Úprava kyslej pôdnej reakcie vápnením

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 14621×

Příbuzná témata



Úprava kyslej pôdnej reakcie vápnením

1. Úvod
Pôda predstavuje prostredie, ktoré primárne ovplyvňuje stabilitu ostatných zložiek prírodného prostredia a to prostredníctvom zabezpečovania celého radu funkcií, vrátane produkčnej funkcie. Jedným z ukazovateťov, ktory' sa považuje za parameter kvality pôdy, je pôdna reakcia, presnejšie reakcia pôdneho roztoku. Pôdna reakcia je indikátorom pufračnej schopnosti pôdy v širšom slova zmysle, teda schopnosti odolávat' akýmkol'vek zmenám, ku ktorým zaraďujeme aj proces acidifikácie.
Stabilizácia priaznivých hodnôt pôdnej reakcie je jedným z predpokladov stability pôdy a následne produkčnej funkcie pôdy - úrod poľných plodín. V tejto súvislosti treba poznamenať, že tendencia okysličovania najmä nekarbonátových pôd je stále aktuálna a to v dôsledku okysličovania atmosferických zrážok nielen vzdušným oxidom uhličitým, ale aj emisiami oxidu siričitého a oxidov dusíka, pod pH 6,0. Okysľujúci účinok na pôdu majú aj výlučky koreňového systému plodín, fyziologicky pôsobiace priemyselné hnojivá ako aj skutočnost', že vápnik a horčík v kombinovaných priemyselných hnojivách chýba resp. ich obsah je nedostatočný. 2. Podstata pôdnej kyslosti a vymedzenie jej negatívneho pôsobenia na pôdu a rastliny
Pôdnu reakciu a teda aj pôdnu kyslost' vyjadrujeme hodnotami pH, ktoré predstavujú záporný dekadický logaritmus koncentrácie vodíkových iónov [H+]. Čím vyššia je hodnota [H+], tým je prostredie kyslejšie a hodnota pH je nižšia než 7. Pôdnu kyslost' teda charakterizuje zvýšená koncentrácia vodíkových iónov [H+] v pôdnom roztoku v pomere ku koncentrácii iónov [OH-]. Pôdnu kyslost' okrem vodíkových H+ iónov z rozpustných zložiek pôdy spôsobujú aj výmenne sorbované ióny vodíka a ióny hliníka. Z uvedeného dôvodu kyslost' pôdy zist'ujeme neutrálnou soľou, spravidla 1 M KCI. V zahraničí a v poslednom období aj na Slovensku sa pri zisťovaní výmennej pôdnej reakcie začína používať 0,01 M roztok CaCl2. Hodnoty pH stanovené vo výluhu 1 M KCl sú v porovnaní s hodnotami stanovenými v 0,01 M CaCl2 nižšie o 0,2 - 0,5 pH.
Negatívne pôsobenie pôdnej kyslosti treba chápat' a hodnotit' v širších súvislostiach. Pôdna reakcia je odrazom nasýtenosti sorpčného komplexu pôdy a výsledkom interakcie sorpčného komplexu pôdy, pufračnej schopnosti pôdy a vstupu látok, ktoré majú tendenciu menit' pH pôdy (atmosferické zrážky, hnojivá a pod). Pôdna kyslost' sa spravidla vyskytuje v pôdach s nedostatkom vápnika a horčíka. Pôdnu kyslost' spôsobujú katióny vodíka a hliníka v sorpčnom komplexe pôdy.

