Ľudské práva, práva žien, detí a národnostných menšín

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2978 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 11797×

Příbuzná témata



Ľudské práva, práva žien, detí a národnostných menšín

Prvé počiatky dnešného práva siahajú do obdobia dejín Rímskej ríše. Antika výrazne prispela k rozvoju vzdelania a zvýšeniu úrovne života európskej civilizácie. Počas veľkej krízy Rima v 1. st. sa vytvorilo kresťanstvo a s ním sa postupne sformovala cirkev a kresťanská doktrína. Vznik ľudských práv súvisí s vyzdvihovaním slobody ľudského srdca a svedomia, ktoré hlásali patres (cirkevní otcovia), hlavne Aurelius Augustinus.
Ľudské práva dnes definujeme ako „oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie duchovných a iných túžob a cieľov. Sú také podstatné pre dôstojnosť a autentickosť ľudskej bytosti, že by ich mala rešpektovať každá politická moc.“(2) Ľudské práva sú priznané každej ľudskej bytosti.
Ľudských práv je veľa, preto sa vo všeobecnosti delia na:
- občianske a politické;
- ekonomické, sociálne a kultúrne.
Každý demokratický štát by mal chrániť ľudské práva v súlade s medzinárodným štandardom. Tento štandard určujú práva obsiahnuté v univerzálnych medzinárodných dokumentoch, príp. v medzinárodných dokumentoch regionálneho charakteru.
Potreba uznania ľudských práv sa prejavila až po 2. svetovej vojne, holokauste, norimberskom procese a bola uskutočnená prijatím Štatútu medzinárodného vojenského tribunálu v roku 1945. Odvtedy bolo prijatých niekoľko dokumentov, či už Organizáciou Spojených národov, Radou Európy alebo na rôznych konferenciách.
U nás boli ľudské práva zakotvené v Listine základných práv a slobôd – ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorá sa neskôr začlenila a tvorí Druhú hlavu Ústavy Slovenskej republiky. Ľudské práva sú teda u nás chránené zákonom. V Ústave sa uvádza: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“(1 - 2.hl., 1. odd.,čl. 12, ods. 1) „Základné ľudské práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“(1 – 2. hl., 1. odd., čl.

12, ods.2) Prihliadanie na ľudské práva nie je len otázkou morálky, ale aj rešpektovania zákona: „Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ľudských práv a slobôd.“(1 – 1.odd., čl. 13, ods. 1)
Ľudské práva delíme podľa Ústavy na:
- základné ľudské práva a slobody (právo na život, osobnú slobodu)
- politické práva
- práva národnostných menšín a etnických skupín
- hospodárske, sociálne a kultúrne práva
- právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
- právo na súdnu a inú právnu ochranu.
Práva národnostných menšín a etnických skupín tvoria 4. oddiel Ústavy. Podľa nej: „Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.“(čl. 33) Príslušníci menšín majú právo na všestranný rozvoj, právo rozvíjať svoju kultúru, rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku, združovať sa, zakladať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka majú právo na vzdelanie v ich jazyku, na používanie svojho jazyka v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa nár. menšín alebo etnických skupín. Ale „výkon práv občanov patriacich k nár. menšinám alebo etnickým skupinám zaručených v tejto Ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti SR a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.“(čl. 34)
Práva žien, detí a mladistvých sú zakotvené v 5. oddieli: „Ženy,..., majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky.“(čl. 38, ods. 1) „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“(čl. 41, ods. 1) „Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.“(ods. 2) „Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.“(ods. 3) „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú ochranu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“(ods. 4) „Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.“(ods. 5) Práva a povinnosti na seba nadväzujú. Práva a povinnosti rodičov a detí sú vzájomné. Dieťa má právo na výchovu. Rodič má právo vychovávať svoje dieťa a povinnosťou dieťaťa je podrobiť sa výchove.

