu procesnú legitimáciu majú tieto vymenované subjekty, ale nie výlučne. Okruh týchto subjektov je zákonom rozšírený a to takto:
Vo veciach volebných môžu podať návrh aj:
Ř politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila,
Ř najmenej 10% voličov volebného obvodu,
Ř kandidát, ktorý získal aspoň 10% hlasov v obvode
Vo veciach politických strán môže návrh podať aj:
Ř politická strana alebo politické hnutie
Špeciálne, ústavou a zákonom určené subjekty oprávnené podať návrh na určitý druh konania pred Ústavným súdom sú niektoré subjekty, napr.:
Konanie o ústavnej sťažnosti sa môže začať len na návrh fyzickej alebo právnickej osoby.
Konanie vo veci „komunálnej sťažnosti“ sa začne len na návrh orgánu územnej samosprávy.
Konanie o súlade medzinárodných zmlúv s ústavou alebo ústavným zákonom sa začne len na návrh prezidenta alebo vlády.
Konanie o súlade predmetu referenda s ústavou sa začne iba na návrh prezidenta
O sťažnostiach proti výsledku referenda začne ústavný súd konanie len na návrh:
a) najmenej pätiny poslancov
b) prezidenta SR
c) vlády SR
d) generálneho prokurátora
e) skupiny 350 000 občanov

Účastníci konania:
Účastníkmi konania sú podľa zákon navrhovateľ, prípadne ten, proti komu návrh smeruje (odporca) a osoby, o ktorých to ustanoví zákon.
v Navrhovateľ, ak je ním fyzická alebo právnická osoba, musí byť pred ústavným súdom zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom, výslovne splnomocneným na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
v Štátny orgán a orgán územnej samosprávy zastupuje nimi ustanovený zástupca, ktorý musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie.
v Pokiaľ je účastníkom konania pred ústavným súdom všeobecný súd, zastupuje senát súdu predseda tohto senátu.

V konaní pred ústavným súdom sa používa slovenský jazyk.

Fyzické osoby môžu na ústnom pojednávaní alebo pri inom osobnom rokovaní používať svoj materinský jazyk.
Návrh Ústavný súd predbežne prerokuje na verejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak to zákon neustanovuje inak.
Návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ÚS právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ÚS odmietnuť uznesením bez ústavného pojednávania. Ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie.
Konanie sa začína dňom doručenia návrhu Ústavnému súdu. Tento návrh sa Ústavnému súdu podáva písomne, pričom tento návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, v prípade, že to zákon neustanovuje inak
Návrh, ktorý sa doručil Ústavnému súdu, pridelí predseda ÚS niektorému zo sudcov ako spravodajcovi. Ak sa návrh prijme na konanie, prerokuje sa v senáte alebo v pléne. Ak sa návrh týka veci, o ktorej rozhoduje ÚS v pléne, pridelí ho predseda ÚS ktorémukoľvek sudcovi. Návrh, o ktorom má rozhodnúť senát, pridelí predseda ÚS na predbežnú prípravu sudcovi po dohode s predsedom tohto senátu. Ak spravodajca neodloží podanie, pripraví vec na predbežné prerokovanie. Ak sa návrh prijme na konanie, prerokuje sa v senáte alebo v pléne ÚS. Spravodajca zabezpečí, aby návrh, ktorý sa prijal na ďalšie konanie, bez meškania sa doručil ostatným účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.
Vo veci samej rozhoduje ÚS nálezom alebo rozsudkom, v ostatných veciach uznesením, ak to zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie vo veci samej musí byť odôvodnené a vyhlasuje sa „V mene Slovenskej republiky“. Účastníkom konania alebo ich zástupcom sa doručujú všetky rozhodnutia ÚS vydané v prerokúvanej veci.
Z hľadiska záväznosti možno rozlíšiť dva druhy rozhodnutí ústavného súdu vo veci samej:
Právoplatné rozhodnutia, ktorých účinky zaväzujú všetkých, pôsobia erga omnes. Do tejto skupiny možno zaradiť tie rozhodnutia, ktorých výroková časť sa publikuje v Zbierke zákonov.
Právoplatné rozhodnutia ÚS o veci samej zaväzujúce účastníkov konania a všetky štátne orgány. Sem možno zaradiť všetky ostatné rozhodnutia ústavného súdu.

Tieto rozhodnutia nie sú uverejňované v Zbierke zákonov.
Konanie o sťažnostiach:
Sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím , opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Účastníci konania sú sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť smeruje.
Podanie sťažnosti nemá odkladný účinok.
Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu , ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti. Dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ÚS nerozhodne o jeho skoršom zrušení. Dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody,pre ktoré sa zriadilo. Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon poskytuje. Ak ÚS vyhovie sťažnosti, svojim rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody a zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou , ÚS môže prikázať , aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ÚS môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy ratifikovanej Slovenskou republikou a vyhlásenej podľa zákona alebo ak je to možné prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody, obnovil stav pred porušením. ÚS môže svojím rozhodnutím priznať tomu, koho práva boli porušené primerané finančné zadosťučinenie. Zodpovednosť toho, kto porušil práva a slobody, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ÚS dotknutá.
Ak ÚS sťažnosti vyhovie, môže:
v prikázať, aby ten , kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.
v vrátiť vec na ďalšie konanie,
v zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody,
v prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred jeho porušením.

Nepredpojatosť sudcu: sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania , môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak takéto dôvody vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník vyhlásiť bez zbytočného odkladu.

Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu sa neprihliada a ÚS o ňom už nerozhoduje.
Vo veciach prerokúvaných ÚS sa koná ústne pojednávanie, od ktorého môže ÚS so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Nálezy a uznesenia Ústavného súdu sa po ústnom pojednávaní vyhlasujú verejne.
Svedok alebo znalec sa nemôže odvolávať na svoju povinnosť mlčanlivosti, ustanovenú právnymi predpismi, ak ho ÚS svojim uznesením pre tento prípad povinnej mlčanlivosti zbavil.
Pri hlasovaní v pléne alebo v senáte o rozhodnutí môžu byť prítomní len sudcovia a zapisovateľ.

Konanie o súlade právnych predpisov:
Ak: a)najmenej pätina poslancov NR SR
b)prezident SR
c)vláda SR
d)súd
e)generálny prokurátor SR
- dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.
Ak ÚS prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, môže
uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy ratifikovanej Slovenskou republikou, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok alebo aj na návrh účastníka konania.
ÚS rozhoduje vo veci samej nálezom.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?