Tie pri extrémne nízkych hodnotách pôdnej reakcie (pH < 4,0) brzdia rast koreňového systému, ktorý sa prejavuje skracovaním a hrubnutím koreňov a redukciou koreňových vláskov, čo má za následok zmenšenie objemu pôdy z ktorého rastlina prijíma vodu a živiny. Kyslá pôdna reakcia pôsobí na rast rastlín aj nepriamo znižovaním prístupnosti a príjmu najmä fosforu, horčíka a molybdénu. Vo veľmi kyslých pôdach pozorujeme nadbytočný príjem toxicky pôsobiacich iónov najmä A13+ ako aj t'ažkých kovov, medzi ktoré sa zarad'ujú aj niektoré mikroživiny v nadbytku. Pôdnu kyslost' viacerí autori spájajú s vyplavovaním živín, tá však nie je postačujúcou podmienkou pre ich vertikálny pohyb. Oveľa významnejšími faktormi sú množstvo zrážok, zrnitost' pôdy a vegetačný kryt.
Pestovanie tolerantných kultivarov, odolných voči pôsobeniu H+ a A13+ iónov má prispiet' predovšetkým k lepšiemu rastu koreňového systému a nadzemnej časti a v neposlednom rade k lepšej využiteľnosti živín. Pestovanie kultivarov tolerantných voči hliníku ponúka čiastočné riešenie problému toxického pôsobenia pôdneho hliníka na rastliny najmä ked' aplikácia vápenatého hnojiva nie je ekonomická resp. efektívna (napr. kyslá pôdna reakcia v podornici). Pestovanie tolerantných kultivarov nerieši dostatočne hygienické aspekty a obchádza aspekt kvality pôdy. Plodiny tolerantné voči hliníku sú vo veľa prípadoch ich najväčším kumulátorom. Vodorozpustný a výmenný A13+ hliník nie sú jedinými formami hliníka, ktoré fytotoxicky pôsobia na rastliny. Mechanizmus toxicity d'alších foriem hliníka v pôde (AIOH2+, Al(OH)2+, polyatomické štruktúry hliníka Al 13 a pod.) a odolnosti rastlín voči nim zostáva otvoreným problémom.
Vápnenie pôdy okrem neutralizačnej funkcie znižuje mobilitu hliníka a t'ažkých kovov a eliminuje negatívne pôsobenie emisií SO2 a NOx, čím plní petrifikačnú resp. antikontaminačnú úlohu. Vápnenie zlepšuje štruktúru pôdy, čím zvyšuje odolnost' pôd voči erózii. Vápnenie zlepšuje podmienky pre prijatel'nost' živín a tým prispieva k dosiahnutiu požadovanej kvality a kvantity rastlinnej produkcie. Vyššie uvedené funkcie vápnenia sa v konečnom dôsledku premietajú do udržania resp. zlepšenia kvality pôdy.
3. Základné východiská pre určenie dávok vápenatých hnojív
Podstatou vápnenia pôdy je nasýtenie sorpčného komplexu pôdy bázickými katiónmi - Ca a Mg, ktorých optimálny obsah predstavuje 60 - 80 % Ca a 10 -15 % Mg z katiónovej výmennej kapacity pôdy. Na zabezpečenie uvedeného ciel'a je potrebné dodat' do pôdy vápnik prípadne horčík v množstve, ktoré mnohonásobne prevyšuje potrebu rastlín na tieto živiny.
Potreba vápnenia sa v minulosti na Slovensku stanovovala podľa metódy Goy, Roosa.

Nakol'ko uvedená metóda podhodnocovala potrebu vápnenia, od jej používania sa upustilo. Pomerne rozšírená metóda stanovenia potreby vápnenia je Schachtschabelova acetátová metóda, používaná najmä v Nemecku. V USA sa používa celý rad metód založených na použití rôznych tlmivých roztokov.
Predmetom vápnenia je v prvom rade pôda. Východiskovými parametrami pôdy pre stanovenie dávok vápenatých hnojív sú pôdny druh (zrnitost') a pHKCl pôdy. Pôdy s obsahom uhličitanu vápenatého vyšším ako 0,3 % spravidla nevyžadujú vápnenie.
V súčasnom období potrebu vápnenia určujeme na základe východzieho a ciel'ového pHKCl pôdy, ktoré pri jednotlivých pôdnych druhoch je nasledovné:1'ahké pôdy (piesočnaté, hlinito-piesočnaté) pH = 6,0, stredne t'ažké pôdy (piesočnato-hlinité, hlinité) pH = 6,5 a t'ažké pôdy (ílovito-hlinité, ílovité, íly) pH = 6,8. Uvedené hodnoty platia pre ornú pôdu ako aj ostatné kultúry s výnimkou trvalých trávnych porastov, kde ciel'ové hodnoty pH sú nižšie 5,0 - S,5 - 6,0. Hodnoty pHKCl pre stanovenie potreby vápnenia vyjadrujeme s presnost'ou na jedno desatinné miesto. V prípade vyjadrenia hodnôt pH na viac desatinných miest tieto zaokrúhlime podl'a platných pravidiel na jedno desatinné miesto. (Číslicu 5 zaokrúhľujeme vždy na párne číslo. Ak je číslica pred päťkou párna, zaokrúhľujeme nadol, ak je nepárna - zaokrúhľujeme smerom nahor. Tak napríklad hodnotu 5,65 zaokrúhlime na 5,6 a hodnotu 5,35 na 5,4).
Cieľové hodnoty pH pôdy zahrňujú viaceré aspekty. Optimálne pH pôdy hodnotíme z hl'adiska lepšieho uvol'ňovania živín v slabo kyslom prostredí, ako aj z hl'adiska zlepšenia resp. stabilizácie štruktúry pôdy v neutrálnom resp. slabo alkalickom prostredí. Prijatel'nost' výmenného hliníka Al3+ sa pri pH 5,5 minimalizuje. Z hľadiska zníženia mobility niektorých prvkov (napr. kadmia, zinku) je žiadúce udržovat' hodnotu pH pôdy na úrovni 6,5. So stúpajúcou hodnotou pH pôdy narastá čas resp. dávka vápenca potrebné na dosiahnutie čiel'ového pH a to najmä pri hodnotách pH nad 6,5, nakol'ko rozpustnost' uhličitanu vápenatého je v kyslom prostredí väčšia než v slabo kyslom až neutrálnom. Súčasne pri pH pôdy vyššom ako 6,5 spravidla obsahujú vol'né uhličitany vápnika (0,3 % a viac). Z ekonomických ako aj vyššie uvedených dôvodov bola upravená ciel'ová hodnota pH v kategórii t'ažkých pôd zo 7,0 na 6,8.
Nároky jednotlivých plodín na pôdnu reakciu vzhl'adom k ich striedaniu v osevnom postupe možno pri vápnení zohľadňovat' len čiastočne a to osevným postupom v závislosti od rýchlosti reacidifikácie pH pôdy po jej vyvápnení.