Zákon o rodine deťom ukladá povinnosť pomáhať rodičom podľa svojich možností a schpností, prispievať na úhradu spoločných potrieb rodiny, vyživovacia povinnosť.(3)
Slovenská republika uznala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a slobôd OSN, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dokument Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe.
Ak zmluvy ratifikované a vyhlásené v SR majú väčší rozsah práv a slobôd ako vnútroštátne zákony, majú pred týmito zákonmi prednosť. Zákonodarný orgán nemôže prijať právny predpis, ktorý by obmedzoval alebo porušoval ľudské práva garantované medziánárodnými dokumentami.
V roku 1959 prijala OSN dokument na ochranu dieťaťa – Deklaráciu práv dieťaťa. Obsahuje desať morálnych princípov, potvrdzujúcich, že „ľudstvo musí dať dieťaťu to najlepšie, čo má“. Deklarácia však práva dieťaťa len vyhlasuje a informuje o nich. V roku 1979, v Medzinárodnom roku dieťaťa, začínajú práce na Dohovore o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 1989. Dohovor rozširuje práva Deklarácie a snaží sa zabezpečiť deťom šťastné detstvo. V roku 1990 ho uznala aj Slovenská republika.
Deti, ženy a národnostné menšiny boli a sú často podceňované a diskriminované. Diskriminácia je dôsledkom rozlišovania, vylučovania či uprednostňovania, založenom na niektorom z motívov uvedených v dokumentoch o ľudských právach (vek, pohlavie, farba pleti, príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, viera, náboženstvo a pod.), ktorý niekomu bráni vykonávať jeho práva. K diskriminácii vedú predsudky. Sú to myšlienky bez dostatočného poznania a dôvodu.
Ochranu ľudských práv zabezpečuje prijatie dokumentov o ľud. právach Slovenskou republikou. Občan, nazdávajúci sa, že boli porušené jeho ľud. práva, môže podať sťažnosť pred komisiu zloženú z nezávislých právnikov. Ak komisia sťažnosť prijme, usiluje sa o zmierlivé riešenie. Ak toto úsilie skončí neúspešne, sťažnosť predloží súdu. Proti rozhodnutiu súdu sa môže sťažovateľ odvolať na vyšší súd. Proti rozhodnutiu vydanému na záver procesu sa nemožno odvolať. Súd môže rozhodnúť o pridelení náhrady, odškodného.
Ľudské práva sú porušované dennodenne. Niekedy ich porušujú práve tí, ktrorí by ich mali najviac chrániť. A poškodený často nemá dosť prostriedkov na uplatnenie svojho práva. Na druhej strane je už samotné porušovanie ľud. práv nemorálne a nakoniec aj nezákonné. Ľud. práva sú samozrejmé a prináležia každému ľud. jedincovi.

Použitá literatúra:
(1) Ústava Slovenskej republiky;
Vydavateľstvo AMOS, Bratislava 1992
(2) A. Krsková, D.Krátka: Základy práva a ochrana spotrebiteľa
SPN, Bratislava 1992, 2. vydanie
(3) kol. autorov: Mládež a právo
vydavateľstvo Smena, 1980, 1. vydanie
(4) Listina základných práv a slobôd
SPN, Bratislava 1992

Poznámka: Spracované začiatkom roku 2000. Vedie sa mnoho diskusií na tému maďarská menšina na Slovensku.

Kvôli neustálym novelám zákonov nezaručujem aktuálnosť použitých dokumentov a literatúry.

Stále sa iba o tom píše ale...
jozef kanalos, | 30. září 2009
Som prosím Vás riadným občanom tejto republiky a nakolko moj povod siaha do azie, som tmavej pleti a možem prehlásit, že tak ako teraz v tejto dobe, ked sa tolko píše a hovorí o ludských právach najme o menšine, tak sa najviac porušuju ako inokedy. Som stredoškolák s maturitou a iba preto že som tmavej pleti sa nemožem jak zamestnat, tak domoct svojích základných práv a vobec. Moja adresa. Jozef Kanaloš, Uranova 12, Bratislava - Ružinov. tel 0915 155 163
, | 04. března 2010
I am happy to to tell you all that now you can easily generate massive free offers by using this website which is giving superb offers.
Just try this link to get free amazon gift card codes and get more and more passionate of shopping and enjoy free codes for online shopping.
Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?