4.

Zásady výpočtu dávok vápenatých hnojív a ich aplikácie
Aplikáciu vápenatých hnojív vykonávame bud' v rámci tzv. melioračného alebo tzv. udržovacieho vápnenia.
Cieľom melioračného vápnenia je úprava nepriaznivých hodnôt pôdnej reakcie na hodnoty blízke optimálnym cieľovým hodnotám spravidla vyššími dávkami vápenatých hnojív. Dosiahnutú optimálnu pôdnu reakciu v d'alšom období udržujeme v určitých časových intervaloch udržovacím vápnením. Udržovacie vápnenie slúži na elimináciu okysl'ovania pôdy v dôsledku úbytku vápnika z pôdy úrodou, vyplavovaním a má zabránit' poklesu pH po vyvápnení na cieľové hodnoty.Potreba vápenatého hnojiva je vyjadrená vo forme CaO.
Do výpočtu potreby (melioračného) vápnenia zarad'ujeme v prvom rade hony s najnižšími hodnotami pH a hony dôležité z hl'adiska pestovateľa. Na uvedených honoch sa snažíme zarad'ovat' plodiny tolerantné k priamemu vápneniu. Zamokrené plochy vápnime až po vykonaní odvodňovacích zásahov.
Pokiaľ hodnota pHKCl je v rámci pôdneho druhu vyššia alebo rovná cieľovej hodnote vápnenie neuskutočňujeme.
Vzhľadom na určité riziko vyplývajúce z lokálneho prevápnenia pôd jednorázová dávka (vyjadrená v tonách Ca0 na 1 ha, pri vrstve pôdy 0,2 m) by nemala presahovat' 1,5 t na ľahkých pôdach, 3 t na stredne t'ažkých pôdach a 5 t na t'ažkých pôdach. Dávky vápenatých hnojív nad uvedené hodnoty je účelné aplikovat' v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch za predpokladu pestovania plodín, ktoré znášajú priame vápnenie.
Pod raž ozimnú, ovos siaty, zemiaky a ľan siaty spravidla priamo nevápnime.

Príklad výpočtu a poznámky s ním súvisiace

Vstupné údaje: stredne ťažká pôda, pestovaná plodina bude ozimná pšenica, zistená hodnota PHKCl= 4,5
Uvedená plodina znáša priame vápnenie. V tabul'ke 1 v stĺpci "stredne ťažká" pôda a v riadku zodpovedajúcom hodnote pH 4,5 nájdeme hodnotu 5,2 t CaO na 1 ha. Uvedenú dávku je potrebné aplikovat' v dvoch rokoch. Na jeseň aplikujeme 3 t CaO na 1 ha a o rok zvyšné množstvo. Ak dávku vyjadrenú v CaO vynásobíme koeficientom 1,79, dostaneme množstvo jemne mletého vápenca (CaCO3) bez prímesí t.j. 3,0 X 1,79 = 5,37 t.ha. Po vynásobení hektárovej dávky vápenca výmerou daného honu resp. jeho časti dostaneme množstvo vápenca na danú výmeru.Vypočítanú dávku možno v závislosti od roku analýz pôdy upravit' o dávku udržovacieho vápnenia. V prípade, že máme k dispozícii výsledky z roku, v ktorom vykonávame aj melioračné vápnenie, dopočet vykonáme až na druhú čast' dávky, ktorú budeme aplikovat' v budúcom roku t.j. 2,2 t Ca0 + 0,3 t Ca0 (ročná dávka udržovacieho vápnenia) = 2,5 t CaO.

Po vynásobení koeficientom 1,79 dostaneme dávku jemne mletého vápenca bez prímesí a nečistôt. Pre výpočet dávok melioračného vápnenia vychádzame z chemického rozboru pôdy nie staršieho ako 2 roky. V opačnom prípade je nutné chemický rozbor pôdy vykonat' znova. Pri výpočte vychádzame z hodnôt obsahu vápnika prípadne horčíka (v uhličitanovej, oxidovej resp. hydroxidovej forme - podľa druhu vápenatého hnojiva), ktoré uvádza výrobca resp. dodávateľ.To znamená, že zohľadňujeme tak celkový obsah účinných zložiek vápenatého hnojiva ako aj ich prípadný pomer v prípade dolomitického vápenca resp. dolomitu. Napríklad ak použitý vápenec obsahuje minimálne 90 % uhličitanu vápenatého, vyššie vypočítanú dávku vápenca 5,37 t vydelíme čistotou vápenca t.j. 0,90 a dostaneme hodnotu 5,97 t 90 %-ného vápenca. Pri pravidelnom vápnení pôd by hodnoty pHKCI nemali klesnút' pod 5,0 na ľahkých, 5,5 na stredne ťažkých a 6,0 na t'ažkých pôdach.
Najvhodnejším obdobím aplikácie vápenatých hnojív je letno jesenné obdobie, najlepšie pred orbou. Maximálny účinok vápnenia sa prejavuje po 2 - 4 rokoch. Z uvedeného dôvodu je vhodné sústredit' aplikáciu vápenatých hmôt do jedného až dvoch rokov po obdržaní najnovších výsledkov ASP Pri vápnení ľahkých prípadne stredne t'ažkých pôd uprednostňujeme uhličitanovú formu. Na zrnitostne ľahkých pôdach je vhodné, vzhľadom na častý výskyt deficitu horčíka ako živiny, aplikovat' vápenaté hnojivá s obsahom tejto živiny (dolomitický vápenec, vápenatý dolomit, prípadne dolomit). Na ťažkých pôdach je vhodné aplikovat' vápnik v oxidovej forme.Ak použijeme pálené vápno (oxidovú formu), je dôležité, aby sa aplikovalo aspoň 4 týždne pred hnojením fosforečnými hnojivami. Pálené vápno, rozhodené na povrch pôdy vplyvom vzdušnej a pôdnej vlhkosti a oxidu uhličitého rýchlo prechádza na uhličitanovú formu. Z uvedeného dôvodu je potrebné jeho okamžité zapravenie do pôdy.
Efektívnost' vápnenia sa zvyšuje, ak sa spojí s hnojením maštaľným hnojom. Uhličitanovú formu vápenatého hnojiva možno súčasne aplikovat' s maštaľným hnojom, čo pri oxidovej forme (pálené vápno), kvôli stratám dusíka, zásadne nedoporučujeme.
Melioračné vápnenie trvalých trávnych porastov (lúk a pasienkov) sa uskutočňuje v obmedzenej miere spravidla v rámci obnovy pôvodného porastu, pretože bežné vápnenie je málo účinné.
Ročná dávka pre udržovacie vápnenie predstavuje približne 200 - 350 kg Ca0 na 1 ha.

Z praktického hl'adiska sa dávka udržovacieho vápnenia aplikuje raz za určitý časový cyklus v násobku, ktorý zodpovedá počtu rokov cyklu (spravidla 3 - 4 roky).
V súvislosti s potrebou vápnenia kyslých pôd jestvujú, podobne ako v prípade aplikácie priemyselných N, P, K hnojív, značné rezervy. V súčasnosti plocha pre odber dielčej vzorky z honu na ornej pôde predstavuje 8 -10 ha. Jednotlivé vzorky odobrané v rámci honu sa analyzujú samostatne, ale pri výpočte dávok vápenatých hnojív sa spravidla uvažuje priemerná hodnota pH za hon. V dôsledku toho sa v niektorých častiach honu vápenaté hnojivo aplikuje zbytočne (východzia hodnota pHKCI dielčej vzorky je vyššia než cieľová hodnota pre príslušný pôďny druh), alebo dávka vápenatého hnojiva je vyššia resp. nižšia, než v skutočnosti pôda potrebuje. Určitým vodítkom pri vymedzení okrskov pre odber pôdnych vzoriek za účelom zistenia pôdnej reakcie môžu byť mapy bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ), alebo novšie mapy súhrnných projektov pozemkových úprav, kde sú zakreslené aj hranice BPEJ. Z kódov BPEJ možno vymedzit' karbonátové subtypy (ktoré nevápnime), ako aj plochy rôzneho stupňa erózie, ktoré vápnime podľa povahy pôdotvorného substrátu. Treba zdôraznit', že selektívny systém odberu pôdnych vzoriek a následný spôsob diferencovaného vápnenia v rámci honu sa javí do budúcna ako perspektívny. Uplatňovanie uvedeného prístupu v žiadnom prípade nezaručuje úsporu vápenatých hnojív na danom hone. V každom prípade zvyšuje účelnost' resp. efektívnost' aplikácie.
5. Základný sortiment vápenatých hnojív
Vápenaté zlúčeniny, ako je pálené vápno (Ca0), uhličitan vápenatý (CaC03) a niektoré d'alšie dodávané pol'nohospodárskym podnikom sa označujú spoločným názvom "vápno",čo je nesprávne, i ked' často používané. Pre uvedené látky používame spoločný názov "vápenaté hnojivá".
Podľa väzby vápnika na aniónovú zložku, rozdel'ujeme vápenaté hnojivá nasledovne:
· vápenaté hnojivá vo forme oxidovej (kysličníkovej)
· vápenaté hnojivá vo forme uhličitanovej
· vápenaté hnojivá vo forme inej, napr. kremičitanovej, zmesnej a pod.
Za rozhodujúci znak pre hodnotenie vápenatých, resp. vápenato-horečnatých hnojív považujeme predovšetkým obsah účinnej zložky a zrnitost' - jemnost' mletia.
Najrozšírenejšiu a zároveň najpoužívanejšiu skupinu vápenatých hnojív predstavujú mleté vápence a dolomity, čo do značnej miery korešponduje aj so zastúpením zrnitostne 1'ahkých až stredne t'ažkých pôd v rámci poľnohospodárskeho pôdneho fondu Slovenska.

Jednotlivé kategórie sa navzájom odlišujú obsahom vápnika a horčíka v uhličitanovej forme (vápenec 100,0 - 95,4 % CaC03 a 0 - 4,6 % MgC03, dolomitický vápenec 95,4 - 77,1 % CaC03 a 4,6 22,9 % MgC03, vápenatý dolomit 77,1- 58,8 % CaC03 a 22,9 - 41,2 % MgC03, dolomit 55,8 - 54,3 % CaC03 a 41,2 - 45,7 % MgC03). Z d'alších hnojív, ktoré prichádzajú v súčasnosti do úvahy treba spomenút' pálené vápno t.j. oxid vápenatý (Ca0) s rozličným obsahom oxidu horečnatého.Hodnotný zdroj vápnika predstavujú saturačné kaly z cukrovarov, ktoré v prepočte na sušinu obsahujú 32 % Ca0 + Mg0 v precipitovanej forme. Ich nevýhodou je zlá aplikovatel'nost' pri vlhkosti nad 40 % čo možno riešit' prímesou vhoďných sorbentov, ktoré pútajú vodu- napr. zeolit. Saturačné kaly sú tiež vhodným komponentom pri výrobe priemyselných kompostov.
Neutralizačná aktivita jednotlivých kategórií vápenatých hmôt v porovnaní s uhličitanom vápenatým (1,00) je nasledovná: uhličitan horečnatý 1,19, hydroxid vápenatý 1,3 S, hydroxid horečnatý 1,72, oxid vápenatý 1,78, oxid horečnatý 2,5.
Odhliadnuc od neutralizačného účinku jednotlivých vápenatých hmôt, vápenaté hnojivá v oxidovej forme sú za predpokladu okamžitého zapravenia do pôdy spravidla účinnejšie v porovnaní s uhličitanovou resp. hydroxidovou formou a doporučujú sa na vápnenie ťažkých pôd ako aj na zníženie prístupnosti rizikových prvkov v kontaminovaných pôdach pre rastliny.
Účinnost' vápenatých hmôt najmä vápencov sa zvyšuje jemnosťou mletia. Vápence s jemnost'ou mletia pod 0,2 mm sa v 2. roku po aplikácii účinnost'ou približujú pálenému vápnu.
Zdroje vápenatých hnojív predstavujú nemenej aktuálnu otázku. Treba povedať, že Slovensko je bohaté na vápence a dolomity. V nasledovnom prehl'ade sú niektoré z prírodných zdrojov vápenatých hmôt v jednotlivých regiónoch Slovenska.
V Západoslovenskom regióne je asi 90 prirodzených zdrojov vápenatých, resp. vápenato-horečnatých hnojív.

21 je vhodných na priame použitie nakoľko ide o lokality často s vysokým obsahom vápenca, ktorý je rozpadnutý a tak zbavený nákladov na mletie.
a) Dolomitické vápence: Cajla, Trstín-Holý vrch, Brodzany, Krasno, Malé Kršteňany
b) Dolomitické vápence čiastočne zvetrané: Devínska Nová Ves, Dobrá Voda, Trenčianske Mitice, Kostol'any pod Tribečom
c) Tufity: Hradište, Nová Bošáca, Krajné
d) Vápencová drvina: Nové Mesto nad Váhom, Buková,Hustníky
e) Nezvetraný vápenec: Limbach, Pernek, Borinka, Kuchyňa, Hradište, Horné Orešany, Hrachovište, Malá Lehota, Malý Kiar.
V Stredoslovenskom regióne z celkového množstva asi 120 lokalít je 17 priamo a 49 po malej úprave využitel'ných v pol'nohospodárstve.
a) Zvetraný dolomit: Horná Mičiná, Šalková, Iliaš, Molča, Dolná Lehota, Závažná Poruba, Ludrová, Mošovce, Bolešov, Košeca, Zubák
b) Syntrické piesky: Chalmová, Vyšehradné, Dubnica, Levkuška
c) Čiastočne zvetraný dolomit: Selce, Moštenice, Ružomberok, Podtureň, Liptovský Ján, Liptovský Hrádok, Hybe, Liptovské Kvačany, Pravčina Lehota, Rakša, Háj, Blatnica, Necpaly, Kláštor pod Znievom, Slovenské Pravno, Ondrášová, Beluša, Trstie
d) Nezvetraný dolomit alebo vápenec: Poniky, Brezno, Parsek, Rakytovice, Zuberec, Partizánska Lupča, Sklabiná, Tisovec.
Vo Východoslovenskom regióne z celkového počtu 70 lokalít 5 je vhodných na priame použitie a 20 po malej úprave.
a) Tufity: Drietoma Nová Ves, Háj, Borka, Hrušov, Hrhov
b) Travertíny: Vyšné Ružbachy
c) Zvetrané a čiastočne zvetrané dolomity: Dukovce, Ptičie, Družstevná pri Hornáde, Trebajov, Dlhá Ves, Silická Brezová, Klčovo, Lučivná, Štrba, Spišská Teplica
d) Nezvetrané dolomity a vápence: Sedlice, Lipovec, Demjata, Kapušany, Hrabkov, Kamenica, Šindliar, Podhora,Oreské, Sedliské, Podčičová, Pavlovce, Turňa nad Bodvou, Host'ovce, Krásnohorská Dlhá Lúka, Lipovník, Silica, Jelšava, Lúčka, Muráň, Šivetice, Jalkovce, Spišské Podhradie, Margecany, Ladmovce, Streda nad Bodrogom, Král'ovský Chlmec.
Predávat' a distribuovat' sa môžu len vápenaté hnojivá schválené štátnou skúšobňou SKTC-107, ktorá pôsobí v rámci Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu pol'nohospodárskeho v Bratislave. Maximálny obsah rizikových prvkov v mg.kg-' vápenatého hnojiva je nasledovný: kadmium 1,5 mg, olovo 30 mg, ortuť 0,5 mg, arzén 10 mg a chróm 50 mg. K tradičným spracovatel'om a dodávatel'om vápenatých hmôt akými sú Považské cementárne v Lietavskej Lúčke a Ladcoch, Vápenka v Hornom Smí, Cementáreň Turňa nad Bodvou, Vápenka Margecany, Hirocem Rohožník, Kameňolom a vápenka Glassner Žirany, Vápenka Tisovec, Kameňolomy a štrkopieskovne Zlaté Moravce, Dolvap Varín sa v poslednom období pripájajú ďalší, ako napríklad PVOD Kočín, Kameňolomy Nové Mesto nad Váhom a iné.
Melioračnému vápneniu predchádza vypracovanie projektu vápnenia.
Podklady pre projekt vápnenia sú nasledovné:
a) Výsledky agrochemického skúšania pôd vykonaného Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom pol'nohospodárskym v Bratislave, alebo adekvátny chemický rozbor pôdy vykonaný Výskumným ústavom pôdnej úrodnosti v Bratislave, prípadne iným akreditovaným agrolaboratóriom nie starší ako 2 roky
b) Charakteristika pôdnych pomerov s vyznačením honov a bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (z máp BPEJ alebo novších máp súhrnných projektov pozemkových úprav)
c) Zdroj (dodávatel') vápenatého hnojiva a parametre hnojiva (obsah účinnej zložky, jemnost' mletia)
d) Rozhodnutie štátnej skúšobne SKTC-107 (ÚKÚP Bratislava) o možnosti použitia vápenatého hnojiva pre pol'nohospodárske účely
e) Spôsob zabezpečenia realizácie vápnenia
f )Cenové relácie, týkajúce sa ceny vápenca, jeho dopravy, aplikácie a zapravenia do pôdy.

Postup výpočtu dávky vápenatého hnojiva

Vstupné údaje:
1. Pôdna reakcia: pHKCl = 4,9
2. Pôdny druh: stredne ťažká pôda
3. Rok vykonania chemického rozboru pôdy: v roku realizácie vápnenia
4. Druh plodiny: kukurica (Druh plodiny určuje vhodnost' aplikácie vápenatého hnojiva. Pod raž, ovos, zemiaky a ľan spravidla nevápnime).
5. Druh vápenatého hnojiva, ktory' použijeme na úpravu kyslej pôdnej reakacie a obsah účinných zložiek
Výpočet dávky vápenatého hnojiva:
1. Potrebu vápnenia (v tonách CaO.ha') zistíme v tabuľke 1, v stĺpci stredne t'ažká pôda pre hodnotu pHKCl 4,8 - 4,9 a predstavuje 4,2 t.
2. Množstvo vápenatého hnojiva (Ca0), ktoré možno aplikovat'v jednom roku na stredne t'ažkej pôde predstavuje 3,0 t.ha-'
3. Prepočet dávky 3,0 t v oxidovej forme na uhličitanovú: 3,0 x 1,79 = 5,37 t vápenca s obsahom 100 % CaC03. 4. Prepočet dávky 5,37 t na vápenec, ktorý bude použitý
na vápnenie (obsah CaC03 = 95 %): 5,37 : 0,95 = 5,65 t. 5.

Potreba vápenca na daný hon: 5,65 X výmera honu v ha, napr. 5,65 t x 45 ha = 254,2 t.
V nasledujúcom roku doaplikujeme 1,5 t CaO.ha-' [(4,2 - 3,0) + 0,3], po následnom prepočte použitého vápenca na obsah účinnej zložky. Hodnota 0,3 predstavuje dopočet dávky vápenatého hnojiva vzhl'adom na ročný úbytok vápnika z pôdy úrodou a vyplavením.


Tabuľka 1
Druh pôdy
pHKCl ľahká str.ťažká ťažká
4,0-4,1 3,0 6,2 7,7
4,2-4,3 2,7 5,7 7,2
4,4-4,5 2,4 5,2 6,6
4,6-4,7 2,1 4,7 6,1
4,8-4,9 1,8 4,2 5,5
5,0-5,1 1,5 3,7 5,0
5,2-5,3 1,2 3,2 4,4
5,4-5,5 0,9 2,7 3,9
5,6-5,7 0,9 2,2 3,3
5,8-5,9 0,3 1,7 2,8
6,0-6,1 0,0 1,2 2,2
6,2-6,3 - 0,7 1,7
6,4-6,5 - 0,2 1,1
6,6-6,7 - 0,0 0,6
6,8-6,9 - - 0,0
7,0< - - -.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?